Nehaňte svätého Valentína

So zaľúbencami nemá veľa spoločné a nie je to ani zvyk privezený z Ameriky. Jeho stopy sa dajú nájsť aj u nás.

Celé je to tak trochu nedorozumenie. Sviatok svätého Valentína oslavujú katolíci od roku 496, keď pápež Gelasius I. určil jeho presný dátum – 14. februára. Uctievajú ho ako zázračného liečiteľa a mučeníka, až kým v 14. storočí nenapíše anglický básnik a diplomat Geoffrey Chaucer romantické dielo Parliament of Fowls (Vtáčí snem) a zo svätého Valentína nestvorí patróna zamilovaných.

V básni, ktorá vznikla pri príležitosti zasnúbenia pätnásťročného anglického kráľa Richarda II. so šestnásťročnou Annou Českou, dcérou Karla IV. Chaucer opisuje, ako si vtáky vyberajú svoje partnerky a prvýkrát označil sviatok za výnimočný deň určený milencom.

Kráľovskí snúbenci sa, mimochodom, do seba napriek vopred dohodnutému politickému sobášu, zaľúbili a prežili spolu šťastných dvanásť rokov.

Dve legendy

O živote svätého Valentína vieme veľmi málo, nepoznáme presný dátum narodenia, miesto ani dátum smrti. Hlavu mu odťali niekedy medzi rokmi 268 až 273. Ani to, kedy ho vysvätili a prečo si to zaslúžil, nie je úplne zrejmé.

Spájajú sa s ním legendy, existujú dokonca dve osoby, ktoré by mohli byť jeho predobrazom. Jednou je rímsky kňaz, druhou biskup z talianskeho mesta Terni, obaja žili a umreli približne v rovnakom čase.

I sám pápež Gelasius I. o ňom vyhlásil, že ‚patrí medzi tých, ktorých mená sú právom uctievané, ale ich skutky pozná len Boh‘.

Svätý Valentín na obraze Leonharda Becka z roku 1510. Pri nohách mu leží chorý muž. FOTO: WIKIMEDIA

Liečil epilepsiu a dnu

Najznámejšou je legenda o tom, ako tajne sobášil milencov, napriek zákazu cisára Klaudia, ktorý považoval ženatých mužov za málo oddaných bojovníkov.

V historických dokumentoch sa však oveľa častejšie spomína ako biskup, ktorý vrátil zrak slepému dievčaťu, vyliečil zmrzačené dieťa, pomáhal väzňom a odmietol pred cisárom Klaudiom poprieť Krista, prečo ho odsúdil na trest smrti.

Umučení a zabití boli i jeho traja učeníci Prokulus, Efebus a Apolónius, ktorí jeho telo previezli do Terni a pochovali. Encyklopédia Životy svätých uvádza, že v stredoveku ho vzývali ako orodovníka počas ťažkých chorôb, najmä epilepsie a dne, pri morových nákazách, bolestiach brucha a hlavy.

V ikonografii sa znázorňuje s kalichom v ľavej ruke a s mečom v pravej, alebo ako biskup s berlou a so skrúteným chlapcom v epileptickom záchvate ležiacim pri jeho nohách.

Podľa publikácie Rok so svätými od Very Schauberovej a Hannsa Schindlera je aj patrónom mladých ľudí, cestujúcich a včelárov, 14. februára sa stretávali na spoločných posedeniach cechy moreplavcov, kupcov a remeselníkov.

Nahí behali po uliciach

Ak je pravdou, že Valentín tajne sobášil, môže byť pravdou aj to, že ho cisár Klaudius II. nechal popraviť úmyselne 14. februára počas prebiehajúcich osláv rímskych luperkálií.

Predjarné slávnosti na počesť fauna Luperca, ochrancu dobytka, mali očistnú funkciu, zažehnávali všetky nešťastia a patrili medzi najdôležitejšie sviatky Rimanov. Mesiac február sa vo väčšine národov považoval za zlý mesiac sprevádzaný chorobami a tragédiami, aj preto má najmenej dní.