Navyše vyzváňa telefón a kolegovia od nás neustále niečo dôležité potrebujú. Pociťujeme stres. Popritom nám myšlienky zablúdia k rannej hádke s partnerom a v kanvici buble voda.
Zatiaľ čo sa márne snažíme sústrediť na dokončenie úlohy, na pracovnom stole sa hromadia ďalšie povinnosti vyžadujúce riešenia. Aké sú najčastejšie príčiny porúch koncentrácie a ako sa v práci sústrediť?
Stres, nedostatočná vôľa i motivácia
Za ťažkosťami s koncentráciou sa skrýva mnoho príčin ako napríklad rušivé vonkajšie prostredie, osobné problémy, únava, riešenie viacerých úloh naraz, nedostatok tekutín, nechuť k práci, nevhodné stravovanie či stres.
„Ak sme dlhodobo vystavení veľkej stresovej záťaži, odzrkadlí sa to aj na našom mozgu. Zhorší sa schopnosť počítania, rečové zručnosti, schopnosť formulovať stanoviská a, samozrejme, aj schopnosť sústrediť sa a prijímať nové informácie,“ upozorňuje trénerka pamäti a mozgového džogingu Petra Hirtlová.
V dostatočnom sústredení nám môže brániť i nedostatok motivácie a chuti pustiť sa do konkrétnej pracovnej úlohy. Ako si s tým poradiť?
„Ak sa dokážeme s úlohou viac stotožniť a jej vykonanie je pre nás motivačné aj napriek tomu, že nám ,horia termíny`, vieme sa intenzívnejšie sústrediť a vyburcovať k potrebnému pracovnému výkonu,“ hovorí Petra Hirtlová a zároveň upozorňuje na ďalšiu príčinu porúch sústredenia, ktorá súvisí s množstvom a rozmanitosťou pracovných povinností.
„Ľudský mozog je jednokanálový vodič. Rieši úlohy postupne, nezvláda sa sústrediť na viac vecí súčasne. Ak i vy dokážete písať na počítači, telefonovať a variť kávu súbežne, znamená to, že váš mozog neuveriteľne rýchlo ,prepína` z jednej úlohy na druhú.
Rady odborníka:
K téme sa vyjadruje Petra Hirtlová, trénerka pamäti a mozgového džogingu
To je preň náročné a energeticky vydá oveľa viac, ako keby tieto veci robil postupne. Preto aj naša schopnosť koncentrovať sa rýchlejšie upadne a môže sa stať, že v texte urobíme viac preklepov ako obyčajne, uniknú nám dôležité veci z telefonátu a podobne,“ vysvetľuje koučka.
Boli ste presvedčení o tom, že bez problémov zvládate viacero úloh naraz bez toho, aby to malo negatívny vplyv na vašu schopnosť koncentrovať sa?
V tom prípade ste práve zistili jednu z možných príčin, ktorá vám bráni v maximálnom sústredení sa na pracovnú úlohu.
Samozrejme, tých môže byť oveľa viac. Ak sa vám ich podarí odhaliť a popracovať na ich odstránení, dokážete sa nielen lepšie sústrediť, ale v konečnom dôsledku zvládnete pracovné úlohy ľahšie a za podstatne kratší čas.
Mozog potrebuje pravidelné prestávky
Po akom čase nepretržitej práce je vhodné urobiť si prestávku? Podľa Petry Hirtlovej pozornosť samovoľne ochabuje už po dvadsiatich minútach.
„Personalisti odporúčajú, aby po deväťdesiatich minútach vykonávanej práce nasledovala päť- až sedemminútová prestávka. Čím dlhšie človek pracuje, tým častejšia by mala byť. Niekedy stačí minúta, dve, inokedy štvrťhodina venovaná inej činnosti, ktorá myseľ osvieži,“ radí koučka.
Čo mozgu prospeje? Niekedy sa stačí poprechádzať, započúvať sa do tónov obľúbenej skladby či prehodiť zopár slov s kolegami.
Kedy sa najlepšie sústredíme
Je možné určiť, v akom čase sa vieme najlepšie koncentrovať? „Stanoviť presne, o ktorej hodine sa človek dokáže najlepšie sústrediť, nemožno.
Schopnosť sústredenia a mentálneho výkonu v závislosti od priebehu dňa ovplyvňuje mnoho faktorov. Jedným z nich je aj to, k akému chronotypu patríme,“ vysvetľuje trénerka pamäti.
Rozoznávame tri typy chronotypov: normálny, ranný a nočný. Ranný typ, teda škovránok, vstáva v skorých ranných hodinách a najlepšie funguje po fyzickej i psychickej stránke dopoludnia.
Samozrejme, spať chodí skoro večer. Opakom škovránka je nočný chronotyp, nazývaný aj nočný vták alebo sova, ktorému robí ranné vstávanie problém a najlepšie sa mu pracuje vo večerných až nočných hodinách. „Vedci potvrdili, že to, ako tiká náš vnútorný budík, určujú gény.
Ak teda vieme, v ktorej fáze dňa sa nám zvyčajne darí najlepšie, treba to využiť, naplánovať si najdôležitejšie a najnáročnejšie pracovné povinnosti na tento čas a nejsť proti svojej prirodzenosti,“ radí koučka.
Jednoduché tipy na zlepšenie koncentrácie
- Mozog potrebuje na správne fungovanie dostatok kyslíka, preto pravidelne kancelárske priestory vetrajte.
- Priebežne počas celého dňa dopĺňajte tekutiny, pretože ich nedostatok v organizme spôsobuje únavu, poruchy sústredenia sa a aj bolesti hlavy.
- Podstatnú úlohu zohráva pravidelná a vyvážená strava. Preto je vhodné začať deň výživnými raňajkami zloženými napríklad z ovsených vločiek, ovocia alebo celozrnného pečiva.
- Pri riešení neodkladnej pracovnej úlohy sa snažte v maximálnej možnej miere eliminovať rušivé vonkajšie vplyvy (zatvorte dvere na kancelárii, odpojte sa z internetu, mobilný telefón prepnite do tichého režimu).
- Ak bojujete s nechuťou k zadanej úlohe, je náročné sústrediť sa. Skúste sa vhodným spôsobom motivovať. Ak to nejde inak, tak napríklad tým, že čím rýchlejšie danú úlohu dokončíte, tým skôr sa môžete venovať niečomu inému.
- Urobte si podrobný plán pracovných úloh. Bezhlavé plnenie povinností a „skákanie“ z jednej veci na druhú, schopnosť koncentrovať sa oslabujú.
- Nezabudnite na pravidelné prestávky, počas ktorých sa môžete poprechádzať alebo urobiť niekoľko jednoduchých strečingových cvikov na uvoľnenie celého tela.
Autor: Miroslava Miková