Deväť viet, ktoré vás naučia komunikovať s malými deťmi

Od narodenia do predškolského veku prežíva dieťa najdôležitejšiu vývojovú fázu. V tomto období sa formuje jeho postoj ku svetu aj k sebe samému.

Čo doňho vložíte, to v ňom ostane na celý život. Aspoň to tvrdí americký expert na komunikáciu s najmenšími Jim Taylor.

Túto tému podrobne rozobral v knihe Your Children are Listening. Odporúča v nej rodičom, aby si osvojili deväť zásadných viet, ktoré by mali tvoriť základné piliere pri pozitívnej výchove.

1. Mám ťa rád, bez ohľadu na to, čo urobíš.

Dieťa potrebuje vedieť, že je rodičmi bezvýhradne milované. Nie preto, že je šikovné, poslušné, krásne, ale preto, že jednoducho je.

Prejavy bezvýhradnej lásky vycíti ešte skôr než sa naučí rozprávať - z mimiky rodičov, z tónu hlasu. Keď mu dávajú denne najavo ako veľmi ho milujú, budujú v ňom pocit zdravej sebahodnoty.

2. Dokážeš to! Ver si!

Spochybňovanie a kritika nedokážu ani z tisíciny tak motivovať dieťa ako pozitívne povzbudenie. Úlohy, ktoré sa dieťa postupne učí zvládať by mali byť vždy primerané jeho vývoju.

Obliecť si sám pyžamo, pomôcť prestrieť stôl, upratať si hračky - to všetko by malo dieťa robiť s radosťou, nie z donútenia. A byť si vedomé toho, že keď to dokáže, tak sa posunie o krok vpred.

3. Môžeš robiť chyby.

Nikto nie je neomylný a každý sa učí najmä na vlastných chybách. To by malo dieťa vedieť a netrápiť sa pochybnosťami o sebe, ak sa mu niečo nepodarí.

Vysvetlite mu, že každý omyl je príležitosťou na nový rast a nikdy ho netrestajte, keď niečo pokazí.

4. Pozri, čo si dokázal!

Naopak, ak sa niečo dieťaťu podarí, treba ho pochváliť. Len tak sa naučí vážiť si svoj úspech a bude ho dosahovať s ľahkosťou. Pochvaly nie je, keď ide o najmenších, nikdy dosť. Rozhodne ňou netreba šetriť.

5. Tak ako sa snažíš, je to v poriadku.

Keď sa dieťa o niečo snaží, napríklad nakrájať uhorku do šalátu, a veľmi mu to nejde, nikdy mu nevravte "tá uhorka mala byť nakrájaná viac natenko".

Tým by ste v ňom vyvolali pocit márnosti. Mohlo by nadobudnúť dojem, že nech sa snaží akokoľvek, nikdy s ním ľudia nebudú spokojní.

Dajte mu najavo, že každá snaha sa cení, aj keď možno hneď nevedie k ideálnemu výsledku. Dieťa potrebuje na učenie nových činností čas a trpezlivosť.

6. Som tvojím ochranným prístavom.

Dieťa potrebuje vedieť, že svet je bezpečné miesto, kde ho rodič nakŕmi, postará sa o neho a pofúka mu kolená, keď spadne.

Detský plač je vždy volaním o pomoc, treba ho utíšiť pokojne a nereagovať naň podráždením. Keby ste v takej situácii zvýšili hlas, dieťa by ste len zbytočne stresovali. Radšej sa ho opýtajte čo ho trápi a upokojte ho.

7. Ostatní nám nie sú ľahostajní.

Vychovať z dieťaťa egoistu by bolo veľkou chybou. Ak nemá súrodencov, naučte ho deliť sa o hračky a sladkosti s inými deťmi.

Na ihrisku mu vysvetlite, že by nemalo brať bez dovolenia hračky iných a ak chce ísť na hojdačku, ktorá je práve obsadená, treba slušne počkať, kým sa uvoľní.

Čím viac empatie v ňom prebudíte, tým ľahšie sa mu bude komunikovať neskôr, keď bude chodiť do škôlky a do školy.

8. Povedal si ďakujem?

Základy slušného správania sa v deťoch formujú už veľmi skoro. Je dôležité byť pre ne pozitívnym príkladom a ukazovať mu aké dôležité je poďakovať sa za všetko čo pre nás robia druhí.

Za to, že nám chlapec na pumpe pekne umyl okno na aute aj za to, že nám sused otvoril dvere, keď sme mali plné ruky nákupov. Slovíčko ďakujem by malo byť jedno z prvých v slovníku vášho dieťaťa.

9. Nie znamená nie

Milovať dieťa nadovšetko neznamená, že mu môžete všetko dovoliť. Sú určité činnosti alebo veci, ktoré preňho nie sú vhodné, a to mu treba slušne vysvetliť.

Ak naďalej trvá na tom, aby ste mu dovolili pozerať večerný film alebo zjesť čokoládu, hoci ešte nezjedlo obed, ostaňte pokojní, ale trvajte na svojom. Je dôležité, aby vedelo, že ste pevní vo svojich zásadách. Len tak môžete aj z neho vychovať zásadového človeka.

Foto: Fotolia.com, Gratisography.com