Genetičke z Fyziologického ústavu LF mužské hormóny neprekážajú, cíti sa medzi nimi ako ryba vo vode.
Ako ste sa dostali k mužským hormónom?
Tak trochu náhodou. Pôvodne som sa venovala niečomu úplne inému, skúmala som kvasinky na Prírodovedeckej fakulte, čiže išlo o klasickú laboratórnu prácu. Bolo to celkom zaujímavé, ale napriek tomu som mala pocit, že som sa v odbore úplne nenašla, skôr som sa videla v humánnej genetike. Raz som si v labáku povzdychla: „Tak ma to nebaví, tieto kvasnice!“ Počula ma kolegyňa a poradila mi, aby som išla za profesorkou Ostatníkovou na Fyziologický ústav Lekárskej fakulty, vraj ma to úplne chytí. A stalo sa. Testosterón ma úplne očaril, je až neuveriteľné, akú má veľkú moc.
Testosterón je teda vzrušujúcejší než kvasinky?
To áno, je to tu viac živé, aktívne, aj keď môj bývalý profesor a kolegovia z fakulty by určite nesúhlasili. Pravda je, že tento odbor mi sedí viac. Pracujem s ľuďmi, niekedy sú to nadaní chlapci, inokedy študenti, u ktorých sme sa napríklad snažili zistiť, ako mužský hormón ovplyvňuje správanie v romantických vzťahoch, ako pôsobí na priestorovú orientáciu a tak podobne.
Počkajte, ako sa skúma správanie v romantických vzťahoch? Vytypujete si ľudí, ktorí sú čerstvo zaľúbení a zoberiete im vzorky?
S kolegyňou nám napadlo, že by bolo zaujímavé zistiť, ako študentov ovplyvňuje testosterón v sociálnych vzťahoch. V dotazníkoch sme sa ich teda pýtali, ako sa správajú v partnerstve a podľa odpovedí sme ich zaradili do rozličných kategórií, napríklad „romantik“, „hráč“, „priateľský“, „altruistický“. No a nakoniec sme odpovede porovnávali s hladinou hormónu.
A vyšlo vám, že romantici ju mali nízku...
Presne tak, čím majú chlapci viac testosterónu, tým sú menej romantickí.
Nemáte problém so získavaním vzoriek?
V porovnaní s mojím predchádzajúcim pôsobiskom je to trochu komplikovanejšie, pretože keď som potrebovala kvasinky a baktérie, jednoducho som si ich namnožila. S ľudským materiálom býva problém, pretože všetci si myslia, že keď mi dajú slinu alebo trochu krvi, hneď si niečo naklonujem (smiech).
Nútite kamarátov a známych, aby vám v mene vedy odovzdávali svoj biologický materiál?
Tak nejako, keď niečo potrebujem, ozvem sa kamošom. Teraz sa už dokonca sami hlásia: „Jarka, nechceš vzorku na testosterón?“ Ale keď iba potrebujem optimalizovať nejakú metódu, najlepším darcom som ja sama, pretože si nemusím od nikoho nič pýtať. Pomáhame si aj navzájom medzi kolegami, jedna druhej dávame krv alebo slinu. Keď sa to tak vezme, môj biologický materiál je už vo všetkých možných experimentoch.
A čo priame pokusy na zvieratách alebo na ľuďoch?
Máme skupinu, ktorá sa zaoberá výlučne prácou so zvieratami, napríklad sleduje vplyv testosterónu počas vývinu plodu v maternici. Ja som zasa skúmala účinky pohlavného hormónu na medikoch.
Podliehajú takéto pokusy schvaľovaniu a kontrole?
Všetko, čo chceme experimentálne testovať, musí byť najskôr napísané na papieri a následne prezentované pred etickou komisiou, ktorá musí všetko naše projekty najprv schváliť. Poriadok musí byť...
Jaroslava Durdiaková bola jedným zo slovenských vedcov, ktorí zisťovali, ako mužský hormón ovplyvňuje štruktúru mozgu. Podľa nich testosterón ovplyvňuje napríklad orientáciu v priestore. Čítajte viac na Tech.sme.sk.
Vráťme sa k experimentu. O čo išlo?
Študentom sme krátkodobo podávali testosterónový preparát v presne koncentrovaných množstvách. Žiadne svaly im však nenarástli, z čoho boli niektorí sklamaní – išlo len o malú jednorazovú dávku s krátkodobým efektom. Skúmali sme, ako sa menia hladiny hormónu a či nastanú aj zmeny vo vybraných psychologických a kognitívnych parametroch. Bola to malá pilotná štúdia, ktorú plánujeme ďalej rozvíjať.
Hlavným predmetom vášho výskumu bol vplyv testosterónu na inteligenciu. Ako vyzeral projekt, ktorý sa dostal až na stránky prestížneho odborného časopisu?
Nadviazali sme na doterajšie výsledky tímu pani profesorky Ostatníkovej. Vychádzali sme z faktu, že medzi nadpriemerne inteligentnými ľuďmi je viac mužov. Muži rovnako prevažujú aj v skupine podpriemerne inteligentných, kým ženy sú uprostred. Logicky sa teda ponúka hypotéza, že možno to bude práve testosterón, ktorý vplýva na vývin mozgu a vedie ku genialite. Oslovili sme teda rodičov nadaných chlapcov, zobrali sme im vzorky a porovnávali rozdiely s bežnými rovesníkmi.
Na čo ste prišli?
U nadaných chlapcov sme zaznamenali vyšší vplyv prenatálneho testosterónu. To znamená, že ešte počas vývinu v maternici boli vystavení vyšším dávkam hormónu, čo zrejme ovplyvnilo štruktúru mozgu a viedlo k nadpriemernému IQ. Nadaní chlapci tiež vynikali v priestorových schopnostiach, na druhej strane dopadli horšie v emotívnych úlohách. Napríklad, keď sa mali pozrieť na obrázok človeka a prečítať mu z očí emóciu, v porovnaní s priemerne nadanými rovesníkmi im to išlo ťažšie. Ďalej sme porovnávali aktuálne hladiny testosterónu a vyšlo nám, že nadaní chlapci ho majú menej, než priemerne inteligentní. Vyzerá to tak, že jedinci, ktorí dostali vyššiu dávku prenatálne, nepotrebovali už toľko hormónu po narodení.
Mohlo by teda platiť, že čím viac testosterónu pred narodením, tým vyššie IQ?
Nie je to také jednoduché. Venujem sa aj výskumu autizmu a pracujeme s hypotézou, že ochorenie môže mať príčinu v extrémne vysokých prenatálnych dávkach mužského hormónu. Špekuluje sa o tom, že vysoké dávky testosterónu počas vývinu v maternici ovplyvnia mozog tak, že sa neprejaví genialitou, ale patologicky.
Ako ste vlastne zisťovali prenatálny testosterón? Výskum začal ešte pred narodením chlapcov?
Spätne sa dá miera účinku testosterónu odhadnúť podľa pomeru dĺžky prstov, konkrétne ukazováka a prsteníka. Typická žena má prsteník kratší alebo rovnaký než ukazovák, u typického muža je to naopak, prsteník je dlhší. Je to tak preto, že na jeho rast vplýva počas vývinu plodu testosterón. Samozrejme, medzi jednotlivcami sa môžu vyskytnúť aj odchýlky.
Čo môže spôsobiť vyššie dávky hormónov počas vývinu? Stres, strava alebo vonkajšie prostredie?
Testosterón je veľmi citlivý na všetky možné okolité vplyvy, takže je len veľmi ťažké zistiť, kde môže byť príčina. Nemusí pochádzať zvonka, svoju úlohu môže zohrávať aj chyba v génoch.
Je možné, že svojím výskumom prispejete k liečbe autizmu?
V tomto by som bola veľmi zdržanlivá a opatrná. Aj keď, by to bolo skvelé. Zatiaľ sme ešte veľmi ďaleko, nemáme ani len jednoznačný dôkaz, že je na vine práve testosterón. Navyše aj keby bol, takmer určite nebude sám a zohrávať rolu bude viacero faktorov. Už teraz vieme, že je tam 500, možno aj viac génov, ktoré by mohli súvisieť s ochorením.
Dnes sa často hovorí o hormónoch v potravinách alebo v antikoncepcii. Kde sa môže skrývať zdravotné riziko?
V rámci mojej práce ma zaujíma vplyv hormonálnych hladín na vybrané kognitívne funkcie v rámci fyziologického fungovania. Nesledujeme vplyv hormónov z prostredia a ich prínos či riziko, takže sa neodvážim hodnotiť mieru ich pôsobenia.
Dočítala som sa, že testosterón ovplyvňuje dokonca aj svetové hospodárstvo. Dospel k tomu vedec, ktorý skúmal burzových maklérov pri práci. Tiež si to myslíte?
Naozaj na tom niečo bude, pretože muži s vyššou hladinou testosterónu sa neboja riskovať. Sú cieľavedomejší, skôr sa riadia pravidlom – účel svätí prostriedky. Takisto sú uspešnejší v športových výkonoch, agresívnejší. Aj preto by sme namerali vyššiu hladinu testosterónu nielen na finančných burzách, ale napríklad aj vo väzení.
Aj vo vedúcich pozíciách?
Povedala by som, že áno, súvisí to so spomínanými vlastnosťami.
Ako k tomu prídu ženy s normálnou hladinou testosterónu? Patria nebodaj k sporáku?
To určite nie. V hodnotách dosahovaného IQ sa muži a ženy nelíšia. Nevidím dôvod, prečo by sme ho nemali využiť na vedúcich pozíciách. Ale predsa len, výskumy ukazujú, že muži vynikajú v iných schopnostiach, než ženy. To znamená, že obe pohlavia majú potenciál, ale smerujú ho do iných domén. Muži sú lepší analytici, sú zručnejší v priestorovej orientácii. My máme lepšie verbálne schopnosti, zmysel pre detail, dokážeme robiť viac vecí naraz, sme empatickejšie. Z toho vyplýva, že sme prirodzene vhodné na iné typy profesií, než muži. Samozrejme, netýka sa to každého, štúdie sa robia na veľkej priemernej vzorke a na úrovni jednotlivca existujú vždy výnimky. Existuje veľa mužov, ktorí sú skvelí sociálni pracovníci a veľa žien, ktoré sú zasa výborné matematičky. Takže, aby som to zhrnula, muži a ženy sú prirodzene rôzni. A podľa mňa je to tak dobre, pretože sa navzájom dopĺňame.
VIZITKA:
Jaroslava Durdiaková (28)
Pochádza z Liptovského Mikuláša, vyštudovala genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 2010 pôsobila ako interná doktorandka na Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK, študijný odbor Normálna a patologická fyziológia. S vedeckými kolegami sa venuje skúmaniu vplyvu testosterónu na ľudské správanie, poznávacie schopnosti a emócie, zistenia ich tímu boli zverejnené v renomovaných medzinárodných časopisoch Neuropsychologia a Intelligence. Podieľa sa aj na projektoch, ktoré sa snažia objasniť súvislosť medzi testosterónom a príčinami autizmu, okrem toho sa venuje vyučovaniu študentov. Je slobodná, žije v Bratislave.
Foto: A. Lodes
Styling a vizáž: Barbora Yurkovic
Ďakujeme za umožnenie fotografovať v priestoroch Lezecká stena K2 v Bratislave, Lezeckastena.sk
Autor: Zuza Hájska
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
