Päť až desať percent detí nie je biologickými deťmi svojich otcov

Ak sa povie kukučie dieťa, vynoria sa nám v mysli oklamaní otcovia, ktorí venujú svoju pozornosť, lásku, čas a, samozrejme, peniaze cudziemu dieťaťu bez toho, žeby o tom čo i len tušili.

Štatistiky na túto tému uvádzajú čísla od piatich do desiatich percent a niektoré dokonca až neuveriteľných tridsať percent, čo znamená, že každé tretie dieťa by mohlo byť biologicky iného otca ako toho, ktorého má zapísaného v rodnom liste. Príchuť tohto klamstva je jedna z najtrpkejších.

Nevera je „fifty-fifty“

Podľa psychologičky Zdenky Némethovej môžu byť dôvody na splodenie takéhoto dieťaťa rôzne od nevery až po zámer.

„Neveru zažíva podľa určitých štatistík až 80 percent vzťahov, z toho 60 percent na oboch stranách, pričom z toho len malé percento môže mať dôsledky v podobe tehotenstva. Už zo samotného označenia „kukučieho“ dieťaťa vyplýva, že za splodením stojí nevera.

Zvyčajne je vyústením dlhodobo neriešených partnerských problémov. Faktory sú na oboch stranách. Vždy je to, ako sa hovorí fifty-fifty.“

Pri nevere málokto hľadá dôvody, prečo sa tak stalo, pritom svoj podiel viny nesé obaja partneri. Stav vzťahu je vždy výsledkom spolupráce.

Podľa psychologičky za známosťou na jednu noc sa môže výnimočne skrývať i pomsta partnerovi v štýle „oko za oko“ a dieťa sa tak stáva neplánovaným dôsledkom.

Iným príkladom je situácia, keď partneri v čase rozchodu hľadajú nové známosti, skúšajú nový vzťah, po čase sa k sebe vrátia a s oneskorením zistia, že partnerka je tehotná. Za zámernou snahou otehotnieť môže stáť faktor v podobe neplodného manžela a veľkej túžbe po vlastnom dieťati.

Pravdu a len čistú pravdu

Často sa stretávame s radami typu – zapierať, zapierať. O čom nevieme, to vraj menej bolí. Zdenka Némethová však zdôrazňuje, že otvorenosť je vo vzťahu veľmi dôležitá, „v zdravom vzťahu by sme si mali hovoriť i tvrdú pravdu, veci, ktoré možno zabolia.

Paradoxne totiž práve tvrdá pravda dokáže obnoviť dôveru vo vzťahu a dáva pocit, že veci prekonáme, pretože sme už schopní hovoriť si pravdu otvorene.

Je treba prejsť množstvom hodín ťažkých spoločných rozhovorov o svojich pocitoch, aj o hneve, sklamaní či zúfalstve. Je veľmi dôležité, že človek môže so svojím životným partnerom prežívať aj tú veľkú bolesť, o ktorú sa sám pričinil.“

Žiť s tajomstvom o biologickom otcovi dieťaťa dlhé roky je pre ženu nesmierne stresujúce. Pravdu môže skrývať zo strachu z partnerovej reakcie či straty vzťahu.

„Potom je namieste položiť si otázku, aký kvalitný máme vzťah, ak nemôžeme byť k partnerovi otvorený,“ poznamenáva psychologička a vyzdvihuje dôležitosť robiť rozhodnutia spoločne s partnerom, najmä ak sa týkajú takýchto závažných otázok.

Názor psychologičky:

K téme sa vyjadruje psychologička Zdenka Nemethová z kliniky celostnej medicíny MEDANTE

Keď to prestáva fungovať

Pravda o dieťati, ktoré nie je biologicky svojho otca, sa zvyčajne prevalí, ak dôjde k nejakému zdravotnému problému, výchovným problémom alebo ku kríze vo vzťahu.

Potom sa hľadajú tvrdé argumenty. Hovorí sa, že pravda je taká, akú ju vidíme. Táto optika pravdepodobne chráni rodinu pred zistením skutočnosti a odhalením, že „to“ dieťa sa vlastne vôbec nepodobá na otca, má iné oči, vlasy, ústa, pohyby aj gestá.

„Človek na to zväčša nepríde len tak sám. Otec začne pochybovať o dieťati, keď sa na neho nepodobá alebo má iné temperamentové prejavy.

S takýmto podozrením sa stretávam aj u mužov, ktorí majú vlastné dieťa a v hneve hľadajú odpovede na krízové situácie v rodine alebo výchove, aby sa zbavili svojho podielu zodpovednosti,“ objasňuje Zdenka Némethová a vysvetľuje, ako možno situáciu zvládnuť, „ak ten muž o situácii vie a každodenný kontakt s dieťaťom je spúšťačom a pripomienkou toho, čo sa udialo, je dôležité pracovať na obnove dôvery a odpúšťaní.

Situácia potrebuje tiež čas, môže trvať dva až päť rokov, kým sa človek dostane zo silných emócií, sklamania, narušenia dôvery, pocitov viny a obete, a prejde cez to všetko a môže si povedať ‚je to za nami‘. Aj to za predpokladu, že je osobnostne zrelý a dokáže zvládnuť svoje ego.“

Niektorí muži zistenie pravdy napriek pochybnostiam zámerne odmietajú. Boja sa jej prípadného vplyvu na vzťah s dieťaťom a svoj ďalší život.

V každom prípade život nám neustále prináša množstvo rôznych situácií a príbehov, na ktoré je fantázia prikrátka. Umením je ich prekonať, pochopiť, odpustiť a stať sa silnejším, nie slabším.

Váš príbeh: Láske nerozkážeš

Pozrime sa na druhú stranu mince. Prečo vlastne kukučie deti existujú? Je za tým „len“ obyčajná nevera ženy?

Martina V., 41 rokov: „Stalo sa to v čase našej prvej krízy po piatich rokoch vzťahu. Cítila som sa nepochopená a zrazu som si uvedomila, že moje manželstvo vôbec nie je také, aké som si vysnívala.

Vytratila sa iskra, vášeň a strašne ma ničil pocit prázdnoty. Chýbala mi láska, chýbal mi priateľ na rozprávanie. Keď som sa mužovi pokúšala zdôveriť s nejakými problémami a pocitmi, vždy ma odbil, že všetko strašne prežívam a že som hlúpa.

O prejavoch citov ani nehovorím, ležali sme vedľa seba v manželskej posteli ako cudzí ľudia. On sa otočil na svoju stranu, ja na svoju. Veľmi som sa potrebovala pritúliť, cítiť niečo, ale nebolo nič. Bolo len každodenné prežívanie. Raz sa ma kolega spýtal, prečo mám také smutné oči.

Ani neviem ako, rozhovorila som sa a konečne som všetko, čo som v sebe dusila, dostala von. Najskôr chcel asi len flirtovať, ale potom som videla, ako zvážnel a ja som zrazu mala pocit, že niekto ma počúva a chápe. Zrazu niekomu na mne záležalo.

Nasledovala kávička, potom ďalšia, potom večer víno u neho doma, neskôr spoločná služobka. Ani neviem, ako som do toho spadla, ale zrazu som bola nesmierne zaľúbená a šťastná. Vtipné bolo, že manžel si vôbec, ale vôbec nič nevšimol.

Kolega bol sukničkár a ja som s ním neplánovala žiadny vzťah, len som si užívala tie nádherné emócie, bezodnú vášeň a šťastie, v ktorom som sa doslova topila.

Lenže kolegu presunuli do zahraničia a zrazu sa všetko skončilo. Nič mi nepovedal, nedal mi žiadny kontakt, akoby zmizol zo sveta. V podstate som od neho nič nečakala, ale aj tak ma to prekvapilo. No uzatvorila som to v sebe a ani som nehľadala ďalšie spojenie. Mala som výčitky a pocit hanby.

Vrátila som sa pekne k manželovi a žila ďalej svoj nudný život. Sem-tam som premýšľala nad rozvodom, ale nemala som naň odvahu. Nevedela som si predstaviť svoj ďalší život, vôbec nič som pred sebou nevidela, žiadny plán, nič.

Sex bol lepší, lebo som si vždy namiesto muža predstavovala kolegu a muž sa čudoval, ako ma zrazu dokáže vzrušiť. Jeho ego to evidentne tešilo. Lenže zakrátko som zistila, že som tehotná. A musím to priznať tak, ako to je. Nevedela som s kým.

Vlastne to dodnes s istotou neviem. Môj muž o mojom tajomstve nič netuší. A ja sa len skúmavo pozerám na syna a premýšľam, koho vlastne je.

Niekedy mám pocit, že má kolegove gestá, rovnakú chôdzu, potom sa mi zdá, že oči sú určite manželove, už mi napadlo, či nemôže byť aj, aj. Ale musím priznať, že v sebe dusím obavy a niekedy až zúfalstvo z pravdy. Čo ak raz...

Navyše svokrovci ho majú ako jediné vnúča, pokračovateľa rodu, ako ho oni pyšne nazývajú. Keby tak vedeli...Viem, že ma to bude sprevádzať celý život, ale ani nechcem poznať pravdu.

Stalo sa, musím s tým žiť a aj s možnými dôsledkami. Som s nimi zmierená, nech budú akékoľvek.“

Vedeli ste, že?

• Podľa prieskumov 5 -10 % detí, nie je biologickými deťmi svojich otcov. Niektoré štatistiky uvádzajú dokonca až 30 %, čo by znamenalo každé tretie dieťa.

• Pri podozrení možno požiadať o testy DNA, avšak zaprieť otcovstvo u nás možno len tri roky po narodení dieťaťa.

• Je dôležité, aby žena o takomto tehotenstve či pochybnostiach povedala svojmu manželovi. Žiť s týmto tajomstvom je totiž veľmi stresujúce, a ak je partnerský vzťah naozaj pevný a kvalitný, mal by sa dokázať vyrovnať aj s náročnými problémami.

• Ak sa prevalí takéto klamstvo po rokoch, muž by mal zvážiť a vyhodnotiť situáciu zrelo a s maximálnym ohľadom na citovú a vzťahovú väzbu s dieťaťom. Môže sa stať, že vyhrá ego človeka a situáciu nedokáže prijať. Ak došlo k nevere partnerky, s najväčšou pravdepodobnosťou bola len vyústením dlhodobejších partnerských problémov, v ktorých mali svoj podiel viny obaja partneri.