Plnohodnotné fungovanie v práci si vyžaduje kvalitný oddych

Preč sú časy, keď sme si v práci odrobili osem a pol hodiny a odchádzali domov s úsmevom o tretej popoludní. V súčasnosti pracovný čas nepozná obmedzenie a prácu si nosíme aj domov či na dovolenky.

„Žijeme v dobe, v ktorej nás možno vďaka technológiám dostihnúť kedykoľvek a kdekoľvek,“ hovorí psychológ Martin Miler a vysvetľuje: „Je to svojím spôsobom výhoda, ale na druhej strane aj veľký problém.

Prirodzene to vzbudzuje očakávania, že ak má niekto mobilný telefón a internet, tak by mal vybaviť každú správu či mail a je úplne jedno, že má aktuálne dovolenku a je na druhom konci zemegule.

Ešte sme si nevybudovali akúsi etiketu v rámci používania týchto vecí a tým sa zahlcujeme prácou aj v čase svojho osobného voľna.“

Problémom je aj závislosť od elektronických zariadení, ktorá nás neustále núti otvoriť si aj doma notebook, alebo každú chvíľu kontrolovať maily v mobile či na tablete, sledovať správy a spávať s mobilom pri posteli. Pracovný a voľný čas sa zlievajú do jedného a nevieme ich oddeliť.

Potrebné uvoľnenie na regeneráciu organizmu tak dosahujeme len veľmi ťažko. Následky stresu a neustáleho napätia sa potom ukladajú ako peniaze do banky, až nás raz nemilo prekvapia.

1.Definujte problém - práca, šéf, kolektív?

Je dôležité tiež rozlišovať, čo je na práci náročné. Môže to byť samotná práca, ale aj nadriadený, ktorý na vás vytvára zbytočný tlak či rozporný kolektív. Niekedy totiž práca sama osebe nemusí byť ťažká, ale ľudia v nej vás dostávajú do stresu a napätia svojím prístupom a pôsobením.

„Je pravdou, že niektorí zamestnávatelia od ľudí vyžadujú doslova dvadsaťštyrihodinovú pohotovosť, sedem dní v týždni, čo je svojím spôsobom absurdné. Keď mám voľno, tak by som mal oddychovať a na tú prácu by som nemal ani len myslieť, nie ju ešte vykonávať,“ vysvetľuje psychológ.

Vyjasnite si pracovnú náplň a situáciu sa pokúste riešiť. Zamestnávateľ možno len využíva to, čo ste ochotní poskytnúť.

Ak je to nemožné, treba porozmýšľať nad tým, či vám dané zamestnanie stojí za stres, ktorý vás negatívne ovplyvňuje na psychike aj na zdraví. Ľudia sa väčšinou obávajú zmeniť prácu, pretože nezamestnanosť je stále vysoká a nájsť si dobrú prácu nie je ľahké.

2.Naučte sa vypínať telefón

Relax je dôležitý nielen pre fyzicky, ale aj pre mentálne pracujúcich. Psychológ Martin Miler zdôrazňuje, že oddych je základnou potrebou človeka, „keby oddych nebol dôležitý evolučne, tak by sme napríklad nespali, nefungoval by mechanizmus spánku.

Náš organizmus si oddych vyžaduje biologicky. Jeho potreba sa nedá číselne vyrátať, ale napríklad športovci vedia, že ak majú obdobie, v ktorom podávajú nejaký výkon, potom musí nasledovať regenerácia organizmu.

Na fyzickej úrovni to vieme ľahšie popísať, ale po mentálnej stránke je to rovnaké. Človek, ktorý nemá dostatočný oddych, výkonnostne klesá, robí chyby.

Mentálna práca je rovnako zaťažujúca a namáhavá ako fyzická.“ Žiaľ, tento fakt mnohí podceňujú a ignorujú objavujúce sa symptómy pracovného preťaženia, až pokiaľ neprerastú do vážnejších problémov.

3.Neprehliadajte varovné signály

Každý z nás je iný a má inú dynamiku života. Niekto toho zvládne viac, iný menej. Kedy vieme, že pracovné zaťaženie nás ženie na kolená?

Martin Miler poukazuje na varovné signály tela: „V našej kultúre nie sme zvyknutí vnímať a počúvať svoje telo, ale ak začneme mať problémy napríklad so zapamätávaním, objavia sa časté infekcie, problémy s kvalitou spánku, robíme chyby v práci, či na emocionálnej úrovni pociťujeme rôzne nepríjemné emócie, tak telo nás chce informovať, že niečo nie je v poriadku. Čo presne to spúšťa, musí samozrejme vypátrať každý sám.“

V podstate každý by mal prirodzene vedieť spoznať, že ho práca vyčerpáva a napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam si nájsť na regeneráciu čas.

Pomáha tiež, ak si v rodine vytvoríte systém a priestor na oddych pre každého člena, vyhnete sa tak dožadovania sa času pre seba od rodiny a pravidelnosť pomôže aj vám k disciplíne. Niekedy totiž relax odkladáme a posúvame v rebríčku dôležitosti za povinnosti, až sa vytratí úplne.

4.Pomôže plánovanie

Oddych môže byť neplánovaný a spontánny kedykoľvek pocítime potrebu, ale môžeme si ho plánovať aj systematicky.

Vrcholoví manažéri, ktorí majú v diári vyplnenú každú minútu dňa, majú problém stihnúť všetky povinnosti a potrebovali by, aby mal deň 48 hodín.

Podľa Martina Milera je pre tento typ ľudí potrebné plánovať si oddych, „pre takýchto ľudí je nevyhnutné vyčleniť si deň a čas počas týždňa, v ktorom si nebudú nič plánovať a ktorý budú mať len pre seba“.

Forma oddychu závisí od konkrétneho človeka. Martin Miler odporúča napríklad ľuďom so sedavou prácou nejakú formu pohybu: „Netreba však podceňovať ani pasívnu formu oddychu, to znamená čokoľvek, niekto si pozrie seriál v televízii, niekto vyzerá von z okna, iný číta knihu.

Často sa to totiž preháňa s aktívnou formou oddychu a ľudia, ktorí sú nastavení podávať výkony, majú pocit, že ich musia podávať aj pri oddychovaní.“

Relax by sme si mali vybrať podľa svojich preferencií, tak aby nám spôsoboval skutočné uvoľnenie a regeneráciu po fyzickej aj mentálnej stránke. Iba tak môžeme plnohodnotne fungovať v práci, byť kreatívny, chodiť do práce s radosťou a vytvárať dobré výsledky.

5.Vyberte si druh relaxu podľa vlastného uváženia

Mentálny oddych je rovnako dôležitý ako fyzický. Sledujte signály tela, ak začnete mať problémy s pamäťou, časté infekcie, poruchy spánku, robíte v práci chyby, alebo sa váš výkon znižuje, je načase sa zamyslieť nad priestorom na oddych.

Relax si plánujte a čas pre seba si dohodnite aj s rodinou. Ak máte deti, máte o dôvod viac dopriať si čas strávený oddychom, napríklad s deťmi v prírode či spoločných aktivitách.

Relax nemusí byť len aktívny, nájdite si formu, ktorá vám najviac vyhovuje a po ktorej sa cítite najlepšie. Nezabúdajte na pasívny oddych.

Foto: Fotolia.com, Flickr.com