Práca, domácnosť, rodina, nákupy, to všetko každý deň vkladá do nášho mozgu množstvo informácií. Život je dnes pestrejší a dynamickejší po všetkých stránkach.
Zatiaľ čo si naši rodičia pozreli večer správy, aby vedeli, čo sa deje, nás zahlcuje internet a množstvo ďalších zdrojov informáciami nonstop počas celého dňa.
Aj vám sa zdá, že toho viac zabúdate, často vás bolí hlava a v noci nepokojne spíte? Dokáže naša hlava vôbec toto všetko spracovať?
„Napriek tomu, že ľudský mozog má obrovskú kapacitu, tak určite si nezapamätá všetko,“ objasňuje psychologička Karin Pribišová a vysvetľuje, podľa čoho si selektuje, čo uloží a čo nie: „Mozog selektuje a ukladá to, čo je pre človeka prioritné.
Tento rebríček závisí aj od nastavenia samotného človeka, napríklad pre matku je prirodzene najdôležitejšia starostlivosť o dieťa a rodinu, takže si skôr zapamätá informácie z tohto okruhu.
Môže sa potom stať, že informácie, ktoré sú pre ňu, či už na vedomej, alebo nevedomej úrovni menej dôležité, sa dostanú na vedľajšiu koľaj. Buď si na ne spomenie ťažšie, alebo vôbec.“
Prečo zabúdame a stresujeme sa?
Množstvo každodenných povinností nás dostáva do nepohody až stresu. Bojíme sa, že niečo nestihneme, zabudneme. Nastupuje stres, bolesti hlavy, poruchy spánku.
K téme sa vyjadruje:
psychologička Karin Pribišová, Neurologická klinika UNB Ružinov
Psychologička Karin Pribišová však upozorňuje, že pamäť alebo proces učenia, či vkladanie informácií do hlavy nevyvoláva žiadne ťažkosti, „problémy a nervozita prichádzajú so sekundárnymi vplyvmi, keď sami na seba vyvíjame tlak.
Napríklad, ak máme nejakú úlohu časovo limitovanú a vieme, že ju nestíhame alebo máme veľa úloh a musíme roztrieštiť pozornosť na viac strán.
Pamäť totiž veľmi úzko súvisí s pozornosťou, bez adekvátnej pozornosti nemôže fungovať spoľahlivá pamäť. To znamená, že ak sa na niečo správne nesústredíme, tak to zabudneme, potom sme nervóznejší, zle spíme, bolí nás hlava.“
Je jedno, či máme 20 alebo 60
Všeobecne sa traduje, že pamäť vekom ochabuje a zabúdame viac a častejšie. Karin Pribišová však tento mýtus jednoznačne vyvracia, „nie je to automatické.
Pamäť staršieho, napríklad šesťdesiatročného človeka môže byť veľmi kvalitná, dokonca lepšia ako u mladého človeka. Týka sa to však len ľudí, ktorí sú aktívni mentálne, ale i fyzicky.
Ukazuje sa, že práve kombinácia fyzickej aktivity a prirodzeného mentálneho cvičenia vytvára predpoklad, že bude pamäť v dobrej kondícii do vysokého veku.“
Podľa psychologičky pamäti veľmi prospieva ak si ukladanie informácií spojíme s nejakou predstavou či asociáciou, „ spojenie novej informácie s niečím iným, zmyslovým, napomáha tomu, aby pamäť fungovala dlhodobo a spoľahlivo.“
Pamäť zabúda zlé a nepodstatné veci
Náš mozog prirodzene vytesňuje nepríjemné zážitky, veď kto by chcel neustále myslieť na všetko zlé, čo sa nám v živote stalo. Lenže práve tento mechanizmus nám vymazáva nepríjemné povinnosti, ktoré nás čakajú, „ak nás niekto poverí úlohou, ktorá nám je nesympatická, zabudneme ju oveľa ľahšie.
Je prirodzené, že nepríjemné alebo menej dôležité veci si jednoducho nezapamätáme. Potom prichádzajú na rad rôzne pomôcky, ako sú napríklad pripomienkovače,“ radí psychologička.
Takmer klasickým príkladom z každej rodiny je situácia, keď muž odchádza do obchodu nakúpiť a zabudne polovicu zoznamu, prípadne zoznam stratí.
Skrátka nákupy a veci týkajúce sa domácnosti nepatria medzi jeho prirodzené priority. Karin Pribišová má však aj pre ženy zábudlivcov radu, „povedzte mužovi – zajtra o desiatej vyzdvihni, prosím ťa, kostým pre dieťa, počkajte pár sekúnd a položte takzvanú overovaciu otázku.
Kde máš byť zajtra o desiatej? Prípadne ho požiadajte, aby si úlohu uložil do pripomienkovača, a vy sa tak vyhnete ďalšiemu sledovaniu tejto povinnosti.
Pomáha tiež pozitívna stimulácia, povedzte napríklad – viem, že nezabudneš. Ak mu naopak poviete – nie, že zabudneš ako minule, môžete si byť istá, že sa to zopakuje.“
Prejdite si ďalší deň v hlave
Naša pamäť má možnosti, o ktorých sa nám ani nesníva. Karin Pribišová radí, ak nechceme na niečo zabudnúť, prejsť si večer v hlave nasledujúci deň: „trvá to chvíľu a skutočne to veľmi pomáha. Predstavíte si, čo vás ráno čaká, ako tam idete, s kým sa máte stretnúť, predstavíte si toho človeka, ak ho nepoznáte, tak jeho meno, ďalšiu povinnosť, miesto kam idete a takto si prejdite celý deň.
Ak zapojíte okrem pamäti aj ďalší zmysel – vizuálnu predstavivosť je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že si informáciu váš mozog uloží.“ Pomáha tiež zopakovať si úlohu nahlas, zapojiť sluch či iné zmysly.
Nemáme problém s pamäťou, ale s určením priorít
Naša pamäť si automaticky ukladá informácie, ktoré sú pre nás dôležité a tie menej dôležité odsúva na vedľajšiu koľaj.
Pre niekoho iného však môžu byť práve tie dôležitejšie a potom dochádza k problémom, my zabudneme, náš nadriadený nie.
„Je to najmä o nepozornosti, v súčasnosti máme veľa povinností a svoju pozornosť distribuujeme na veľa podnetov. Ľudia očakávajú, že všetko zvládnu, ale nedá sa to. Ak si chcem niečo zapamätať, musím mať vytvorené adekvátne podmienky,“ zdôrazňuje odborníčka.
Mozog si tiež potrebuje oddýchnuť
Regenerácia je pre náš organizmus dôležitá vo všetkých smeroch. Nielen naše telo si po námahe musí oddýchnuť. Mozog sa takisto potrebuje zrelaxovať.
Podľa psychologičky nie je jednoznačné pravidlo ako to robiť, „ je to veľmi individuálne. Ak niekto športuje, je to výborná činnosť pre mentálny relax, nemusí to však vyhovovať každému, niekto ide rád na ryby či tancovať. Každý by si mal vybrať svoj obľúbený druh odpočinku. Dôležité je, aby mu spôsoboval radosť a cítil sa dobre.“
Ako nezabúdať na úlohy?
Prejdite si večer nasledujúci deň v mysli, zapojte predstavivosť a ľahšie si úlohy zapamätáte.
Využívajte pomôcky ako pripomienkovače, diáre.
Snažte sa určiť priority a zmanažujte si povinnosti podľa jasných pravidiel.
Zopakujte si úlohu nahlas.
Pravidelne doprajte svojmu mozgu oddych a relax spôsobom, ktorý vám je príjemný.
Vo svojom životnom štýle vyhraďte miesto fyzickej a mentálnej aktivite, posilníte tak svoju pamäť.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
