Prečo si myslíme, že byť nezadanou po tridsiatke je problém?

Tridsaťosemročná Alena sa zoznámila s o desať rokov mladším Radkom na seminári o zdravej výžive. Už pri prvom rozhovore na ňu zapôsobil ako prototyp ideálneho muža.

Vysvitlo, že majú veľa spoločných záujmov, bol slobodný, bez záväzkov a navyše veľmi príťažlivý. „Vhupla som do vzťahu s ním ani neviem ako,“ spomína Alena.

„Úplne ma to strhlo. Až tak, že som pritom zabudla na vekový rozdiel, ktorý bol medzi nami. Nemala som pocit, že by to malo byť prekážkou.“

Aj keď pochádzal z iného mesta, dohodli sa, že sa o dva týždne znovu stretnú. Odvtedy sa navštevovali pravidelne, takmer každý víkend. Raz u Aleny, inokedy u Radka. Nebolo dňa, kedy by naňho nemyslela.

Zaľúbila sa až po uši. Všetci naokolo jej hovorili, že doslova kvitne. Žiaľ, tento stav trval len pol roka. Radko sa zrazu začal vyhovárať, že cez víkendy sa musí venovať chorej matke, odkladal ich spoločné stretnutia.

„Navrhla som mu, aby porozmýšľal o spoločnom bývaní,“ spomína Alena. „Bola som dokonca ochotná presťahovať sa do mesta kde žil a predať svoj byt.“

Keď otvorila túto tému, dočkala sa nepríjemnej reakcie. Vysvitlo, že Radko nikdy nerozmýšľal o ich spoločnom bývaní, pravdu povediac, ani mu to nikdy nenapadlo.

Rád by vraj išiel na študijný pobyt do Ameriky, keď sa matke polepší a potom ktovie, čo bude... Alena začala tlačiť, naliehať, aby si to rozmyslel. A on sa s ňou rozišiel.

Ženatý alebo prelietavý

S podobnými problémami bojujú tisícky slobodných žien po tridsiatke. Ich kandidáti na vzťah sú často buď ženatí, promiskuitní alebo citovo nestáli.

Rady odborníčky:

K téme sa vyjadruje Elena Tomková, psychologicka, Poradnapsychologicka.sk

„Buď prídete na to, že sa nechcú viazať, alebo sú naviazaní na niekoho iného,“ sťažuje sa Alena. Radko nebol jej prvým neúspešným pokusom o vážny vzťah. Podobných sklamaní má už za sebou viac a pomaly, ale isto stráca trpezlivosť.

Niekedy ju prepadajú pocity úzkosti, ktoré jej nedovolia v noci dobre spávať. Veľmi túži po blízkosti niekoho, kto by ju mal rád a trápi sa aj preto, že doteraz nestihla byť matkou.

Obraz slobodných bezstarostných tridsiatničiek, ktoré si užívajú život ako hrdinky seriálu Sex v meste, majú kopec peňazí a striedajú milencov ako na bežiacom páse, je číra fikcia.

Zdá sa, že skutočnosť je taká, že väčšina žien v takzvanom mladšom strednom veku je nedobrovoľne sama. Samota, ak trvá príliš dlho, môže mať dokonca negatívny vplyv na ich duševné zdravie. „Najväčší problém je v nedostatku opory,“ vysvetľuje psychologička Elena Tomková.

„Ak nie je nablízku osoba, s ktorou sa dá denno dennerozprávať, znášať dobré aj zlé. Potom závisí aj od ženy, či stav bez partnera nevníma ako hanbu alebo ako svoje zlyhanie. Vtedy sa stáva ústredným problémom sebaobviňovanie.“

Môžu si za to samy?

Takmer v každej knihe, ktorá sa zaoberá vzťahmi, sa dočítate, že nemáte obviňovať toho druhého, ak máte medzi sebou problémy, ale hľadať príčinu v sebe.

Aj Alena bola jednou z tých „osvietených“, ktoré prestali hádzať vinu na mužov a rozhodla sa pracovať na sebe. „Snažila som sa na seba pozrieť kritickými očami, pochopiť, prečo nie som schopná nadviazať trvalý vzťah,“ spomína.

Premýšľala o tom či nie je málo empatická alebo či mužov, ktorí sa s ňou zblížia, neodrádza prílišným tlakom, ktorým sa ich snaží pripútať. Rozobrala samu seba na súčiastky a výsledkom bolo, že z toho dostala depresiu. „Uvedomila som si, koľko zlých vlastností mám, a každú chvíľu som preto plakala,“ vraví.

Podľa psychologičky Eleny Tomkovej si zbytočne vyrobila ďalšiu psychickú záťaž: „Vyriešim niečo tým, keď sa v živote bez partnerskej opory, ktorý je aj tak dosť ťažký, ešte aj bičujem? Keď si budem pripomínať, že som si to sama zapríčinila?“

Fakt je, že Alena si týmto prístupom len ublížila. V čase, keď je žena zranená, lebo ju opustil partner a ďalší je v nedohľadne, je skôr žiaduce, aby bola sama na seba dobrá.

Podľa Eleny Tomkovej by sa mala venovať svojim záujmom, prísť na to, čo ju teší, naučiť sa radovať zo života aj bez muža. A ak treba, zmeniť zaužívanú predstavu o tom, že bez partnera akoby nič neexistuje.

Ak si v sebe nosí presvedčenie, že zmyslom jej života je len hľadanie ideálneho muža, tak sa stáva ašpirantkou na takzvané závislé vzťahy.

Elena Tomková radí podobne postihnutým ženám, aby si položili otázku: „Má moje šťastie závisieť výhradne od toho, že ma bude nejaký muž bezvýhradne milovať až do smrti? Nie je lepšie nájsť inú istotu v živote?“

Niekedy pomôže, ak žena vyhľadá spoločnosť iných žien s podobným osudom a porozpráva sa s nimi. Už len vedomie, že nie je sama, kto chodí po svete s takýmto problémom, môže byť oslobodzujúce.

Ako prežiť bez muža

• Zamerajte sa viac na pozitíva ako negatíva vašej samoty. Môžete si robiť, čo chcete, cestovať, pestovať koníčky, vzdelávať sa bez toho, aby ste museli na niekoho brať ohľad. Využite to vo svoj prospech.

• Zbavte sa ilúzie, že nejaký muž vás urobí navždy šťastnou. Skutočné šťastie vždy prichádza zvnútra a nikto vám ho neprinesie na zlatom podnose.

• Uvoľnite tlak, ktorý vás núti pozerať sa na každého príťažlivého muža ako kandidáta na vážny vzťah. Pri zoznamovaní ostaňte uvoľnená, nevytvárajte si predčasne veľké očakávania.

• Hľadajte vhodných kandidátov na partnerstvo na miestach, kam chodíte rada.

• Neposudzujte svoju situáciu ako osobné zlyhanie, žien ako vy sú dnes tisícky.

Kandidátky na samotu

Aký je vlastne obraz typickej nezadanej tridsiatničky? Určitú skupinu tvoria úspešné ženy, ktoré sa po skončení štúdia upriamili na kariéru. Čím vyššia je prestíž, ktorú dosiahli, tým viac vzrastá štatistická pravdepodobnosť, že ostanú samy.

Príčina môže byť aj v tom, že takéto ženy sú náročné nielen na seba, ale aj na potenciálneho partnera. A tak je okruh vhodných kandidátov na partnerstvo pre nich automaticky zúžený.

Do ďalšej kategórie patria večné smoliarky, ktoré stále narážajú na nevhodných partnerov. Psychicky labilných, so sklonmi k rôznym závislostiam, s finančnými problémami.

Väčšinou s nimi vydržia len do chvíle, kým sa vzťah nestane neznesiteľný, čo väčšinou netrvá dlho. Prísť na príčinu, prečo sa im to deje, môže byť zložité, niekedy si to vyžaduje odbornú psychoterapeutickú pomoc.

Nezadané bývajú aj ženy, ktoré nie sú vyrovnané so svojou ženskosťou, z nejakého dôvodu ju odmietajú alebo si pod vplyvom negatívnej skúsenosti vypestovali nedôveru až odpor k mužom. Alebo také, ktoré sa z nejakého dôvodu dostatočne neodpútali od rodičov.

A napokon je tu zrejme najpočetnejšia skupina krásnych, empatických, duševne aj telesne zdravých, po láske túžiacich žien, ktoré sú samy bez akejkoľvek logiky.

Je možné, že v budúcnosti ich bude ešte viac ako dnes, lebo počet ľudí, ktorí žijú bez partnera, z roka na rok narastá.

Podľa Štatistického úradu SR sa ich počet za posledných trinásť rokov zdvojnásobil. Najrýchlejší nárast nezadaných je vo veku od 30 do 40 a potom po 55. roku života.

Dobrá správa pre ženy je, že sú v menšine. Na štyri nezadané dámy pripadajú šiesti muži, takže pravdepodobnosť, že si jedného dňa predsa len niekoho nájdu, je celkom slušná.

Napokon sa to podarilo aj Alene. Keď sa vzdala sebatrýznenia a večných úvah o tom, či ostane alebo neostane do smrti sama, prišiel jej do cesty muž, ktorý sa k nej po nejakom čase nasťahoval.

„Zvláštne je, že to prišlo bez akéhokoľvek úsilia, práve vtedy, keď som sa na to vôbec nesústredila,“ tvrdí a všetkým slobodným tridsiatničkám odkazuje, aby sa uvoľnili. „Máte ešte veľa príležitostí pred sebou a nikdy neviete, kde vás stretne šťastie,“ dodáva.

Prečo si myslíme, že byť nezadanou po tridsiatke je problém?

Odpovedá psychologička Elena Tomková:

„Tridsiatka je u nás hranicou, za ktorou sa patrí mať otázku partnerstva, ak nie rovno detí, vyriešenú. Je pravda, že biológia nás determinuje v otázkach materstva. Aby sme vedeli donosiť zdravé deti a vládali sa o ne postarať, mali by sme ich porodiť v istom veku. V päťdesiatke je to skôr už výnimka, aj keď veda stále napreduje. Na druhej strane sa časy menia, čo bolo kedysi biologickou, a preto sociálnou nevyhnutnosťou, dnes už neplatí, takže máloktorá žena je dnes už po dvadsiatke vydatá a má dve deti. Žiaľ, vedomie ľudí sa nemení tak rýchlo ako spoločenské pomery, preto aj predstavy väčšiny o tom, čo sa má kedy v živote udiať, ostávajú dlhší čas nezmenené. Určite závisí aj od prostredia, v ktorom sa slobodná žena pohybuje. Je pravdepodobné, že na vidieku ju budú posudzovať prísnejšie ako v meste, kde je bežné, že ženy majú aj iné možnosti ako život v manželstve."