Vianočné legendy, ktoré radi rozprávame svojim deťom, 1. časť

Dedo Mráz

Ruský dedo Mráz vznikol pôvodne ako legendárna bytosť, ktorá v slovanskej mytológii zosobňovala vládu nad zimou. Jeho bratom bol boh Víchor.

Východní Slovania ho zobrazovali ako starca, ktorý jazdí na saniach s bielymi koňmi a prináša so sebou zimné počasie.

Počas pravoslávnych Vianoc mu ľudia obetovali kašu, aby si zaistili jeho priazeň. Ako kruté a zlé božstvo im totiž naháňal strach.

Hovorilo sa o ňom ako o Veľkom starcovi severu, vládcovi ľadového chladu a snehovej búrky. Ešte na obrázkoch z devätnásteho storočia vyzerá hrozivo a nebezpečne.

Na dobrosrdečného deda Mráza sa zmenil až počas komunizmu, keď v Rusku nahradil postavu svätého Mikuláša. Komunisti zakázali sláviť všetky sviatky, ktoré mali náboženský charakter, a tak rozdávanie vianočných darčekov posunuli na Nový rok.

Tejto úlohy sa zhostil dobrosrdečný dedo Mráz so svojou vnučkou Snehulienkou. Pre ortodoxnú kresťanskú cirkev je dedo Mráz komunistická postavička, ktorú nikto z jej oficiálnych predstaviteľov neuznáva.

To však nebráni ruským deťom tešiť sa z darčekov, ktoré im dedo Mráz so Snehulienkou prinášajú pod jedličku 1. januára.

Podobná tradícia sa ujala aj v Bulharsku, kde darčeky roznáša dedo Koleda, ktorý sa nápadne podobá na svojho ruského brata a rovnako ako on sa udomácnil ako populárna vianočná figúrka počas socializmu.

Svätý Mikuláš

Narodil sa v meste Patara v kresťanskej rodine okolo roku 280. Bol teda súčasníkom svätej Lucie. Na rozdiel od nej však nezomrel ako mučeník, stal sa biskupom a bol preslávený svojou dobročinnosťou a spravodlivosťou.

Bol patrónom rôznych remeselníkov, dokonca aj prostitútok, voči ktorým sa správal veľmi súcitne a neodsudzoval ich.

Podľa jednej legendy daroval mešce so zlatými mincami trom dievčatám, ktoré skončili nedobrovoľne vo verejnom dome, lebo ich otec prišiel na mizinu a nemal pre ne veno. Vďaka Mikulášovi sa vydali a mohli viesť počestný život.

Ďalšia legenda tvrdí, že svätý Mikuláš vzkriesil tri malé deti, ktoré zavraždil zlý hostinský a uložil nasolené do sudov. Často zachraňoval nespravodlivo odsúdených pred popravou, čo sa pokladalo tiež za istý druh vzkriesenia.

Mikuláš sa dožil na tie časy požehnaného veku, zomrel 6. decembra, pravdepodobne v rokoch 342 až 352. V deň výročia jeho smrti sa rozdávajú v kresťanských európskych krajinách darčeky, Mikuláš ich nosí deťom v biskupskom odeve s dlhou bielou bradou, sprevádzaný anjelmi a čertmi.

V Holandsku a Belgicku mu pomáha obdarovávať deti Čierny Peter v maurskom odeve, s čiernou tvárou a výraznými červenými perami. Nejde o také drahé a hodnotné darčeky, ako sa dávajú na Vianoce, skôr o drobnosti a sladkosti pre potešenie.

Ježiško

Ježiško je zdrobneninou mena Ježiša Krista, jeho narodenie oslavujú kresťania na Vianoce. Príbeh o jeho narodení v betlehemskej maštali, kde ho domáce zvieratá zohrievali svojím dychom, sa prvýkrát objavil v Lukášovom evanjeliu.

V stredoveku inšpiroval rozprávkarov a trubadúrov na vznik mnohých legiend a piesní. Svätý František z Assisi oslávil v roku 1223 Vianoce v jaskyni, aby si tak pripomenul narodenie Božieho syna v Betleheme.

Najstaršie vianočné koledy, ktoré ospevujú Ježiška, vznikli v 15. storočí. V období baroka sa začali vyrábať jasličky ako symbol Vianoc. Zvyk, podľa ktorého Ježiško nosí darčeky pod vianočný stromček, sa zrodil v meštiackej kultúre 19. storočia.

Pôvodný Štedrý večer vyzeral tak, že počas neho chodili chudobní koledníci k boháčom, aby si od nich vykoledovali štedré dary.

Pre bohatých to bola príležitosť, ako urobiť dobrý skutok a odčiniť svoje hriechy. Tradícia, podľa ktorej nosí vianočné darčeky Ježiško, sa vyskytuje v stredoeurópskych krajinách – na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku.

V krajinách hovoriacich po nemecky sa mu hovorí Christkind, čiže „dieťa Kristus“, pripisuje sa mu veselá povaha a rôzne žartíky, vďaka ktorým je na Vianoce veselo.

Santa Claus

Rozprávková postavička Santa Claus čiastočne vychádza z legendy o svätom Mikulášovi. Podobne ako on má dlhú bielu bradu a vyniká štedrosťou.

Vozí sa na saniach ako ruský dedo Mráz, neťahajú ich však kone, ale lietajúce soby. Do domov, kam prináša deťom darčeky, sa dostáva komínom, podobne ako talianska Befana.

Žije na ďalekom severe v krajine večného ľadu. Jeho bydlisko sa presúva od severného pólu po Korvatunturi v Laponsku.

Pôvodne vznikol v Amerike, jeho tvár použila prvýkrát na komerčné účely reklamná kampaň na nápoje spoločnosti White Rock v roku 1915.

Masovú popularitu získal, keď zohral hlavnú úlohu v reklame na Coca-Colu v roku 1931. V americkej kultúre sa úspešne udomácnil najmä preto, že bol univerzálnou vianočnou figúrkou prijateľnou pre všetkých obyvateľov Spojených štátov bez ohľadu na ich pôvod a náboženstvo.

V jeho mene sa rozdávajú darčeky na Štedrý večer aj v Kanade a vo Veľkej Británii. Vo Fínsku ho volajú Joulupukki. Fínski otcovia, dedkovia a strýkovia sa prezliekajú na Štedrý večer do červených šiat a dávajú si falošné biele brady.

Počas štedrej večere klopú na dvere s otázkou: „Sú tu nejaké dobré deti?“ Ak dostanú kladnú odpoveď, vojdú dnu a rozdajú darčeky.

Vo Francúzsku zohráva podobnú úlohu Père Noël, takzvaný „otec Vianoc" a vo Švédsku Jultomten. Všetci vyzerajú rovnako ako Santa Claus a žijú na severe.