Boli ste ocenená na podujatí Cena Nadácie Tatra banky za umenie za animovaný seriál Mimi a Líza. Aké boli vaše pocity, keď ste stáli na pódiu a bola vám odovzdaná cena?
Vždy sa snažím najprv upozorniť, že to nie je len moja cena. Na seriáli pracuje celý tím mojich šikovných spolupracovníkov, sú to nielen moji kolegovia, ale aj priatelia. Preberanie ceny je síce veľká udalosť, ale ja som väčšinou úplne vystresovaná, pretože nechcem pri ďakovaní na nikoho zabudnúť. Zároveň práve v tej chvíli človek nesmie zakopnúť v topánkach na opätku a mal by obratne povedať niečo duchaplné. Vedomie toho výstupu ma tak zvláštne odosobní. Na pódium potom kráča vlastne niekto úplne iný ako ja. Ja zostávam ponorená do kresla a čakám, kým sa tá žena, ktorú som tam vyslala, ku mne vráti.
Vo svojej kategórii ste porazili mužských nominantov – tvorcov filmu o Marekovi Brezovskom a dokumentu o Mariánovi Kuffovi. Obe diela boli silnými favoritmi na víťaza, ako sa vám páčia? Nielen z pohľadu filmára, ale aj z pohľadu diváka.
To rozhodovanie porote nezávidím. Všetky tri projekty totiž siahajú vlastne ďalej ako filmové médium. Skladám poctu pánovi Mariánovi Kuffovi, jeho prístup by mal byť pre nás všetkých inšpiráciou. Film o Marekovi Brezovskom by sa mal zas dostať do škôl, aby ho videlo, čo najviac mladých ľudí. Nemám preto pocit, že som niekoho porazila, bola to česť ocitnúť sa v nominácii s týmito pánmi a tiež tými, čo ich príbehy zachytili, pánom Ladislavom Kabošom a Patrikom Lančaričom.
Porotu zaujala tvorba pre deti, ako je to však v realite? Bolo ťažké presvedčiť televíziu, aby zaradila večerníček do vysielania?
Nebolo to ľahké, bol to dlhý proces. Na tej ceste som však stále stretla ľudí, ktorí projektu pomohli o centimeter alebo aj o kilometer. Stalo sa však čosi veľmi dôležité, s projektom MIMI a LÍZY sa prelomila bariéra nemožnosti spolupráce. Doležité bolo však aj to, že vrámci tohto procesu bola aj ďalšia kontinuálne podporujúca inštitúcia, a tou bol spolu s RTVS aj Audiovizuálny fond.
Akú má večerníček sledovanosť? Splnil vaše očakávania?
Nadmieru. Súhrnne sledovalo seriál 1 119 000 divákov. S výbornou odozvou sa stretlo aj knižné spracovanie. Úprimne som to nečakala.
Vraj sa chystá aj rozhlasové spracovanie...
Rozhlasové spracovanie existuje, vzniklo v produkcii Slovenského rozhlasu, my však ešte pracujeme na tom, aby sa dostalo k deťom. Bolo tiež odvysielané počas vianočných sviatkov 2013, ale my sme ho teraz zaradili aj do mobilnej aplikácie, ktorá by mala priniesť seriál v oboch podobách – video aj audio – deťom a ich rodičom.
Koľko má večerníček dielov? Pripravujete aj ďalšie série?
Zatiaľ bolo odvysielaných 7 dielov, pripravujeme ďalších šesť. Tie diváci uvidia počas sviatkov 2015. Takže MIMI a LÍZA bude zatiaľ 13-dielnym seriálom. Nových šesť rozprávok prinesieme opäť v krásnej plnofarebnej knihe, na DVD a v už spomínanej aplikácii.
Potom si trocha od dievčat odpočinieme, ale v počítačoch nám zatiaľ vyrástla iná, celkom drobučká hrdinka so svojou rodinkou. Tak verím, že aj ona sa deťom bude páčiť. Viac zatiaľ o nej neprezradím.
Mimi a Líza
Originálny animovaný seriál konfrontujúci dva svety: vidiaceho a nevidiaceho dievčatka, ktoré na spoločných výpravách za dobrodružstvom zisťujú, že pohľad na svet nie je vždy rovnaký. Vtipné príbehy plné fantázie poukazujú na potrebu vzájomnej tolerancie a spolu s invenčnou réžiou a netradičným výtvarným spracovaním sú pre detského diváka silným emocionálnym zážitkom.
Kto všetko sa podieľal na tvorbe animovaného filmu pre deti?
Tak teraz mám šancu to nepokaziť. S Katkou Molákovou píšeme, s Borisom Šimom kreslíme, Boris má na starosti aj celkový výsledný vizuál. Marek Piaček skladá hudbu, s Maťom Benešom striháme, animujú Jožo Elšík, Andrej Gregorčok, Iva Šebestová, Ivana Tirpáková, Majka Oľhová a ďalší. Celá výroba prebieha v štúdiu Ekran Petra Košťála, ktorý je zároveň koproducentom seriálu. Zvuk sa nahráva v štúdiu K2 s Maťom Mercom a jeho kolegami. Značku seriálu a grafiku má na starosti Paľo Ďurák. Naša spojka z RTVS je dramaturgička Halka Marčeková. A nesmiem zabudnúť na hlavné predstaviteľky, skvelé profesionálky – Emu Mercovú ako Mimi a Grétku Fedoru Homzovú ako Lízu. Pri práci s nimi mi pomáha Zuzka Polonská. Okrem dievčat sa v seriáli už vystriedala celá plejáda vynikajúcich slovenských hercov – Zuzana Kronerová, Jana Oľhová, Zita Furková, Oľga Belešová, Petra Polnišová, Boris Farkaš, Marián Geišberg, Karol Čálik, Táňa Radeva, Roman Féder a ďalší a ďalší, ktorí oživili naše postavy. Tak vidíte koľko je nás veľa.
Často v rozhovoroch spomínate, že najväčšou inšpiráciou pre vás sú vaše dcéry. V rozhovore pre smeŽeny v roku 2012 ste povedali, že Mimi a Líza boli pôvodne rozprávky na dobrú noc, pri ktorých vaše dcéry zaspávali...
Áno, tak sa vlastne narodilo dievčatko s navždy zatvorenými očami. Aj keď zaspávala pri nej skôr mladšia Veruška, pretože staršia Esterka už medzitým vyrástla na celkom inú vekovú kategóriu. Ale pocit ich fascinácie svetom takého dievčatka ma inšpiroval k tomu, že by som mohla skúsiť povedať ho aj iným deťom mne blízkou formou, teda animáciou.
Ako sa oni pozerajú na váš úspech. Sú vašimi najúprimnejšími kritikmi?
Niekedy až príliš kritickými. Na Mimi a Lízu sa naviazalo veľa povinností a myslím, že by boli radšej, keby ich bolo menej.
Kde sa momentálne nachádza slovenská animovaná tvorba pre deti?
V súčasnosti vzniká v koprodukcii s RTVS približne 5 seriálov (nemám už úplne presné informácie). Treba si uvedomiť, že to je aj z pohľadu okolitých krajín, ktoré majú oveľa viac divákov ako Slovensko, úctyhodné číslo po takom dlhom pôste. Z toho, čo sa pripravuje si určite nenechajte ujsť nový seriál Vandy Raýmanovej, bude stáť za to.
Vyvolal váš animák dopyt po detských slovenských animovaných seriáloch?
Je to možno ešte krátky čas hodnotiť, či vyvolal dopyt. Ale ten záujem je taký bezprostredný a úprimný, nielen zo strany detí, ale aj rodičov, že možno aj áno. Veľmi si prajem, aby vznikali nové pôvodné rozprávkové knihy a seriály, ktoré by sa stali pre deti synonymom ich detstva, tak ako sme to zažili my. Keď dostala mladá výtvarníčka Ivana Šáteková Cenu TB za svoju výstavu Tridsať a nemať plán, hovorila na pódiu o tom, ako sa zmenili postavičky animovaných seriálov jej detstva v koncepte výstavy. Existuje snáď pádnejší dôkaz toho, ako sú detské ikony v našom živote dôležité? Naučili nás hrať sa, prvým zásadám morálky a priateľstva.
Spoznali sme umelecké talenty roku 2014
V sobotu 22. novembra sa v priestoroch Slovenského národného divadla odovzdávali Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Prinášame vám prehľad laureátov roku 2014, ktorí si odniesli sošku Múzy.
Kategória Hlavná cena
Audiovizuálna tvorba, film, TV: Katarína Kerekesová (za réžiu a scenár k TV seriálu Mimi a Líza pre RTVS)
Divadlo: Michal Vajdička (za réžiu Láskavé bohyne, Činohra SND)
Hudba: Juraj Valčuha (za dirigovanie koncertu Giuseppe Verdi: Messa da Requiem, Bratislavské hudobné slávnosti)
Literatúra: Stanislav Rakús (za knihu Fáza uvoľnenia, Vydavateľstvo Koloman Kertész Bagala)
Výtvarné umenie: Martin Kollár (za knihu fotografií Field Trip, vydavateľstvo MACK)
Kategória Mladý tvorca (umelci do 35 rokov)
Audiovizuálna tvorba, film, TV: Vladislava Plančíková (za scenár, réžiu a animáciu filmu Horná zem, Febiofest)
Divadlo: Daniel Majling (za dramaturgiu hry Láskavé bohyne, Činohra SND)
Hudba: Milan Paľa (za autorstvo albumu Slovenské husľové koncerty, Vydavateľstvo Hudobný fond)
Literatúra: Zuzana Šmatláková (za knihu Exit, Vydavateľstvo Koloman Kertész Bagala)
Výtvarné umenie: Ivana Šáteková (za výstavu Mám tridsať a nemám plán, Galéria Dunaj)
Mladý módny tvorca
Od roku 2010 Nadácia Tatra banky oceňuje aj prácu mladých módnych tvorcov. Po Márii
Štranekovej (2010), Marcelovi Holubcovi (2011), Martinovi Hrčovi (2012) a Maji Božović (2013) pripravil unikátne šaty pre Múzu večera – Adelu Banášovú – Boris Hanečka.
Foto: Nadácia Tatra banky
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
