Poetka Anna Ondrejková: Literatúra je elitná záležitosť

Žije na vidieku s matkou, stará sa o mačky a ovce, pracuje v knižnici a je jednou z najvýraznejších osobností našej súčasnej poézie.

(Zdroj: A. Lodes)

Pochádzate z jednoduchej vidieckej rodiny, ako ste sa dostali k písaniu poézie?

Slovíčko jednoduchá je trochu zavádzajúce, lebo ani keď moji rodičia nemali prístup k vyššiemu vzdelaniu a pochádzali z veľmi skromných pomerov, boli výnimočne talentovaní a múdri. Knihy boli u nás vždy a všade a mali sme ich vo veľkej úcte. Takéto to bolo nielen u nás doma. Bobrovec bol kedysi mestom a má dodnes živú tradíciu súperiacich kultúrnych spolkov, divadla, hudby. Koncom 18. storočia tu bol založený prvý muzikantský cech na Slovensku, v 30. rokoch 19. storočia bobrovecká farnosť vydala svoj spevník, v roku 1840 sme mali spolok striezlivosti, prvý na Slovensku. A prečo som sa dala na písanie? Možno to bol len nedostatok iných možností. Na písanie stačí ceruzka a papier.

A keby ste mali viac možností?

Mám sa priznať? Určite by som si vybrala divadlo a tanec, lebo keď som na javisku, tak sa cítim úplná. Ako autorka textov ste od nich fyzicky oddelená, ale v divadle sa vyjadrujete aj telom, je v tom celá vaša bytosť. Celkom vás to pohltí. Ako štyridsaťdvaročná som mala premiéru na javisku.

V akej úlohe?

Bola som Gertrúda v Hamletovi v amatérskom divadle Bodea, ktoré dnes už neexistuje. Myslím, že sa vtedy všetci okolo mňa na javisku so mnou dosť natrápili, pre mňa to však bol neuveriteľne krásny dar. Ak takýchto darov od života nemáte nadbytok, o to viac si ich vážite. Naposledy som stála na javisku pred dvomi rokmi, tancovala som postavu židovskej matky na koncerte Anašim veširim v Liptovskom Mikuláši, ktorý bol venovaný tragickému sedemdesiatemu výročiu transportu mikulášskych Židov do Osvienčimu. Možno keby som mala takéto príležitosti častejšie, vydala by som sa úplne iným smerom... Ktovie. A ktovie, ako by to dopadlo. Ostala som pri písaní.

1.jpg

Prvé básne ste napísali veľmi mladá.

Skoro všetci začíname písať veľmi mladí, v čase prudkého, občas zmäteného rastu a dozrievania. Margitka Dobrovičová, fascinujúca poetka, ktorá žila v Liptovskom Mikuláši, si napríklad vyčítala, že začala s písaním „až“ keď mala dvadsaťpäť rokov. V literárnej súťaži Krídla Ivana Laučíka, ktorú organizuje liptovskomikulášska knižnica a je určená pre začiatočníkov, v tomto roku zvíťazili pätnásťročná Hana Launerová, osemdesiatpäťročná Emília Filipová a osemnásťročný Dušan Šuster. Začínať v zrelom veku je zložitejšie, ale nie nemožné... a tí, ktorí začali mladí, nie vždy vytrvajú. Poézia ostane za nimi ako prekonaná detská horúčka, v dospelosti ju už nepotrebujú, začne sa pre nich „reálny život“.

Prvé verše ste publikovali začiatkom sedemdesiatych rokov v Novom slove. Aké to bolo pre vás obdobie?

Je to zvláštne. Spoznala som vtedy ľudí, ktorí sú mi dodnes blízki, najbližší, Milu Haugovú, Danu Podrackú, Hanu Koškovú, Stanku Repar a ďalších, a predsa si takmer na nič z toho času nedokážem spomenúť. Možno si nebolo čo pamätať, život sa akoby uzavrel, prepadal sa do čohosi neurčitého, sivého. Ako keď sa strácate v trasovisku. Zmizlo mi to z pamäti ako niečo nepodstatné. Mala som osemnásť, práve som zmaturovala, žila som na vidieku a mala som len veľmi malú predstavu o tom, čo sa vtedy skutočne dialo v spoločnosti. Bol len pocit stiesnenosti, úzkych mantinelov. Poznanie prichádzalo až neskôr, postupne.

Kto vás vtedy posúval vo vašej tvorbe?

Vojtech Mihálik nástojil na tom, aby sme poctivo zvládli remeslo, ale nedá sa povedať, že by ma priamo ovplyvňoval. Písanie je veľmi osamelá práca. Zachraňovali ma len knihy, korešpondencia a sviatočné stretnutia s priateľmi. V priestore, kde som žila, boli pre mňa podstatní básnici Ivan Laučík a Gitka Dobrovičová, obidvaja s neľahkými osudmi. Ivan nemohol v čase normalizácie publikovať osemnásť rokov. Margitka bola ťažko telesne postihnutá. V Mikuláši vyrastal režisér Viliam Dočolomanský. V Liptovskom Hrádku žije maliarka Judita Feňvešová. Desiatky úžasných, inšpirujúcich ľudí.

Vraciate sa niekedy ku svojim starším básňam?

Nikdy. Sú moje, ale súčasne cudzie, vzdialené, akoby som z nich „vyrástla“. Keď mi Milan Richter chcel vydať „súborné dielo“, z prvých dvoch knižiek som tam zaradila jednu básničku.

Ako u vás prebieha proces tvorby?

Báseň musí vyčkať vo mne, kým mám čas na písanie, lebo dedinský život je náročný a práca v knižnici pohlcuje tiež veľa energie i času. Nemôžem si dovoliť luxus povedať – teraz choďte všetci preč, ja mám inšpiráciu, ja píšem, ja tvorím! Na písanie som si brávala dovolenku a vtedy som vedela, že si musím roztrhať dušu, aby som zo seba všetko dostala.

Neviem si vás dosť dobre predstaviť ako dedinskú ženu.

Robím v záhrade, rýľujem, sejem, okopávam, oberám jablká a prerezávam stromy, suším seno pre ovečky, čistím chliev, kŕmim sliepky a mačky, umývam obloky, periem, mútim mlieko, nosím drevo, uhlie, vodu, v zime odhadzujem sneh. Je to veľmi obyčajná práca, ale akoby som sa zároveň dotýkala niečoho prapodstatného, bytostného.

2.jpg

Nikdy ste netúžili presťahovať sa do veľkého mesta?

Mnohé moje dedinské rovesníčky túžili dostať sa aspoň do okresného mesta a dievčatá z malých mestečiek snívali o Bratislave. Asi som sa inštinktívne bránila pripojiť k tomuto jednosmernému pohybu. Nevysmievam sa z nich. Chceli, aby život mal aj iné farby, iné rozpätie, a možno sa im to aj podarilo. Mala som pocit, že mesto ma nezachráni ani nevyrieši to, s čím som sa trápila a zápolila. Skúsenosť mestského života mi teda unikla, zato keď ráno vybehnem z domu, mám nohy od rosy a viem, ako vonia mokrý ovčí kožúšok.

Nikdy ste sa necítili na vidieku izolovaná?

Ak mám niekedy pocit, že sa pohybujem v tme, že neúprosne narastá moja samota a izolácia, na vine nie je vidiek. Na vine som ja, moje vnútorné nastavenie, moja schopnosť alebo neschopnosť žiť s tými druhými. Takéto pocity asi mávajú viacerí básnici. Nedávno vyšla kniha Poker s kockami ľadu, korešpondencia Osamelých bežcov – Ivana Laučíka, Ivana Štrpku a Petra Repku. Daniel Hevier v recenzii napísal, že Laučíkove listy boli dôkazom jeho sociálnej izolácie v malom mestečku. Ale keď som sa Ivana Štrpku opýtala, či pre Laučíka by to bolo iné, keby žil v Bratislave, povedal mi – kdeže, ešte horšie! Na druhej strane, máme toľko dôvodov na radosť, život je taký úžasný, že napokon preváži všetky smútky a samotu.

Netrápi vás, že sa na Slovensku nedá uživiť poéziou?

Vôbec to neriešim, lebo viem, že sa to riešiť nedá. Literatúra všeobecne, a nielen poézia, je elitná záležitosť. A to vrátane čítania populárnych ženských románov. Podľa výskumov číta u nás knihy približne pätina obyvateľstva, a to je dobré číslo! Schopnosť čítať umeleckú literatúru je talent porovnateľný s talentom písať. Podľa mňa je dôležité, aby všetci dostali možnosť nahliadnuť do sveta literatúry, ale keď sa z nejakého dôvodu rozhodnú vstúpiť do iného paralelného sveta, je to tak v poriadku. Nikto z nás nemôže obsiahnuť všetky možnosti, ktoré sú okolo nás, musíme si vybrať jednu a zmieriť sa s tým, že o tie ostatné budeme ochudobnení.

Tento rok ste oslávili šesťdesiatku, ako vnímate svoj vek?

Ja som neoslavovala! Netajím svoj vek ani pred sebou, ani pred druhými, ale je to naozaj len číslo. Silnejšie si uvedomujem krehkosť života, ale už od detstva som veľmi intenzívne vnímala, že času je málo, že čas sa zužuje, že jedného dňa umriem. Stále nosím kvety vo vlasoch a nevidím dôvod obliekať sa inakšie pre to, koľko mám rokov. A nezriekam sa snov! Chcem žiť naplno a s vášňou, to je všetko.

VIZITKA:

Anna Ondrejková (60)

pochádza z robotníckej rodiny. Vzdelanie získala v Bobrovci, Liptovskom Mikuláši a Martine, kde absolvovala nadstavbové štúdium v odbore knihovníctvo. Odvtedy pracuje v knižnici v Liptovskom Mikuláši. Žije s matkou v neďalekom Bobrovci. Vydala niekoľko zbierok básní – Kým trvá pieseň, Snežná nevesta, Plánka, Sneh alebo Smutná jabloň plná nedozretých pávov, Nespavosť, Skoromed skorokrv, Havrania, snová a Izolda: sny, listy Tristanovi. Venuje sa aj divadlu ako herečka, dramaturgička a autorka divadelných textov. Zaujíma sa o tanec a výtvarné umenie, je autorkou ilustrácií, koláží a grafiky.

Foto: A. Lodes

Asistencia fotografa: Matej Fabianek

Vizáž: Mirka Balúchová

Styling: Jana Milatová

Ďakujeme za poskytnutie priestorov na fotografovanie Ateliéru Papaver, Atelierpapaver.sk

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  1. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  2. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  3. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  4. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  7. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  8. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  9. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 14 237
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 9 499
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 247
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 197
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 6 085
  6. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 5 127
  7. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 068
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 002
  9. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 4 460
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 356

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

KOMENTÁRE

Máme na viac, než zborovičkovaní bliakať Slovenskoooo

Slovensko má potenciál byť jednou z najlepších krajín sveta. Čo sme pre to urobili, aby sa ňou stalo?

DOMOV

Právnik z Via Iuris: Sudcovia vyslali prekvapivý signál

Vo voľbách neuspeli kandidáti reformného združenia.

DOMOV

Lunter: Strava pomohla matke z rakoviny, no šarlatánov neuznávam

Kandidát na župana šarlatánov neuznáva.

Neprehliadnite tiež

Chýba vám vo vzťahu sexuálna iskra? Terapeutka radí, ako ju oživiť

Úbytok vášne je prirodzený, všetko je však o prístupe partnerov.

Takmer dve tretiny žien sa aktívne zaujímajú o zdravie svojho partnera

Vyplýva to z internetového prieskumu, ktorý vlani zrealizovali predstavitelia občianskeho združenia Slovenský pacient.

Ako začať deň naplno a dosiahnuť ideálne ráno?

Vstávanie, raňajky, šport, nálada. Ako dosiahnuť, aby bolo vaše ráno zdravé?

Sedem fitness trendov, ktoré by ste mali tento rok vyskúšať

Sú efektívne, overené a opodstatnene obľúbené.