Aká je pravda o ženskej hystérii?

Zvládajú ženy ťažšie emócie než muži?

(Zdroj: Fotolia.com)

To, čomu ľudovo hovoríme hystéria, sa v psychiatrii nazýva pitiatická osobnosť. „V podstate ide o neurotický stav,“ vysvetľuje psychoterpeutka Katarína Krechňáková.

„Osoby, ktoré ním trpia, majú zvýšenú dráždivosť nervového systému, precitliveno reagujú aj na minimálne podnety, často trpia úzkosťami a vyžadujú si pozornosť okolia. Ide o vrodenú dispozíciu, osobnostnú poruchu, ktorá sa dá len ťažko ovládať silou vôle.“

Fakt je, že takto postihnutých je viac žien ako mužov, i keď sklony k hysterickému správaniu sa môžu vyskytovať u oboch pohlaví. Samotné slovo hystéria je odvodené od starogréckeho hystera, čo v preklade znamená maternica.

Prečo je to tak? Medicína na túto otázku nemá jednoznačnú odpoveď. Čiastočné vysvetlenie môžeme nájsť v odlišnej fyziognómii mužov a žien.

Ženské telo je krehkejšie, citlivejšie reaguje na vonkajšie podnety, navyše musí znášať častejšie hormonálne zmeny – počas menštruácie, tehotenstva, menopauzy a puberty.

V určitých životných obdobiach sa zrejme všetky správame tak trochu hystericky. Kde je hranica medzi bežnou ženskou podráždenosťou, spôsobenou napríklad premenštruačným syndrómom, a skutočnou hystériou, ktorá si žiada odbornú pomoc?

„Takáto hranica sa v niektorých prípadoch určuje veľmi ťažko,“ tvrdí Katarína Krechňáková. Jediným meradlom je vnútorné prežívanie osoby, ktorej sa to týka. Ak jej precitlivené správanie dlhodobo zhoršuje kvalitu života, asi by s tým mala niečo robiť.

Trpí aj okolie

Päťdesiatdvaročná Júlia má pocit, že jej celý svet ubližuje. Šéfka v práci, kolegovia, manžel, susedia, jej odrastené deti, ktoré s ňou už nebývajú, ale stále sa ich snaží kontrolovať. Tak ako každého vo svojom okolí.

Trpí predstavou, že niečo nie je v ľuďoch, ktorí ju obklopujú, v poriadku, že sú voči nej nepriateľsky naladení. Číta to z ich výrazov tváre, z toho, ako sa na ňu pozerajú. Zdá sa jej, že sa na ňu nikto priateľsky neusmial už celú večnosť.

Nedávno sa rozplakala, keď jej manžel povedal, že je vzťahovačná. Mlčky sedel pred televízorom a odmietal sa s ňou rozprávať, lebo bol vraj unavený z práce. Júlia však bola presvedčená, že ju igoruje, lebo niečo proti nej má a chcela vedieť čo. Keď sa ho to opýtala, vyvolala hádku.

„Cítim sa hrozne, podobné situácie sa mi stávajú takmer denne,“ sťažuje sa. „Mám pocit, že ľudia sa necítia dobre v mojej prítomnosti a keď sa k nim snažím priblížiť, tak ma odmietajú.“

Jej blízki však majú iný názor. Júliu považujú za prehnane nervóznu, snažia sa okolo nej chodiť po špičkách, aby v nej nevyvolali podráždené reakcie. Veľakrát sa stalo, že sa rozkričala alebo rozplakala doslova pre hlúposti. A tá jej večná snaha všetkých kontrolovať!

Trpí ňou najmä Júliin manžel, ktorý s ňou trávi najviac času. Keď je v práci, niekoľkokrát denne mu telefonuje, doma skúmavo sleduje každú jeho reakciu. Nečudo, že sa v poslednom čase radšej stiahol do seba.

„Máloktorá žena so sklonmi k hysterickému správaniu si uvedomuje, čo všetko spôsobuje ľuďom okolo seba,“ tvrdí psychoterapeutka Katarína Krechňáková. Objektívny pohľad na vzťahy môže väčšinou získať len pomocou terapie, do ktorej sa zapoja aj jej blízki.

Do psychoterapeutickej ambulancie zvyčajne prichádza v pozícii obete, tvrdí, že všetci okolo nej sú tí zlí a neuvedomuje si, že aj ona má na ich správaní nejaký podiel.

Od detstva do staroby

Ľudia so zvýšenou dráždivosťou nervového systému sú väčšinou odmalička iní než bežný priemer. Keďže ide o vrodenú dispozíciu ich organizmu, bývajú už ako deti problémoví. Vyžadujú si viac pozornosti, potrebujú, aby ich okolie ubezpečovalo o svojej náklonnosti.

Uspokojiť ich potreby je však často nad ľudské sily. Majú zvýšené sklony k úzkosti, často žijú v obavách a strachu. Bytostne im chýba pocit bezpečia, ktorý chcú získať od ľudí z blízkeho okolia.

Neuvedomujú si, že ak sa nenaučia čerpať ho z vlastného vnútra, nikto iný im ho nemôže dať. Je to začarovaný kruh, z ktorého sa dá len ťažko vymaniť.

Počas života sa môže osobnosť takýchto ľudí meniť. Ak sa nenaučia na sebe pracovať, tak zvyčajne k horšiemu. „To sa deje najmä po šesťdesiatke, keď sa k ťažkostiam s nervovým systémom pridružia aj iné fyziologické zmeny spojené so starnutím,“ varuje Katarína Krechňáková.

Jednou z nich je napríklad nedokrvenosť mozgu, ktorá môže byť príčinou ešte ďalších patologických zmien v správaní. Preto je lepšie začať so sebou niečo robiť už v mladšom veku, kým ešte nie je neskoro.

Predráždený nervový systém, ktorý vykonáva permanentne „nadprácu“, môže byť navyše z dlhodobého hľadiska príčinou rôznych psychosomatických ochorení. A tým je lepšie preventívne sa vyhnúť, než riešiť prácne ich následky.

Júlia trpí tráviacimi ťažkosťami a nespavosťou. Odkedy sa však snaží vedome ovládnuť svoj psychický stav, jej zdravotné problémy sa viditeľne zmiernili. Najťažšie bolo pre ňu prevziať v celej situácii svoj podiel zodpovednosti.

Keď sa jej to však napokon podarilo, pocítila obrovskú úľavu. Je pre ňu oveľa ľahšie žiť s pocitom, že svoje emócie môže mať pod kontrolou, ako keď bola nevedome ich otrokyňou. Manžel a deti sa ju snažia v jej úsilí podporovať. Keď zistili, že Júlia je ochotná urobiť niečo pre zlepšenie ich vzťahov, ich postoj k nej sa zmenil k lepšiemu.

Čo dokáže psychoterapia

Katarína Krechňáková používa pri liečbe ľudí so sklonmi k hysterickému správaniu prvky kognitívno-behaviorálnej terapie. Ide o vedomé ovládnutie stresových reakcií, ktoré vznikajú v istých životných situáciách. „Napríklad v časovej tiesni,“ vysvetľuje psychotrapeutka.

„Predstavte si, že sa pozriete na hodinky a zistíte, že ste v časovej tiesni. Vo vašej mysli sa objaví poplašná správa – nestíham. K tomu sa pridruží emócia, ktorá spustí stresovú reakciu. Začnete povrchne a rýchlo dýchať, ruky a nohy sa odkrvia, na pokožke pocítite studený pot a v hrudi búšenie srdca.“

Aj keď to vyzerá na prvý pohad ťažké, táto stresová reakcia sa dá vedome ovládnuť. Napríklad tak, že si vo chvíli, keď sa pozriete na hodinky, nepoviete „nestíham“, ale „potrebujem sa upokojiť“. Alebo keď si všimnete, že vám búši srdce, uprednostníte formulku „teraz musím spomaliť“ pred vetou „potrebujem záchranku, lebo skolabujem“. Okrem toho sa dá akútny stres zmierniť dýchaním.

Keď začnete namiesto plytkého rýchlebo dychu využívať hlboké brušné dýchanie, sprievodné znaky stresu sa automaticky upokoja a budete mať svoje telo aj myseľ lepšie pod kontrolou. Nácvik zvládania stresových situácií môže trvať niekoľko sedení u psychoterapeuta, ale keď ho raz zvládnete, môžete z neho profitovať celý život. Výborne pomáhajú aj rôzne relaxačné techniky, ako sú autogénny tréning, joga alebo meditácia.

Na zvlánutie úzkostných stavov a porúch sa využíva aj hypnoterapia alebo sugescia v relaxovanom stave. Z liekov sa využívajú anxiolytiká a antidepresíva, prípadne ľahšie neuroleptiká.

Otestujte sa:

Pokúste sa pravdivo odpovedať na nasledujúce otázky.

  • Máte pocit, že si musíte náklonnosť ľudí z vášho okolia vynucovať?
  • Rozplače vás hocijaká dojemná filmová scéna?
  • Ste precitlivení na hluk?
  • Zvyšujete často hlas na svojich blízkych?
  • Ťažko znášate kritiku?
  • Trpíte strachom a pocitom úzkosti, zdá sa vám, že ste v permanentnom ohrození?

Správanie, ktoré je v týchto otázkach opísané, je typické pre ľudí s predráždeným nervovým systémom.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  2. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  3. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  4. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  5. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  8. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  9. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  10. Deň detí oslavujeme štyri dni. Iba v Borylande!
  1. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  2. Odmeny za diplomové práce na Stavebnej fakulte STU v Bratislave
  3. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  4. 4* projekt víl a apartmánov priamo na pobreží, Chorvátsko
  5. Slováci rozhodli o najlepšom!
  6. AAA Auto má nový úver pre živnostníkov
  7. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  8. Kúpeľňa - profesionálne informácie pri jej zhotovení
  9. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá
  10. Dobrodružstvo s vodou
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 7 934
  2. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 5 909
  3. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 5 328
  4. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 5 071
  5. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 4 487
  6. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 4 037
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 943
  8. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 429
  9. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 332
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 524

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

ŠPORT

Mladí Slováci skončili na ME v Poľsku

Z druhého miesta postúpilo Nemecko.

PRIMÁR

Spálili ste sa na slnku? Výskum ukázal, že pomáhajú dávky vitamínu D

Veľké porcie vitamínu D pomáhajú telu pri obnove pokožky.

Neprehliadnite tiež

Keď klobúky hrajú prím: Takéto bizarné kúsky sa nosia vo vysokej spoločnosti

Päťdňové kráľovské konské dostihy patria medzi vrcholné podujatia spoločenskej sezóny v Anglicku.

Mäso, zelenina aj syry. Vybrali sme desať receptov na letnú grilovačku

Pripravte si poriadnu záhradnú párty, ktorá neskončí len pri pri klobáskach. Máme pre vás tipy na grilovanie.

Osvedčený návod na prežitie leta

Letné horúčavy sú zaťažkávacou skúškou aj pre zdravých, nehovoriac o senioroch a ľuďoch trpiacich závažnými ochoreniami.

Madonin komplex: keď muž odmieta sex s matkou svojich detí

Nejde o nový fenomén. Problém mužskej nechuti na sex popísal už Sigmund Freud.