Určite to dobre poznáte, prídete unavená z práce a okrem prípravy večere vás čaká ťažký boj so svojím potomkom nad domácimi úlohami a učením. Máloktoré dieťa si samé urobí úlohy a zodpovedne sa pripraví do školy. Nehovoriac o tom, že učivo je často krát také náročné, že ani rodičia nedokážu dieťaťu s úlohami pomôcť.
Po celodennom strese v práci a nutnej starostlivosti o domácnosť môže byť čas a energia, ktorú si škola vyžaduje doslova nezvládnuteľná. Unavené je aj dieťa a učenie je to posledné na čo má chuť.
Niektoré deti sa učia s ľahkosťou, iné ťažko a s odporom. Zlé známky potom spúšťajú nekonečný kolotoč výčitiek, trestov a trápenia.
Podľa psychologičky Renáty Cagalovej je pri nechuti dieťaťa k učeniu vždy potrebné zaoberať sa príčinou, „samotné nútenie má za následok iba prehlbovanie odporu, čo môže viesť k rôznym somatickým ťažkostiam ako bolesť bruška, hlavy a pod. Ak má dieťa nevôľu učiť sa iba niektoré predmety, je možné, že potrebuje pomoc - či už zo strany rodiča, odborníka alebo doučovateľa. Doma napríklad môže učenie prebiehať formou hry.“
Jednoduché tipy pre motiváciu dieťaťa do učenia
Škola hrou – dieťa požiadame, aby si vyskúšalo rolu učiteľa a prednieslo dané učivo
Rôzne didaktické pomôcky - pexeso, kartičky, edukačné počítačové hry, encyklopédie, názorné ukážky a pod.
Na prvom stupni základnej školy je dôležité nájsť spoločne s dieťaťom systém plnenia si školských povinností, neskôr by sa malo dieťa pripravovať do školy samé s občasnou asistenciou rodiča, ak potrebuje niečo vysvetliť, pomôcť.
Veľmi dôležité je tiež nepreceňovať schopnosti dieťaťa ale reálne ich posúdiť. Nemôžu byť všetci mimoriadne nadaní a sú deti, ktoré sú viac orientované na umenie ako na matematiku.
Väčšina rodičov rieši zlé známky svojho dieťaťa rôznymi trestami, nátlakom, dohováraním, či zvýšenou kontrolou.
„Pri celkovej nechuti k učeniu môžeme nájsť príčinu aj v nesprávnom prístupe k dieťaťu. To znamená, že nie je dostatočne a správne motivované. Ako motiváciu nikdy nepoužívame tresty a vyhrážky, naopak, vedieme školáka k tomu, aby si sám uvedomil potrebu vzdelania a bral ho ako príležitosť môcť sa v budúcnosti materiálne zabezpečiť alebo vykonávať vysnívané povolanie,“ vysvetľuje psychologička a zdôrazňuje, „rodič by taktiež nemal zabúdať každý, aj keď len malý úspech pochváliť alebo odmeniť.“