„V uličke lásky, kde vo výklade sedela prostitútka, som od údivu pritlačil nos až na sklo, aby som si ju lepšie obzrel, a ona neváhala, vybehla za mnou na ulicu.
Zrejme sa nazdávala, že som nejaké milionárske dieťa v tom zajačom kožuchu, ktorý mi moja starostlivá mama prešila zo svojho, lebo veď v cudzine môže byť v marci ešte chladno. Tá žena ma zdravila za... tam dolu a ťahala dnu, ledva som si ubránil svoju česť,“ takto opisuje Dušan Tarageľ svoje potulky po Paríži s kolegami Dušanom Jamrichom a Jozefom Bednárikom.
Vo svojej knihe Hádam ma nezabijú spomína množstvo známych hercov a pikantné historky, ktoré s nimi pozažíval počas svojej dlhej kariéry. O Ladislavovi Chudíkovi napríklad prezradil, že bol ako profesor na VŠMU tajne zaľúbený do jednej zo svojich krásnych študentiek, o Michalovi Dočolomanskom, že učil deti spievať neslušné pesničky, o Jozefovi Vajdovi, že z nervozity strácal pred predstaveniami hlas.
Ku svojim ženských kolegyniam bol zhovievavejší, možno preto prišli na krst jeho knihy v takom hojnom počte. Dušan Tarageľ sa na túto udalosť starostlivo pripravoval.
Podarilo sa mu schudnúť vyše dvadsať kilogramov, čo bolo na prvý pohľad vidno. K nadváhe sa vraj dopracoval keď skončil s fajčením a jedlom zajedal aj smútok po smrti manželky Vierky.
Hoci jeho kniha je plná veselých historiek, ktoré pozažíval s kolegami pri poháriku, dnes už vôbec nepije. „Dám si len minerálku,“ povedal po krste svojej knihy, ktorú symbolicky pokrstil sušenými hubami. Dlhé roky totiž patrí k vášnivým hubárom.
Foto: Ikar