Vzdelanie bez hraníc: Kam poslať študovať deti?

Pre koho je štúdium v zahraničí ideálne

Hlavnou náplňou študijného pobytu v zahraničí je študovať, aj preto sú štipendijné programy určené prioritne žiakom a študentom. Najčastejšie možnosť študovať v zahraničí využívajú študenti vysokých škôl.

Na študijné pobyty však chodia aj stredoškoláci a dokonca aj deti zo základných a materských škôl. „Štipendium na štúdium v zahraničí môže získať záujemca, ktorý študuje alebo pracuje v inštitúcii, ktorú môžeme považovať za vedeckú,“ vysvetľuje prodekanka Ekonomickej univerzity Jana Péliová.

„Slovenská vláda nepodporuje mobilitu učiteľov, iba doktorandov.“

Aké sú možnosti

ERAZMUS PLUS

„Program je podporovaný Európskou komisiou a je postavený na spolupráci univerzít. Podpisujú medzi sebou bilaterálne zmluvy, v ktorých sa zaväzujú uznať študentom získané kredity na zahraničnej univerzite po príchode na svoju alma mater,“ hovorí Péliová.

Novinkou v tomto programe je, že študent môže ísť na študijný pobyt na každom stupni štúdia, teda na bakalárskom, magisterskom a doktorandskom, nielen raz za život, ako to bolo prv.

Môže vycestovať do zahraničia na jeden rok aj ako absolvent vysokej školy, tesne po jej úspešnom ukončení.

+ najjednoduchší spôsob ako vycestovať, pretože celú agendu vybavuje domáca škola

- študent môže študovať len na takej univerzite, s ktorou má jeho škola podpísanú dohodu

NÁRODNÝ ŠTIPENDIJNÝ PROGRAM

Ide o program, ktorý financuje Slovenská republika prostredníctvom ministerstva školstva a administruje ho SAIA (Slovenská akademická informačná agentúra).

Pri výbere tohto programu si študent musí študijné predmety v zahraničí vyberať s rozvahou, aby sa mu nestalo, že ich jeho domovská univerzita nebude akceptovať.

„Z vlastnej praxe môžem povedať, že ak sa predmety zhodujú v prevažnej miere, tak zo štúdia študenta uvoľníme a uznáme mu absolvované predmety,“ upokojuje Péliová.

+ Národný štipendijný program umožňuje štúdium v krajinách celého sveta, Erazmus len v rámci EÚ

- študent si musí všetko zabezpečiť sám – od akceptačného listu, ubytovania a zostavenia študijného plánu, program poskytuje len štipendiá

PROGRAMY INÝCH ŠTÁTNYCH AGENTÚR A NADÁCIÍ

Študent, ktorý chce ísť študovať do zahraničia, si môže vybrať aj spomedzi ďalších programov a možností. Mnohé z nich pomáha organizovať SAIA, niektoré fungujú v rámci ministerstva školstva.

Medzi ne patria napríklad D&D, Akcia Rakúsko­­ ­- ­Slovensko alebo štipendijný program Fulbrightovej komisie. Štipendiá pre štúdium v zahraničí poskytujú aj rôzne firmy a nadácie, ktoré si samy určujú podmienky.

+ poskytujú štedrejšie príspevky na štúdium

- získať finančnú podporu si vyžaduje väčšiu súťaživosť

Nestačí sa len dohovoriť

Úroveň jazyka často popri študijných výsledkoch rozhoduje o tom, či dostanete štipendium, aby ste mohli vycestovať za štúdiom. Potrebná je znalosť odborného cudzieho jazyka.

To znamená, že ak ste sa napríklad rozhodli ísť študovať právo do Talianska, nestačí to, čo ste sa naučili na letnej brigáde v prímorskom letovisku.

V škole od vás budú vyžadovať právnu taliančinu. Prodekanka Péliová odporúča v rámci prípravy zapísať si predtým, než sa rozhodnete vycestovať, vyučovanie odborného predmetu v cudzom jazyku na vlastnej univerzite.

Štúdium v zahraničí – drahý špás?

Štipendium často nestačí na zaplatenie všetkých nákladov spojených s pobytom v zahraničí, aj preto rátajte s bočným vreckovým, ktoré si musíte zaobstarať z vlastného vrecka.

„Štipendiá sú nastavené tak, že naozaj pokryjú len náklady spojené so štúdiom,“ upozorňuje Péliová. „Závisí to však od štátu, ktorý si študent vybral. Krajiny sú rozdelené do jednotlivých pásiem a na základe nich sa výška štipendií pohybuje od 250 do 500 eur na mesiac.“

Pripravte sa na to, že severské krajiny sú drahšie ako napríklad Španielsko alebo Bulharsko.

Ako získať štipendium v 5 krokoch:

1. Splniť formálne požiadavky – podať včas prihlášku s potrebnými prílohami. Obvykle ide o životopis, motivačný list v cudzom jazyku, získané jazykové certifikáty a tiež odporúčania.

2. Vybrať si vhodnú inštitúciu. Študent by mal mať na pamäti, že sa nejde do zahraničia rekreovať, ale vzdelávať, preto by si mal v prvom rade voliť takú školu, ktorá mu poskytne kvalitné vzdelanie a bude jasné, že chce vďaka nej získať vedomosti.

3. Vypracovať študijný plán, ktorý sa chystá na zahraničnej škole absolvovať. Dôkladne si vybrať predmety, ktoré by mali byť čo najviac kompatibilné so študijným programom domácej univerzity, a písomne zdôvodniť svoj výber. Vhodné je doplniť študijný plán aj o tému svojej záverečnej práce.

4. Uspieť na pohovore je posledným krokom k vytúženému cieľu. Študent by na pohovor mal prísť nielen upravený, ale aj pripravený. Hlavne by mal vedieť pohotovo odpovedať na otázku, prečo sa rozhodol ísť na vybraný študijný pobyt.

5. Absolvovať študijný plán na zvolenej zahraničnej univerzite a dosiahnuť dohodnutý počet kreditov.