Odhaduje sa, že na svete existuje viac ako milión druhov húb, na Slovensku poznáme okolo päťtisíc, z toho je jedlých necelá desatina. Nie sú typickou rastlinou, pretože princíp príjmu živín húb je iný. Svojou kalorickou hodnotou a obsahom zdraviu prospešných látok sú veľmi zaujímavou potravinou, ktorá priaznivo ovplyvňuje zdravie človeka.
Názor gastroenterológa:
K téme sa vyjadruje Peter Minárik
Pri obezite i cukrovke
Jedinečná chuť a aróma húb má nezastupiteľné miesto v gastronómii. Rozmanitosť a možnosti prípravy nadchnú aj tých najnáročnejších gurmánov. Sú vďačnou potravinou i medzi vegetariánmi, pri redukčnej diéte či pre diabetikov.
Gastroenterológ Peter Minárik považuje za ich veľké plus nízku kalorickú hodnotu: „Huby majú vďaka vysokému obsahu vody len 25kcal/105kJna 100g. Na porovnanie - jeden rožok má energetickú hodnotu 150kcal/631 kJ. Každá potravina, ktorá dokáže človeka nasýtiť a nie je kalorickou bombou, je dnes veľmi cenená. Navyše, huby sú dobrým zdrojom vitamínov, minerálov, stopových prvkov, vlákniny a bielkovín.“
Podľa mykológa Juraja Humeňanského jedlé huby na Slovensku obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky: „Huby sú všeobecne pre ľudský organizmus zdravé. Či už je to plávka, podpňovka alebo niečo podobné. Sú druhy, ktoré sa dajú využiť aj ako korenie, napríklad cesnačka dokáže v kuchyni nahradiť svojou vôňou cesnak. V ľudovom liečiteľstve sa používajú rôzne choroše, čiže kopytovce a melú sa na prach.“
Vzácne polysacharidy
Huby obsahujú okolo 2 % bielkovín, 3,5 % sacharidov, vitamíny B1, B2, kyselinu listovú, niacín, minerálne látky a stopové prvky ako draslík, železo, horčík, fosfor, zinok. Nachádza sa v nich tiež nízky obsah vitamínu C.
Peter Minárik vyzdvihuje aj ďalšie benefity húb: „Niektoré druhy obsahujú polysacharidy, ktoré majú podľa laboratórnych testov antikarcinogénne účinky. Sú to najmä niektoré druhy rastúce v Ázii, avšak huby s obsahom vzácnych polysacharidov s protirakovinovými účinkami nájdeme aj u nás. Významný je tiež obsah vlákniny, ktorá pôsobí preventívne na hrubé črevo a priaznivo tak ovplyvňuje imunitný systém.“
Podľa gastroenterológa však rôzne výťažky z húb nedokážu nahradiť význam čerstvej potraviny pre náš organizmus. „Rôzne kokteily živín či výživové doplnky nedosahujú rovnaký efekt,“ dodáva.
Výnimočná hliva ustricová
Táto huba sa môže pochváliť výraznejším pozitívnym vplyvom na ľudský organizmus ako jej kolegyne. Podporuje a posilňuje našu imunitu vďaka obsahu betaglukánu, priaznivo ovplyvňuje krvný tlak a pôsobí pri odbúravaní cholesterolu. Pomáha pri ochoreniach srdca a cievnej sústavy, ekzémoch a kožných ochoreniach, má protizápalové účinky, upravuje hladinu tukov v krvi, využíva sa ako prírodné antibiotikum, či dokonca pri psychickej záťaži a depresiách.
Pozor na zámeny
Každú sezónu sa, žiaľ, stretávame aj s rôznymi, často smrteľnými otravami hubami. Mykológ Juraj Humeňanský považuje zámeny húb za najväčší problém hubárov: „Môže sa vyskytnúť zámena napríklad muchotrávky zelenej s plávkou alebo pečiarkou. Často sa stáva, že si hubár nepozrie základné rozpoznávacie znaky, napríklad hubu odreže a nevytočí ju, nevidí. Pavučinovce alebo vláknice sa zasa podobajú na rôzne druhy kozákov, hubár si nevšimne lupene a domnieva sa, že je to jedlá huba.“
Čo na to mykológ?
Spýtali sme sa na názor Juraja Humeňanského
Veľa ľudí totiž zbiera huby pri prechádzkach prírodou a bez potrebných znalostí. Gastroenterológ Peter Minárik upozorňuje: „Stačí jedna jedovatá huba a následky môžu byť fatálne, poškodenie orgánov a smrť.“
Nie je jedno ako
Podľa gastroenterológa sú huby vhodné pre každého zdravého človeka, ktorý nemá potravinovú neznášanlivosť. „Ich stráviteľnosť a prínos pre organizmus však závisia od prípravy a skladovania,“ dodáva.
Ak si ich vysmažíte na oleji v trojobale, zabudnite na nízkokalorickú pochúťku. Našťastie, možností prípravy je nespočetne veľa.
Odporúča sa tepelné spracovanie húb pre elimináciu nežiaducich látok a lepšiu stráviteľnosť. Medzi najčastejšie spôsoby skladovania patrí sušenie a zaváranie. Huby by sme nemali zapíjať mliekom ani alkoholom, jesť vo veľkom množstve a pred spaním.
Najlepšie je jedlo z húb neskladovať, ale skonzumovať hneď po príprave. Podľa mykológa je sezóna tento rok vynikajúca, keď však nebude dostatok zrážok, odrazí sa to najmä na raste jedlých húb. Po daždi sa objavia aj jedlé huby.
Hitom sú ázijské huby
Na našom trhu sa objavujú aj rôzne výživové doplnky z ázijských húb, ako sú reishi, shiitake a maitake. Pripisujú sa im zázračné liečivé účinky.
V tradičnej čínskej a východnej medicíne sú už tisícročia využívané najmä pre pohodu celého organizmu, detoxikáciu, doplnenie energie, omladzujúce a revitalizujúce účinky či posilnenie obranyschopnosti organizmu.
Priaznivo ovplyvňujú hladinu cholesterolu, pôsobia protizápalovo, ničia patogénne organizmy, ako sú rôzne vírusy a baktérie, parazity, plesne.
Odporúčajú sa ako prevencia pred nádorovými ochoreniami či ako doplnková liečba pri chemoterapii. Stáročia boli v Číne len výsadou najbohatšej vrstvy a akýmsi elixírom ich života, dnes sa dostávajú najmä v podobe rôznych výťažkov do celého sveta.
Foto: Fotolia.com