Lenivci a stíhačky. Kde sú zdravé hranice?

Dvadsaťšesťročná Irena žije v manželstve, v ktorom sa už tri roky cíti nenaplnená. Odkedy jej manžel prijal náročné manažérske miesto, finančne sa im síce polepšilo, ale nie je to zadarmo. Všetky povinnosti spojené s udržiavaním domácnosti padli na Irenine plecia.

„Ťažko to znášam,“ sťažuje sa. „Veď aj ja chodím do práce. Okrem toho mám pocit, že ma môj muž už nemiluje tak ako kedysi. Chodí domov len prespávať, keď má chvíľku voľna, tak ju presedí na sociálnych sieťach alebo pri počítačových hrách.

Náš sexuálny život je v troskách. Vytratila sa z neho všetka romantika.“ Irena má pocit, že jej muž v manželstve zlenivel, že nemá potrebu starať sa o ich vzťah. Bojí sa plánovať si s ním deti. „Obávam sa, že celá výchova by bola len na mne,“ konštatuje smutne.

Princovia neexistujú

Podobný pocit vytriezvenia prežívajú stovky mladých žien pár rokov po svadbe. Muž, ktorý sa kedysi tak snažil udržať si ich lásku, prestal spĺňať ich očakávania o ideálnom vzťahu. Zdá sa im, že zlenivel.

„Otázka je, či sú očakávania týchto žien realistické,“ uvažuje psychologička Elena Tomková. „Možno sú veľmi poznačené kultúrou, ktorá je plná romantických filmov a románov, väčšinou sa končia tým, že hrdinku prenesie jej vyvolený cez prah, ale o reálnom živote sa v nich nedozviete nič.“

Žena, ktorá vstupuje do manželstva s romantickými predstavami, je stále vnútri dievčatkom, ktoré sníva o princovi. Problém je, že v skutočnosti princovia neexistujú. Žiadny muž sa nevydrží snažiť vo vzťahu donekonečna.

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje:

Elena Tomková, psychologička, Poradnapsychologicka.sk

Jeho pozornosť sa môže presúvať do iných sfér, tak ako sa to stalo Ireninmu manželovi, ktorý si možno zobral v práci na plecia viac ako unesie alebo sa v jeho živote udeje niečo iné, čo mu uberie vo vzťahu k žene energiu.

Tridsaťdvaročná Martina je opačný prípad ako Irena. Jej muž nezarobí, obrazne povedané, ani na slanú vodu. Vydala sa zaňho, lebo bol milý a pozorný. Vtedy jej neprekážalo, že je umelec na voľnej nohe, ktorý prežíva len na občasných, veľmi nepravidelných zákazkách.

Keď sa však stalo, že štvrťroka nezarobil ani cent, začala uvažovať o tom, či nie je na vine jeho lenivosť. „Podľa mňa by sa mal viac snažiť. Iní výtvarníci sa vedia lepšie predať, vynakladajú viac energie na to, aby získali prácu,“ sťažuje sa Martina.

Keď však manželovi začala vyčítať jeho nečinnosť, stiahol sa do seba a prestal s ňou komunikovať. Doma sa im kopia upomienky za nezaplatené účty a Martina uvažuje o rozvode.

Čo je to lenivosť?

„Podľa mňa niečo ako lenivosť neexistuje,“ tvrdí psychologička Elena Tomková. „Skôr by som tento stav nazvala nedostatkom motivácie. Problém je, že keď sa muža opýtate, prečo nie je motivovaný, napríklad zarobiť viac peňazí alebo nám viac pomáhať v domácnosti, tak to ani sám nevie pomenovať.“

A tak nám zvyčajne neostáva nič iné len sa spoľahnúť na svoju ženskú empatiu. Ak svojho muža skutočne dobre poznáme, tak vieme, či je pasivita v určitej oblasti jeho povahovou črtou, alebo či do nej upadol pod vplyvom nejakých vonkajších okolností.

V každom prípade človek, ktorý by bol naplno aktívny vo všetkých sférach života, neexistuje. Ak je niekto orientovaný na kariéru, je málo pravdepodobné, že sa bude rovnako zapálene snažiť aj v domácich prácach.

Priority človeka sa môžu počas života aj meniť. Čo je pre niekoho dôležité v tridsiatke, nemusí byť rovnako dôležité v štyridsiatke.

Za zdanlivou lenivosťou sa však môžu skrývať aj vážne psychické problémy. Ak niekto trpí depresiou, negatívny stav mysle je taký vyčerpávajúci, že mu už nezostáva energia prakticky na nič.

Takíto ľudia bývajú chronicky unavení, poľavujú v práci aj doma, vo všetkých oblastiach života. Spozornieť treba najmä v prípadoch, ak vieme, že náš muž bol vždy prirodzene aktívny človek a zrazu sa to radikálne zmenilo.

Za takouto náhlou zmenou je určite nejaký vážny problém, ktorý treba riešiť, lebo jeho pasivita je len vonkajším prejavom niečoho, čo sa odohráva v jeho vnútri.

Lenivci a stíhačky

To najhoršie, čo môžeme vo vzťahu s pasívnym mužom urobiť, je „tlačiť na pílu“ a vyžadovať nasilu, aby sa zmenil. V momente, keď sa žena začne meniť na „stíhačku“, uberie partnerovi aj zvyšok motivácie, ktorý mu ešte vo vzťahu ostal.

Takúto chybu robia často prirodzene aktívne ženy, ktoré majú pocit, že všetko robia najlepšie. „Očakávajú, že partner sa bude správať podľa ich predstáv.

Ak od neho niečo vyžadujú, tak mu dajú presné inštrukcie, ako a čo má robiť, čo mu, samozrejme, odoberie chuť akokoľvek sa snažiť,“ upozorňuje Elena Tomková.

Subjektívny pocit, že je náš partner veľmi pasívny, môže vzniknúť aj z toho, že sme si zvykli brať to, čo pre nás robí, ako samozrejmosť a nedokážeme to oceniť.

„Napríklad sa obetuje, aby s nami išiel niekam, kam ho to až tak veľmi neťahá,“ vysvetľuje Elena Tomková. „Už len samotný fakt, že pritom nevyjadril nesúhlas a ochotne sa podriadil našim očakávaniam, ho stálo isté úsilie. Nám však prekáža, že k tomu ešte nepridá nejakú pridanú hodnotu, povedzme, neprejaví dosť nadšenia.“

Muž môže prejavovať aktivitu vo vzťahu rôznym spôsobom. Tým, že nás vypočuje, keď prídeme rozladené z práce, alebo nás sprevádza na návšteve k príbuzným, ku ktorým nemá blízky vzťah.

Možno v tichosti očakáva, že si to všimneme a oceníme. Keby sme to urobili, možno by mu to pridalo vo vzťahu k nám na akčnosti. V každom prípade pozitívnym povzbudením môžeme vždy dosiahnuť viac ako kritikou.

Kde sú zdravé hranice?

Aj pri tom najpozitívnejšom prístupe, aký si len vieme predstaviť, sa však môže stať, že napokon neuspejeme. Čo je vlastne zdravé vo vzťahu s pasívnym mužom tolerovať? „Asi je potrebné uvedomiť si, kde sú moje hranice, ktoré už nemôžem prekročiť,“ uvažuje Elena Tomková.

„Napríklad ak má žena s mužom malé deti a on sa aktívne nepodieľa na ich výchove, je to určite vážny problém. Je prirodzené, že od mužov očakávame oporu v takýchto kľúčových otázkach.“

Ak sa ani po otvorenom rozhovore o tom, čo jeden od druhého očakávame a kam chceme, aby sa náš vzťah vyvíjal, nič nezmení, ostáva nám len jediné.

Opýtať sa samej seba, či svojho pasívneho muža tak milujeme, že nám jeho pozitívne vlastnosti dokážu vyvážiť sklamanie z toho, čo pre náš nedokáže urobiť, alebo nie.

Komunikácia s lenivcom

Skôr než začnete mužovi vyčítať lenivosť, zamyslite sa nad sebou.

• Položte si otázku, či vo vašom správaní nie je náhodou niečo, čo mu uberá z akčnosti.

• Zamyslite sa nad tým, či dokážete svojho partnera pozitívne motivovať.

• Porozprávajte sa s ním o jeho pocitoch, o tom, čo ho teší, čo trápi.

• Opýtajte sa ho, prečo necíti potrebu realizovať sa v oblastiach, ktoré vy pokladáte za kľúčové.

• Pokúste sa zamerať viac na jeho dobré ako na zlé vlastnosti. Nezabúdajte, že to, na čo sa vo vzťahu upriami vaša pozornosť, porastie.