Ako vychovať zodpovedné dieťa?

Názor odborníka:

K téme sa vyjadruje Renáta Cagalová, detská psychologička

„Môj syn má 29, stále býva so mnou a nikde nepracuje. Som na dôchodku a živiť ho je pre mňa náročné,“ ponosuje sa 66 ročná Marta. „Navyše má vysoké telefónne účty, ktoré nemá z čoho zaplatiť a musím ich hradiť ja. Je veľmi nezodpovedný. Neviem, čo som urobila zle, vždy som sa snažila mu dať všetko. Bola som si istá, že má dokonalú výchovu.“

Kde sa teda stala chyba, prečo sú naše deti úplne iné ako my a nespĺňajú naše očakávania?

Podľa detskej psychologičky Renáty Cagalovej je veľmi dôležité dať dieťaťu primeranú voľnosť a nerobiť veci a rozhodnutia za neho.

„V období puberty je po emočnej stránke dieťa už dostatočne zrelé, aby dokázalo prevziať zodpovednosť za svoje činy. Rodič by ho mal na konkrétne modelové situácie dostatočne pripraviť už v rannom detstve prostredníctvom tzv. logických dôsledkov, vyvodených z rôznych každodenných situácií. V puberte už je však na samotnom dieťati, aby sa s prípadným problémom vedelo vhodne vysporiadať. “

Deti majú svoju hlavu

Rodičia prirodzene pociťujú potrebu odovzdávať deťom svoje múdrosti a skúsenosti, avšak často ich oberajú o možnosť byť samostatnými osobnosťami so svojim názorom a svojimi rozhodnutiami.

Všetci sa učíme najmä na svojich chybách a deti tiež. Podľa psychologičky je dobré dávať dieťaťu najavo, že má v rodičoch oporu a môže sa na nich obrátiť ak potrebuje pomoc, „jednoznačne však neplňte jeho povinnosti. Ideálnou voľbou je, ak môžeme nechať dieťa, aby rozhodovalo za seba samé, no v takom prípade je dôležité dodržať dôslednosť a trvať na prevzatí zodpovednosti za spôsobený čin. Taký model by mu mal byť známy od detstva, no v období puberty je obzvlášť dôležite umocniť ho.“

Marta urobila pre syna skutočne všetko

Marta sa svojmu synovi venovala naplno, vybrala mu najlepšiu školu, chodil na klavír i tenis. Vždy bola nablízku, keď potreboval pomoc. Podľa nej boli deti v puberte veľmi zlé, takže mu zakázala sa s nimi stretávať, aby ho nezlákali na zlé chodníčky.

Nezapájala ho ani do domácich prác, „chlap nemá čo robiť ženskú robotu, vždy dostal na tanier a z kuchyne som ho vyháňala. “ opisuje fungovanie rodiny Marta.

Na otázku prečo sa jej syn správa nezodpovedne a vo veku, kedy si iní zakladajú vlastné rodiny žije u matky a nepracuje, si vlastne odpovedala sama.

Syn si totiž jednoducho povedané zvykol nato, že nič nemusí. Nedokáže sa rozhodovať, lebo matka vždy rozhodla za neho, nedokáže niesť zodpovednosť, lebo matka ju automaticky preberala za neho. Nič nerobí, lebo vždy všetko robila matka.

Navyše má problémy s ostatnými ľuďmi a zaradením sa do spoločnosti, pretože mu zakazovala akýkoľvek kontakt s rovesníkmi. Urobila skutočne všetko. Podľa Renáty Caganovej je dôležité viesť dieťa k samostatnosti, „iba jedinec, ktorý je spôsobilý naučiť sa chápať svoje práva ale i povinnosti, má schopnosť preniesť si tieto zvyky do dospelosti a stať sa nezávislou osobnosťou.“