Prečo deti odolávajú sladkostiam oveľa ťažšie ako dospelí?

Lásku k sladkostiam deťom vštepujeme nevedomky. Z čokolády a cukríkov sa stala súčasť výchovy. Odmeňujeme nimi poslušnosť alebo dobré známky, niekedy zase poslúžia ako úplatok pri vyjednávaní.

Ani si neuvedomujeme, koľkokrát použijeme veľavravnú formulku „ak si poupratuješ izbu, dostaneš niečo dobré“. Ďalšie svedectvo, že sladkostiam patrí výsostné postavenie v jedálnom lístku, poskytujú rodinné albumy.

Fotky so sladkosťami patria k najpopulárnejším. Na mnohých sme zvečnili okamihy, ako dieťa sfukuje sviečku zapichnutú v narodeninovej torte, zápasí s obrovským zákuskom či sedí s ústočkami zababranými od pudingu.

Lásku k sladkostiam máme v sebe pevne zakorenenú. Zväčša si to uvedomíme až vtedy, keď zistíme, že naše dieťa má veľký problém odolať im.

Na vine je chémia

Americkí vedci hovoria o naprogramovanosti dieťaťa na sladkú chuť. Uspokojuje jeho biologickú potrebu spojenú s rastom a podnecuje ho hľadať doplnkovú energiu. Sladká chuť vysiela signál, že jedlo obsahuje veľa kalórií, organizmus ho dokáže ľahko spracovať a vytvoriť si zásoby energie.

Čo na to odborník?

K téme sa vyjadruje Libor Javro, výživový poradca, Vyzivovestudio.sk

Ak máme sladkosti poruke, len ťažko im dokážeme odolať. „Cukor je akumulovaná energia, po ktorej ľudský organizmus túži, pretože vie, že si prostredníctvom neho zaistí prežitie,“ vysvetľuje výživový poradca Libor Javro. „Do akej miery je návykový, je diskutabilné.

Závisí od psychického stavu človeka a jeho morálno-vôľových vlastností.“ Deti sladkostiam odolávajú oveľa ťažšie, oproti dospelému človeku sú v nevýhode „Nemajú zatiaľ vyvinuté vôľové vlastnosti, takže cukor je pre ne oveľa návykovejší,“ upozorňuje Javro.

Poznaj svoje dieťa

Sladkosti slúžia deťom ako psychická podpora. Sladká chuť a s ňou spojené príjemné pocity navodzujú ilúziu, že všetky emocionálne problémy sú vyriešené. Ak je dieťa od sladkostí závislé, možno len potrebuje viac pozornosti. Zvýšený príjem cukru môže v detskom organizme postupne zdeformovať pocit zasýtenia.

Bez prísunu sladkostí sa potom dieťa cíti hladné. „Na rozdiel od dospelých deti nad jedlom príliš nepremýšľajú. Ich organizmus si automaticky vyberá najkratšiu cestu v príjme energie, teda prostredníctvom cukru,“ tvrdí Libor Javro.

Dôležité je vedieť, kedy sa dieťa zvykne utiekať ku sladkostiam. Ak mladému organizmu poskytneme príliš často príležitosť na konzumáciu cukru, ohrozujeme jeho zdravý vývoj. Podľa Libora Javra tomu možno predísť konzumáciou pravidelnej a vyváženej stravy počas celého dňa.

4 otázky pre odborníka

Odpovedá výživový poradca Libor Javro, Vyzivovestudio.sk

Detské ovocné výživy pre bábätká s pridaním keksíka, krupicové kaše s príchuťou medu – sú zdravé alebo nie?

Pre bábätká je najdôležitejšie materinské mlieko, prikrmovať môžeme začať zeleninovými alebo ovocnými kašami. Voliť treba kvalitnú zeleninu a ovocie, ktoré sa u nás bežne pestujú. Odporúčam vynechať rôzne keksíky a iné extrémne sladké potraviny, aby si dieťa automaticky nenavyklo na príliš sladkú chuť.

Kedysi jedli deti chlieb s lekvárom, dnes v detskej miske trónia müsli alebo cereálie zaliate mliekom. Je to v poriadku?

Všetko je o kvalite potravín. Kedysi boli aj cereálie a mlieko v Amerike oveľa zdravšie, podobne ako u nás chlieb a maslo. Kvalita potravín sa však zhoršila. Podstatné je kupovať si kvalitné výrobky, čítať etikety ich zložení. Neuškodí zamyslieť sa, prečo je jeden výrobok lacnejší od druhého.

Za zdravú verziu cukru sa vždy pokladal med. Je to tak naozaj?

Med je zdraviu prospešnejšia potravina ako umelo vyrábané sladkosti. Avšak na jeho konzumáciu treba dávať pozor najmä u detí do troch rokov. Med totiž môže spôsobiť alergické komplikácie. Vhodnosť jednoduchého cukru v detskom jedálnom lístku je odstupňovaná od ovocia, medu, mlieka, až potom môže prísť na rad občasná sladkosť.

Sladkosti si môže vynucovať už škôlkari. Máme im vyhovieť?

Problém nespočíva v sladkostiach, ale v celkovom stravovacom režime. Škôlkar by mal mať vytvorené zdravé stravovacie návyky. Ak je to tak, pokojne mu sladkosti občas doprajte.

Dnešné deti nie sú iné

Dnešné deti majú v porovnaní s predošlými generáciami viac možností na rýchlu konzumáciu sladkostí. Buchty, koláče, šúľance s makom, slivkové knedle nahradila čokoládová tyčinka, krupicovú kašu cereálie. Túžba po sladkostiach zostala rovnaká.

„Rozdiel je v možnosti výberu. Keď mama voľakedy chcela spraviť dieťaťu radosť, pripravila palacinky. Dnes pre nedostatok času volí čokoládu,“ hovorí výživový poradca. Tento spôsob je pre dospelých pohodlnejší a účinok býva okamžitý.

„Čokolády sú pre väčšinu rodičov veľmi dobrý prostriedok na chvíľkový oddych od dieťaťa,“ dodáva odborník. Na druhej strane rastie aj zástup rodičov, ktorí o jedálnom lístku svojich ratolestí aktívne uvažujú. Ponúknutie prvej čokolády odkladajú, respektíve prikláňajú sa k rozhodnutiu neponúknuť mu ju vôbec.

„Konzumáciu čokolády podobne ako presladených potravín treba oddialiť aspoň do štvrtého alebo piateho roku dieťaťa. Ako zdroj sladkej chuti dovtedy plnohodnotne slúži ovocie.“ Zo sladkostí však v žiadnom prípade netreba robiť démona.

„Ak rodič dokáže dieťa navigovať vo vytváraní zdravých stravovacích návykov, občas mu môže dopriať aj niečo sladké,“ dodáva odborník.

Vedeli ste, že...

... povesť jednej z najväčších milovníčok sladkostí si získala Mária Antoinetta? Na prípravu čokolády mala vlastný recept s prídavkom prášku zo sušených orchideí, pomaranča a mandľového mlieka.

... skutočným lídrom v rozvoji čokoládového priemyslu sú Švajčiari? Prvú tabuľku čokolády vyrobil François Louis Callier a jej konzum získal v roku 1820 nový rozmer. Ďalšiu čokoládovú explóziu spôsobil v 19. storočí Henri Nestlé. Švajčiarsky farmaceut zasvätil život oblasti detskej výživy a po spojení s inými švajčiarskymi „čokošpecialistami“ vytvoril značku, ktorej dodnes patrí svetové prvenstvo.

... aj čokoláda má svoj sviatok a je ním 7. júl? Presne v tento deň bola v roku 1550 uvedená na európsky trh.

... v Mexiku sa v 16. storočí odohral čokoládový škandál? Šľachta si čokoládový nápoj obľúbila do takej miery, že ho popíjala priamo v kostole. Miestny biskup čokoládu preklial a úplne ju zakázal. O pár dní ho našli otráveného. Hovorí sa, že posledný pôžitok, ktorý na tomto svete okúsil, bola, paradoxne, šálka čokolády.

Autor: Dana Miháliková