Keď rodičia starnú, je rad na deťoch

Štyridsaťročná Alica bola zvyknutá na to, že jej rodičia vždy pomáhali. S financiami, so starostlivosťou o deti. Vždy, keď bola v materiálnej alebo časovej tiesni, mohla sa na nich kedykoľvek obrátiť. V istom momente sa to však zmenilo. Jej mama začala mať problémy s kĺbmi, napokon jej diagnostikovali koxartrózu.

U otca sa zase začali prejavovať zvláštne zmeny v psychike. Zrazu bol podráždenejší, keď sa vnúčatá v jeho prítomnosti správali hlučne, doslova sa triasol od rozčúlenia. Okrem toho mával výpadky krátkodobej pamäti. Začal sa viac uzatvárať do seba a zanedbávať.

Situácia v rodine sa tak otočila o stoosemdesiat stupňov. Zrazu to nebola Alica, ktorá žiadala najčastejšie o pomoc, viac pozornosti potrebovali jej rodičia. Bolo treba voziť mamu k lekárovi, pomôcť s kúpou novej chladničky, s upratovaním bytu, ktorý ešte donedávna svietil čistotou.

Pri matkiných zdravotných problémoch ho však nemal kto upratať, lebo otec nebol na domáce práce zvyknutý a pri jeho psychických problémoch sa nedalo očakávať, že by ich zrazu začal robiť. „Snažím sa, ako môžem, ale je to pre mňa záťaž, s ktorou som nerátala," sťažuje sa Alica.

Pri starostlivosti o vlastnú domácnosť s dvomi deťmi a každodennom chodení do práce sa cíti preťažená. Občas má pocit, že by sa rodičia mohli viac snažiť. Síce im nič nevyčíta, ale niekedy sa pristihne, ako ich upodozrieva, že si vyžadujú pozornosť len preto, lebo sa nudia a cítia sa osamelí.

Slovo odborníka

K téme sa vyjadruje psychologička Mária Kopčíková, Psycho-terapia.sk

Potom ju zase prepadnú výčitky svedomia, že takto uvažuje. Napokon, v minulosti sa pre ňu otec s mamou často obetovali, ako jedináčikovi jej venovali veľa pozornosti. Teraz by im to mala vracať. Ako to však má zvládnuť?

Na každého raz príde

Podľa psychologičky Márie Kopčíkovej by mal každý z nás rátať s tým, že jedného dňa budú naši rodičia zápasiť s rôznymi zdravotnými komplikáciami, ktoré im zhoršia kvalitu života.

„V istom veku nejaké problémy bežne prichádzajú, a to aj u ľudí, ktorí boli v mladosti aktívni, športovali a naplno sa zapájali do života,“ upozorňuje.

„Samozrejme, tento proces je veľmi individuálny, u každého prebieha inak. Môžu sa objaviť poruchy zraku, mobility alebo rôzne psychické problémy.“

Zmeny v správaní človeka možno súvisia s tým, že ťažko znáša obmedzenia, ktoré prinášajú niektoré fyziognomické zmeny spojené so starnutím. „Napríklad u mužov sa môžu problémy s prostatou preniesť do nekvalitného spánku, a to zapríčiní zvýšenú podráždenosť,“ vysvetľuje psychologička.

„Alebo sa niekto nevie vyrovnať s tým, že už nemôže čítať ako zamlada, lebo ho bolia oči. Pociťuje hlad po nových informáciách, a tak si vyžaduje viac pozornosti od detí, aby ich nejakým spôsobom získal.“

Rôzne obmedzenia spojené so starnutím sú normálnou súčasťou života. Keď ich dokážeme prijať, ľahšie sa s nimi vyrovnáme.

Zmeny na mozgu

Okrem viditeľných zdravotných ťažkostí, ako sú povedzme ochorenia srdca, žlčníka alebo reuma, mávajú starší ľudia aj zmeny v nervovom systéme.

„Napríklad mozgová hmota vo vyššom veku ubúda, mozog starého človeka váži menej ako mladých ľudí,“ tvrdí Mária Kopčíková. Navyše mozog môže byť aj zle prekrvený, ak sú postihnuté cievy, ktoré ho zásobujú.

S pribúdajúcim vekom sa prejavuje zníženie mentálnej výkonnosti, človek môže reagovať ťažkopádnejšie a pomalšie ako zamlada alebo mu začne zlyhávať krátkodobá pamäť. Objavujú sa aj takzvané starecké depresie, ktoré sú podmienené zníženou tvorbou serotonínu.

Doviesť staršieho človeka na vyšetrenie k psychiatrovi je však často nemožné, najmä ak sa ohradí, že on predsa nie je blázon. Podľa Márie Kopčíkovej to však ani nie je nevyhnutné. „Zdravotný stav by mal najprv posúdiť všeobecný lekár, najlepšie taký, ku ktorému pacient chodí roky a cíti k nemu dôveru,“ vysvetľuje psychologička.

Skôr než začneme rozmýšľať, či by náš otec, alebo matka mali brať antidepresíva, mali by sme sa pokúsiť zlepšiť psychický stav rodičov prirodzenou cestou. Podľa psychologičky sa to dá dosiahnuť tak, že im budeme venovať čas a pozornosť, chodiť s nimi na čerstvý vzduch a udržiavať ich psychickú sviežosť dostatkom podnetov.

Starší človek už nepotrebuje silnú stimuláciu, v dobrej nálade ho môžu udržať aj maličkosti, spoločné počúvanie hudby, rodinné posedenie pri čaji, debata o článku v novinách, ktorého téma je nám blízka, návšteva kultúrneho podujatia alebo prezeranie rodinného albumu.

„Dlhodobá pamäť väčšinou funguje, aj keď zlyháva krátkodobá, takže pri pohľade na staré fotografie sa v človeku prebudia spomienky na mladosť, na to, ako dobre sa vtedy cítil. A keď si vybaví peknú minulosť, môže byť preňho krajšia aj prítomnosť," vysvetľuje psychologička.

Otázka svedomia

Vzťahy rodičov s deťmi sú rôzne. Nie každý má potrebu zaujímať sa o otca alebo matku každý deň. Možno im zazlievame, že sa o nás v detstve dosť nezaujímali alebo sa medzi sebou stále hádali a my sme počas celej puberty túžobne čakali na chvíľu, keď budeme môcť konečne vypadnúť z domu.

Možno sa vôbec nestarali o svojich rodičov, keď to najviac potrebovali. A tak sa pýtame sami seba, či vôbec majú morálne právo niečo od nás požadovať. Máme však právo ich súdiť? „Je to otázka svedomia a osobnej zodpovednosti,“ tvrdí Mária Kopčíková.

„Dospelý človek by mal mať už v sebe upratané, vedieť, že pomstou ani obviňovaním druhých nezíska nič pozitívne. Vždy je lepšie hľadať cestu, ktorá bude prijateľná pre obe strany, pre starého človeka aj pre jeho dieťa. Prijať fakt, že sa v našom živote vyskytla istá forma obmedzenia a že nejaký čas potrvá.“

Na druhej strane nie je riešením ani dávať starnúcim rodičom starostlivosť len z donútenia. „Ľudia, ktorí majú pocit, že sa obetujú, to dávajú druhej strane často pocítiť, a to určite neprispieva k dobrým vzťahom,“ dodáva psychologička.

Preto ak nám naše finančné alebo časové možnosti neumožňujú poskytnúť rodičom plnohodnotnú starostlivosť, je namieste zvažovať iné alternatívny. Existujú rôzne možnosti, od platených opatrovateliek, cez dobrovoľníkov až po denné stacionáre, kam môžete rodičov umiestniť, kým budete v práci.

Kombinácia domácej starostlivosti s odbornou je často opodstatnená, najmä ak ide o ťažšie formy zdravotného postihnutia.

Energia, ktorú vložíme do starostlivosti o starnúcich rodičov, sa nám s vysokou pravdepodobnosťou po rokoch vráti. Modely správania v rodinách sa často opakujú a ak si naše deti zvyknú na to, že starať sa o starých ľudí je prirodzené, nebudú mať až taký veľký problém postarať sa o nás, keď jedného dňa zostarneme.

Ako skvalitniť život seniorom

• Uvedomte si, že staroba nie je choroba. Jej priebeh výrazne ovplyvňuje nielen zdravotný stav, ale aj sociálne prostredie, podmienky, v ktorých človek žije. Ak má dostatok pozitívnych podnetov, môže si dlhodobo udržať chuť do života. Preto je dôležité zapájať seniorov do rôznych aktivít. Pasivita výrazne starších ľudí oslabuje, robte všetko preto, aby vaši rodičia do nej neupadli.

• Dbajte na zdravé stravovanie. Obmedzte v stravovacom režime seniorov sladkosti, menej soľte, používajte čo najmenej biely rafinovaný cukor. Pri výbere potravín nahraďte kvantitu kvalitou. Starší človek by mal jesť menej, ale vyberať si o to výživnejšie potraviny. Dôležitý je dostatočný prísun vitamínov, minerálov a zdravých nenasýtených tukov.

• Pravidelný pohyb robí zázraky nielen s telom, ale aj s psychikou. Stačí malá prechádzka, ale podľa možností každý deň.