Lekár Ján Jessenius uskutočnil v Prahe prvú verejnú pitvu ľudského tela

Ján Jessenius pochádzal zo starej zemianskej rodiny Jesenských z Horného Jasena na Slovensku. Narodil sa 27. decembra 1566 v meste Vratislav (dnešné Poľsko). Hlásil sa k svojmu pôvodu po otcovi. Vyštudoval v nemeckých mestách Wittenberg a Lipsko filozofiu a medicínu.

V štúdiu pokračoval na univerzite v talianskej Padove, kde sa spriatelil so študentmi z Čiech a Horného Uhorska, teda Slovenska. V Padove si po prvý raz uviedol svoje priezvisko ozdobené prídomkom z Veľkého Jasena. Ako protestant nemohol získať doktorát na padovskej katolíckej univerzite, diplom mu potom udelila pražská Karlova univerzita.

Stal sa profesorom univerzity vo Wittenbergu. Do Prahy sa dostal na pozvanie priateľa dánskeho hvezdára Tycha de Brahe. Mladý profesor univerzity vo Wittenbergu, vtedy 34-ročný Jessenius, uskutočnil 8. júna 1600 v Prahe prvú verejnú pitvu ľudského tela v Čechách. Pitva človeka bola v tom čase nielen odvážnym činom, ale aj senzáciou. Pitval s povolením cisára Rudolfa II. v Rečkovom kolégiu pražskej univerzity telo popraveného muža, dodané katom. Jessenius pritom predniesol deväť prednášok. Poznatky získané pri pitve vydal Jessenius v diele Anatomia Pragensis a v traktáte o kostiach. V Prahe potom ako lekár žil do roku 1612.

Do Prahy sa vrátil na jar 1616, kedy prebiehal zápas českej šľachty s cisárom Ferdinandom II. za navrátenie slobody českému národu. V roku 1617 ho zvolili za rektora pražskej univerzity, ktorá dala na jeho počesť raziť mince s jeho portrétom a menom.

Ján Jessenius sa dostal sa do víru vtedajších politických bojov, ktoré vyvrcholili povstaním českých stavov proti Habsburgovcom. Po bitke na Bielej hore ho 21. júna 1621 vedno s 27 českými pánmi a mešťanmi popravili na Staromestskom námestí. Predtým mu ešte kat pre potupu vyrezal jazyk. Jeho rozštvrtené telo vystavili v rôznych častiach mesta.

Slovenská lekárska spoločnosť od roku 2005 udeľuje Jesseniovu cenu za celoživotnú činnosť v oblasti medicíny a farmácie.