Keď pomyslíme na šport, zvyčajne si vybavíme strhaný výraz a prepotené tričko. Zabúdame, že cvičenie je v prvom rade o uvoľnení a samotný výkon je až vyšší stupeň fyzickej aktivity. A tak radšej trávime kopec času v „úspornom režime“.
Na pohovke pred telkou, bezcieľnym surfovaním po nete, namiesto prechádzky sadáme do auta. Tvrdíme, že to chceme zmeniť, ale napokon na to nemáme silu. Prečo tak často zlyhávame už po pár dňoch a upúšťame tak ľahko od svojich dobrých predsavzatí?
Tréner vo fitnes Pavol Ferenc vidí hlavnú príčinu v pohodlnosti. „Dnešok jej priam nahráva. Práca s notebookom, výťahy až do garáže, obchody, pošta aj banka v mobile, to všetko v nás podporuje statickosť, jednoducho, nemusíme sa ani pohnúť, ak vyslovene nechceme.“
Nikdy nie je neskoro
Našťastie, na športové začiatky nie je nikdy neskoro. Naopak, odhodlanie začať so sebou niečo robiť, prichádza často s vekom. Vo všeobecnosti platí, že ženy sa najčastejšie „športovo“ naladia na prelome štyridsiatky, muži na prahu päťdesiatky.
Tréner Pavol Ferenc však tvrdí, že motivácia môže prísť v každom veku. Ako teda môže postupovať obyčajná žena, ktorá po práci prichádza domov, venuje sa deťom a domácnosti so všetkým, čo prináša?
Poradí vám odborník:
K téme sa vyjadruje tréner vo fitnes a kulturistike a športový poradca Pavol Ferenc, Informs.sk
„Najdôležitejšie je dohodnúť sa s partnerom a deťmi o tom, kedy bude možné vyčleniť si čas pre seba. Pri dobrom nastavení sa dajú ešte stihnúť súrne veci v domácnosti a ostane dosť času aj na pohyb. Zároveň sa tak dá predísť výčitkám svedomia, s ktorými ženy často bojujú, keď sa chcú venovať vlastným koníčkom. Počas cvičenia sa netreba nechať vyrušovať, je dôležité sústrediť sa na pohyb a vypnúť myseľ.“
Ide to aj bez fitka
Podľa Petra Ferenca motivácia na cvičenie často súvisí aj s tým, či máme poruke priestor, kde sa dá hýbať. Ak je vo vašom blízkom okolí dobre vybavené fitnescentrum, máte vyhrané. Teda, ak sa doň nehanbíte ísť, čo sa vám môže stať, najmä ak ste v cvičení začiatočníčkou.
Kolektív síce podporuje motiváciu, súťaživosť a s ňou spojenú výdrž, nováčikovia sú však presvedčení, že popri vytrénovaných „adonisoch“ budú vyzerať úboho. Ich veľké odhodlanie potom vyprchá s nákupom teplákov.
Ako preklenúť túto psychickú bariéru? Podľa Petra Ferenca je dôležité uvedomiť si, že necvičíte pre druhých, ale pre seba. „Je to hlavne o sebazaprení a uvedomení si, že o kondíciu a telo ako také sa jednoducho treba starať. Vo vyššom veku budete sami sebe vďační a vaše telo to niekoľkonásobne ocení,“ radí tréner.
Ak je váš ostych neprekonateľný, hýbať sa môžete aj mimo fitnescentra. Napríklad v lese alebo v parku.
Cvičte prirodzene:
• Ak milujete denné seriály s pozvoľným dejom, máte vyhrané. Keďže sa v nich zvyčajne nič nedeje, sú ideálnou kulisou na cvičenie. Nebude vás aspoň mrzieť premrhaný čas.
• Vytýčte si reálny cieľ. Na začiatok si stačí povedať, že sa chcete cítiť lepšie.
• Spočiatku stačí, ak vydržíte cvičiť aspoň pätnásť minút. Nezabudnite, že s jedlom rastie chuť. O cvičení to platí dvojnásobne. Ani sa nenazdáte a prepracujete sa k pol hodine.
• Zabudnite na pesimizmus. Vôbec neprekáža, že sudičky vám nadelili silné stehná, bucľaté lýtka, široký pás. Spevniť možno každú postavu.
• Viditeľné výsledky nečakajte okamžite. Za každým vyšportovaným telom sa skrýva tvrdá práca a kopec odriekania.
• Svoje zohráva mentálne nastavenie. Neriešte, či sa vám chce, alebo nie, jednoducho si zacvičte a hotovo.
Hlavné je začať
Ako výhovorka neobstojí ani časová zaneprázdnenosť, na ktorú sa tak radi odvolávame. Štvrťhodinku, ktorá stačí na dobré rozcvičenie, zvyčajne premrháme, ani nevieme ako.
Pri troche disciplíny ju môžeme využiť na ponaťahovanie svalov a rozhýbanie chrbtice v pohodlí domova. Má to svoje plusy. Netreba chodiť do fitka, platiť vstupné, dokonca odpadá problém počasia, na ktoré sa často vyhovárame.
Cvičiť doma predsa môžeme vždy, keď si vyčleníme chvíľku času. Cviky pri telke, obľúbenej hudbe, práve zaliatej káve alebo čaji nám pomôžu vytvoriť každodenný rituál, pri ktorom sa bude pomaly zlepšovať naša kondícia. Navyše cvičenie môžete skombinovať aj s nejakým iným relaxom, tak ako to urobila štyridsaťročná Stela.
Stacionárny bicykel, ktorý mesiace trónil v kúte a slúžil takmer výlučne len ako vešiak, jedného dňa premiestnila do stredu obývačky. „Vždy si zapnem obľúbenú telenovelu a frčím. Pred pol rokom som vydržala ledva desať minút, teraz celú hodinu. Vôbec mi to nepripadá nudné,“ veselo sa delí o skúsenosť učiteľka.
Ide najmä o zábavu
Aby ste sa pri cvičení nenudili, treba staviť na pohyb, pri ktorom sa zabavíte, prípadne športové aktivity striedať, aby ste sa vyhli stereotypu.
Niekomu vyhovuje beh, chôdza, inému plávanie, či zostavy na fit lopte s malými činkami, alebo na stepperi. Dôležité je, aby ste pri tom mali pocit, že relaxujete a aby vás to bavilo. Vyvíjať námahu nad rámec denných povinností nám skrátka nie je dané.
Po práci potrebujeme vypnúť, ďalšia námaha by už bola priveľkou záťažou pre našu psychiku. Preto skúste cvičiť pre radosť, nie pre povinnosť.
Radí tréner Pavol Ferenc
Naozaj nikdy nie je neskoro na to, aby sme začali s cvičením?
Doslova nikdy nie je neskoro! Objem cvičebného času vyhradeného na základnú kondičku môže byť prijateľný pre každého. Pre nešportovca stačí obdeň 30 minút. Pre športujúceho, ktorý už má svoju dávku pohybu zabehanú, postačuje 50 až 60 minút štyrikrát do týždňa.
Čo máme robiť, aby pohyb nebol utrpením spojeným s únavou a vyčerpaním?
Začínať pozvoľna a pokračovať plynule. Veľa ľudí to robí opačne. Je to často kameňom úrazu pre podstatu športovania. A tou je pravidelnosť.
Ako môže začať športovať človek, ktorý naposledy cvičil na telesnej výchove, dnes má 40 a stuhnutú chrbticu?
Sú cviky s hmotnosťou vlastného tela, pripadne len s takzvaným gumovým expanderom, ktoré sú naozaj efektívne. Aj v domácom prostredí sa s nimi poriadne zapotíte. Ide o to „naštartovať sa“, na začiatok stačia dve tridsaťminútové „meditačky“ v týždni.
Ako prebudiť lásku k pohybu v deťoch?
Jednoznačne výchovou. Podchytiť v nich vzťah k športu čím skôr a venovať sa im pri rôznych pohybových aktivitách. Za optimálne pre deti od dvoch rokov považujeme športy, ako sú plávanie, „mäkká“ gymnastika alebo tanec.
Autor: Dana Miháliková