Keď sa rodičia vyhrážajú deťom, že ak nebudú poslúchať, dostanú figu borovú, neveští to nič dobré. Prečo sa práve figa – exotické ovocie v našich končinách známe skôr v sušenom stave – stalo synonymom pre „nič“?
Jazykovedci našli odpoveď v latinskom pôvode slova, ktoré vychádza zo slova ficus označujúceho aj hanlivé gesto – palec strčený medzi ukazovák a prostredník zovretej päste. Toto gesto i výraz prešli aj do slovenčiny a v prenesenom význame sa udomácnili ako synonymum na vyjadrenie, že človek nemá alebo nedostane nič. Nie je však celkom jasné, prečo si Slováci frazeologizmus rozšírili o prídavné meno „borovú“ alebo „drevenú“.
Symbol hanby i cudnosti
Symbolika fíg a najmä figových listov sa v histórii objavuje od nepamäti a špeciálny význam má aj vo viacerých náboženstvách. Napríklad po tom, ako Adam a Eva ochutnali zakázané ovocie zo stromu poznania a boli vyhnaní z raja, mali svoju nahotu zakryť práve listami z figovníka na znak cudnosti a hanby. Práve podľa tohto vzoru sa figové listy neskôr používali na prekrytie nahoty i v umení. Domaľovávali ich na obrazy či dorábali na sochy, aby prekryli obnažené (najmä) mužské genitálie. Dialo sa tak bez vedomia autorov a často až desiatky či stovky rokov po tom, čo bolo dielo dokončené.
Na slano i na sladko
Figovník je teplomilná rastlina a darí sa jej najmä v južnejšie položených krajinách. Na Slovensku sme zvyknutí konzumovať skôr sušené figy (najmä počas Vianoc), no v tomto ročnom období natrafíte v niektorých obchodoch aj na čerstvé plody. Nebudú mať síce takú chuť, ako keď si ich odtrhnete priamo zo stromu na dovolenke v Chorvátsku či Španielsku, ale stoja za vyskúšanie. Plody okrúhleho až hruškovitého tvaru bývajú rôznej farby – od zelenej cez ružovo-červenú až po tmavofialovú, – majú mäkkú vláknitú dužinu s drobnými semiačkami, ktoré praskajú pod zubami.
Hodia sa napríklad do šalátov alebo chuťoviek, výborne sa kombinujú s rukolou, syrmi (s modrou alebo bielou plesňou, kozím i mozzarellou), sušenými šunkami (prosciutto, jamon serrano), vlašskými orechmi a medom. Čerstvé figy sa dajú aj piecť či zapekať, sušené sa zase používajú do koláčov a dezertov. V stredomorských krajinách sa figy, podobne ako u nás marhule, spracúvajú na džem alebo zavárajú ako kompót a robí sa z nich aj sladkokyslé figové čatní.
Zdravé sú i sušené
Figy sa odporúča jesť, ak máte problémy s trávením a trpíte zápchou. Pomôžu vďaka vysokému obsahu vo vode rozpustnej vlákniny, ktorá reguluje trávenie i obsah cholesterolu v krvi a navyše majú mierne laxatívne účinky. Figy obsahujú aj probiotické látky, ktoré podporujú prirodzene „dobré“ baktérie v črevách a pomáhajú tráveniu. Vláknina navyše vyvolá v tele pocit sýtosti, pričom figy obsahujú aj dostatok prírodných cukrov, ktoré dodajú telu energiu, preto sú vhodným ovocím pri diétach. Okrem toho sú figy bohaté aj na viaceré minerály, napríklad vápnik, draslík, magnézium či železo. Väčšinu prospešných látok si zachovajú aj po vysušení, a to v ešte koncentrovanejšej podobe.
Zapekané chlebíky s figami a plesňovým syrom
2 väčšie krajce bieleho chleba
100 g syra s modrou plesňou (gorgonzola alebo niva)
2 zrelé figy
hrsť vlašských orechov
svetlý číry med
hrubozrnná soľ
čierne korenie
čerstvý alebo sušený tymian
Rúru rozohrejte na 180 stupňov Celzia (ohrev zhora i zdola). Vlašské orechy vysypte na plech s papierom na pečenie a opekajte 10 - 15 minút, kým nezačnú voňať a hnednúť. Vyberte ich, nechajte vychladnúť a keď sa dá s nimi manipulovať, pošúchajte ich v rukách, aby ste ich zbavili šupky. Nalámte ich na menšie kúsky a odložte bokom.
Rúru prepnite na funkciu gril alebo ohrev iba zhora. Chlieb opečte nasucho v hriankovači, aby získal chrumkavú kôrku, a nechajte ho vychladnúť. Na každý kus chleba dajte plátok syra s modrou plesňou hrubý asi pol centimetra. Chleby preložte na mriežku vyloženú papierom na pečenie, vložte do hornej tretiny rúry a zapekajte pár minút, kým sa syr nezačne roztekať.
Syrové chleby vyberte z rúry, ozdobte ich plátkami čerstvej figy (kožu nemusíte dávať dole), nasekanými opraženými orechmi a pokvapkajte malou lyžičkou číreho medu. Podľa chuti dochuťte hrubozrnnou soľou, nahrubo mletým čiernym korením a pokvapkajte olivovým olejom, prípadne balzamikovým krémom. Podávajte ešte horúce ako predjedlo alebo s rukolovým šalátom.