Podovolenkový syndróm: Čím dlhšie voľno, tým väčší stres

Každá dovolenka sa raz skončí. Viete sa po nej reštartovať?

(Zdroj: Fotolia.com)

Mnohí z nás sa po dovolenke necítia oddýchnutí. Na vine sme si väčšinou samy. Vybaľujeme, pendlujeme medzi práčkou a diárom, prezeráme nakopenú poštu – a pritom z nás vyprchávajú dovolenkové zážitky ako para nad hrncom.

Nevieme, do čoho sa pustiť skôr, či do vybavovania e-mailov, alebo do doplnenia zásob v chladničke. Nakoniec priznáme nemilú skutočnosť. Túžobne očakávaná dovolenka nás tak vyčerpala, že do práce sa vraciame viac vyšťavení ako predtým.

Všetka nadobudnutá energia je odrazu preč a pri predstave, že o pár hodín máme zarezávať, netušíme, odkiaľ načerpáme novú.

Tento stav môže vyústiť do takzvaného podovolenkového syndrómu. „Ide o stres z návratu do práce. K príznakom patria nervozita, nesústredenosť, celková nechuť k práci. Môže sa dostaviť únava, niekedy úzkosť, ale tiež rôzne psychosomatické príznaky stresu, ako sú zlé trávenie alebo poruchy spánku,“ vysvetľuje psychologička Elena Tomková.

Potrebujeme čas

Čím je voľno dlhšie, tým môže byť stres z blížiaceho sa nástupu do práce silnejší. Každá zmena, dokonca aj k lepšiemu, vyžaduje adaptáciu. To platí aj v prípade, keď prechádzame z pokojného, odpočinkového obdobia do režimu, keď máme znovu podať stopercentný výkon.

Slovo odborníka
K téme sa vyjadruje psychologička Elena Tomková, poradnapsychologicka.sk
e_tomkova_r2534.jpg

Každý z nás reaguje na túto situáciu po svojom. Stres nemusí postihnúť každého, závisí to od mnohých faktorov. „Dôležité je, do akej miery sa človek zregeneroval psychicky aj fyzicky, do akého prostredia sa vracia, čo ho v práci čaká a tiež, aká bola jeho dovolenka. Či náhodou nespôsobila väčší stres ako práca,“ pokračuje psychologička.

Čo máme robiť, aby sme nasadenie pracovného rytmu zvládli v pohode? „Pomáha pozvoľné zapájanie sa do práce, nikdy nie snaha hneď všetko riešiť a rozhodovať o super dôležitých veciach,“ radí Elena Tomková a dodáva, že najdôležitejšie je dopriať si dostatok času na aklimatizáciu. Ideálne je stráviť pred návratom do práce aspoň jeden deň doma a počas neho oddychovať.

Deti nie sú výnimkou

„Podľa prieskumu istej personálnej agentúry stres z návratu do práce postihuje asi polovicu mužov a vyše 60 percent žien. U väčšiny ľudí vymizne do troch dní. V horších prípadoch sa s ním pasujeme až týždeň alebo dva,“ hovorí psychologička.

Ešte zraniteľnejšie sú školopovinné deti. Letné prázdniny sú najdlhším obdobím v roku, keď sú vyradené z bežných povinností. Blížiaci sa september je teda záťažovou situáciou nielen pre rodičov, ktorí sa snažia obnoviť bežný chod domácnosti.

Počas druhej polovice augusta preto odborníci odporúčajú malý zácvik. Obnovenie spánkového režimu a opakovanie učiva sú signálom, že obdobie voľna sa chýli ku koncu. Rodičia však priznávajú, že ak sa aj snažia zaviesť podobné adaptačné mechanizmy do praxe, neraz podľahnú detskému argumentu „veď sú ešte prázdniny“. Zabojovať o nastavenie pracovného režimu sa však oplatí.

„Pred rokom sme využili dovolenkový last minute a vrátili sme sa domov tri dni pred začiatkom septembra. Bola to chyba, ale poučili sme sa. Tento august sme trávili prípravou na školské povinnosti. Staršia dcéra neprotestovala, do školy sa teší, aj keď najmä na kamarátky, ktoré celé leto nevidela. Mladšia sa po pár dňoch prispôsobila a myšlienka na školu ju neznervózňuje,“ spomína štyridsaťročná Iveta.

Ako prekonať podovolenkový syndróm:

• načasujte si návrat z dovolenky. Dva-tri dni strávené doma pred nástupom do práce pomôžu odbúrať stres.

• hľadajte pozitíva. Mať zamestnanie je predsa lepšie ako chodiť na úrad práce.

• vymedzte si priority. Prvé dni v práci budú náročné. Za vašej neprítomnosti sa pracovné úlohy s veľkou pravdepodobnosťou nakopili, nemôžete však riešiť všetko naraz.

• myslite na to, že pracovná rutina je predovšetkým o pozitívach. Dodáva nám pocit istoty a životnej stability.

• tešte sa na kolegov. Iste si s nimi máte po dovolenke čo povedať.

• stres pred návratom do práce býva aj pozitívny. Nakopne nás, aby ste podávali vyšší výkon,

• podovolenkový syndróm je dočasný. Zvyčajne pominie po nasadení pracovného tempa,

• dôležitý je spánok. Jeho nedostatok stres znásobuje,

• podovolenkový syndróm je súčasťou pracovného života. Netreba mu pripisovať väčšiu dôležitosť, než má v skutočnosti.

Súčasť pracovného života

Podovolenkový syndrómom nie je žiadna tragédia. Ide o krátkodobý stav, ktorý nie je ani zďaleka taký záťažový ako skutočná depresia.

O jeho vplyve na pracovnú výkonnosť sa viac diskutuje v juhoeurópskych štátoch ako u nás. Horúce leto je tam obdobím veľkého útlmu, po ktorom sa ľudia len ťažko znovu dostávajú do zabehnutého rytmu. Napríklad Španieli tradične čerpajú dovolenku v „dvojtýždňovkách“ a návrat do práce je pre väčšinu z nich malou tragédiou.

Slovákov sa tento problém týka len okrajovo. Podľa niektorých prieskumov si trúfame nepretržite dovolenkovať v priemere len týždeň. Napriek tomu sa môže stať, že príchod do zamestnania nás môže zastihnúť nepripravených. Mnohí z nás dávajú prednosť pracovnej dovolenke, čiže snažia sa počas voľných dní dobehnúť to, čo nestihli urobiť počas roka.

Prerábka bytu, práce okolo domu či v záhrade však dokážu fyzicky vyčerpať a príchod späť do zamestnania potom berieme ako malé vykúpenie. Navyše môžeme trpieť pocitom, že počas dovolenky sme nestihli dokončiť všetko, čo sme mali naplánované.

Ak sa chceme vyhnúť stresu z návratu do práce, mali by sme sa držať základného pravidla. „Starať sa o seba počas celého roka a nečakať len na jednu dovolenku,“ dodáva psychologička Elena Tomková.

Dovolenka vo svete

Európa je kontinentom, kde zamestnanci majú možnosť čerpať najviac dovolenky. Podľa americkej agentúry Bloomberg prvých desať priečok v počte dní preplatenej dovolenky obsadilo až osem európskych krajín.

Na prvej priečke sa priemerne s 35 dňami preplatenej dovolenky umiestnili Rakúsko a Portugalsko. Nemecko a Španielsko poskytujú o deň menej a tretími najštedrejšími krajinami sú Francúzsko a Taliansko. Do týchto čísel však nespadajú štátne sviatky.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová pred tromi rokmi ostro kritizovala juhoeurópske krajiny za príliš veľa dovolenky.

Indovia nie sú zvyknutí vyčerpať dovolenku kompletne. Hlavným dôvodom je spoločenský tlak. Dovolenka je pre nich symbolom lenivosti.

Prvé priečky v rebríčku najmenej dovolenkujúcich pracovníkov patria Číňanom a Japoncom. Japonci môžu v produktívnom veku získať dvadsať dní dovolenky, Číňania dovolenkujú maximálne jedenásť dní.

Japonci si v priemere vyčerpajú iba päť dní dovolenky ročne.

Najmenej pracovného voľna spomedzi občanov členských krajín EÚ majú Rumuni. Spolu so štátnymi sviatkami môžu oddychovať približne 27 dní.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  3. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  10. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 20 858
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 754
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 14 629
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 124
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 584
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 5 340
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 336
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 405
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 317
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 123

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Chorvátsky novinár pre SME: Nie som šťastný z futbalového úspechu

Tréner Zlatko Dalič premrhal možnosť zmeniť veci.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Slovákmi sa nerodíme, ale stávame

Národnosť sa neurčuje podľa DNA.

KULTÚRA

Vraždu Kuciaka nemali chuť spracúvať. Ukázalo sa, že je čas

Joj chystá tretie pokračovanie seriálu Za sklom.

Neprehliadnite tiež

Británia zverejnila oficiálne fotky z krstín princa Louisa

Najmladšieho člena britskej kráľovskej rodiny pokrstili 9. júla.