Adela Ondrejovičová: Už ako dvanásťročná som mala tehličky na bruchu

Čo vás priviedlo k body fitness?

Keď som bola malá, pozerala som dokument o americkej kulturistke a veľmi ma to zaujalo. Potom som ukazovala v zrkadle, že aj ja budem mať raz také svalnaté brucho (smiech). Venovala som sa atletike, ale veľmi ma bavilo posilňovanie, už ako dvanásťročná som mala kocky na bruchu.

Potom neskôr, keď som bola v treťom ročníku na športovom gymnáziu, mi atletika už veľmi nešla, zaostávala som. Som nižšieho vzrastu a dievčatá mali dlhé nohy, tak ma vždy predbehli.

Demotivovalo ma to. Tak som sa rozhodla, že skúsim niečo nové. V tom čase začala jedna spolužiačka s body fitness, zaujalo ma to, tak som sa jej na tento šport vypytovala. Napokon som si povedala, že to skúsim aj ja.

Ako dlho trvá, kým sa človek vypracuje, aby mohol chodiť na súťaže?

Ťažko povedať, keďže som robila už sedem rokov atletiku, u mňa to trvalo kratšie, mala som už nejaký svalový základ. Na prvú súťaž som sa vybrala už po troch mesiacoch, ale bolo to dosť skoro, keďže ostatné dievčatá už cvičili aj niekoľko rokov. Neskončila som však posledná, čo som bola veľmi rada. Takže u každého je to iné, veľa závisí od genetiky.

Čiže treba mať na tento šport nejaké predispozície, nestačí, ak človek na sebe tvrdo pracuje?

Určite treba aj predispozície, hlavne čo sa týka telesnej stavby, ako je úzky pás, úzke boky a širšie ramená. Okrem toho, niektorí ľudia dokážu rýchlejšie chudnúť alebo nabrať svaly ako iní.

Máte za sebou viaceré medailové umiestnenia. Ktorá zo súťaží bola pre vás najväčším zážitkom?

Keď som išla prvýkrát na majstrovstvá Európy. Bolo to v Donecku na Ukrajine a v Budapešti sa nám pokazilo lietadlo. Museli sme preto letieť z Budapešti do Mníchova, odtiaľ do Berlína, z Berlína do Kyjeva a až odtiaľ do Donecka. A po ceste nám stratili kufre. So sebou sme nemali nič, len plavky v príručnej batožine a topánky.

Asi dve minúty predtým, ako som odovzdala kufor, som si ich prebalila k sebe do lietadla. To bolo obrovské šťastie, pretože plavky máme špeciálne, nedajú sa kúpiť v obchode. Ale aj tak to bolo dosť stresujúce, museli sme si tam požičať mejkap. Trblietky na oči, tmavý podklad, jedna z nás mala pri sebe ceruzku, ďalšia požičala špirálu.

Napokon sme všetky Slovenky pre stratené kufre vyzerali úplne rovnako (smiech). Ale aj tak to dobre dopadlo, vyhrali sme, čo sa dalo. Vtedy som prvýkrát vyhrala majsterku Európy, takže to bol pre mňa obrovský zážitok.

Aké sú vzťahy medzi súťažiacimi? Vždy si takto pomáhate?

Rôzne, sú situácie, keď sa aj pohádame. Napríklad jedna moja súperka nezniesla prehru na domácej súťaži, mňa nominovali na majstrovstvá Európy, ju nie. Potom dala na Facebook moje fotky a dosť škaredo ma tam pomenovala. Sú aj takéto naprieky.

Horšie je, keď niekomu na súťaži ušpinia súperky plavky. Alebo sa medzi sebou navzájom ohovárajú. Na druhej strane, u nás sa to ešte dá zvládať, horšie je to v bikiny fitness. V našej kategórii sú pravidlá viac-menej jasné, človek, ktorý sa v nich vyzná, vopred vie, ktorá súťažiaca by mala vyhrať a ktorá by mala byť posledná.

Ale v bikiny fitness je všetko voľnejšie, u nich viac záleží na sympatiách, preto často po súťaži vznikajú konflikty typu „ja som mala byť pred tebou“ a podobne.

Čo vás na tomto športe baví najviac?

Baví ma vyhrávať, asi ako každého. A prekonávať nové výzvy, nové súperky. Zvyknem si na internete hľadať ostatné súťažiace, aby som vedela, ako sú pripravené. Potom si poviem, že musím byť lepšia.

Každý deň pred tréningom si pozerám ich fotky. Svoju súperku mám dokonca na pozadí v telefóne. To aby som neposielala esemesky cez tréning (smiech).

Koľko času trávite trénovaním?

Keď nie som v príprave pred súťažou, tak cvičím štyri-, päťkrát do týždňa. Hodinu a pol až dve. Pred súťažou cvičím každý deň a asi mesiac predtým začnem s dvojfázovým tréningom ráno aj večer. Ráno si dám kardio cvičenie a poobede posilňovanie a znovu kardio asi dvadsať minút.

Pre mňa je najťažšie práve kardio cvičenie, teda beh alebo bicykel. Keďže som sa predtým venovala atletike, veľmi sa mi do toho nechce. Ale kardio je potrebné na odbúranie tuku, pretože stravou sa človek dostane len na určitú hranicu, potom si už treba pomôcť cvičením.

Keď trávite toľko času vo fitnescentre, nehrozí vám od cvičenia závislosť?

Keď som pred súťažou, mám niekedy stavy, že by som najradšej sadla na bicykel aj o tretej v noci, keď mám pocit, že ešte nie som úplne vyrysovaná, ako by som mala byť. A šliapala by som aj dve hodiny. Nechcem prísť zle pripravená na súťaž. Takže som schopná pokojne sa aj v noci obliecť a ísť ešte behať. Takže trošku je to asi závislosť.

Čiže často sa pozeráte do zrkadla?

Stále (smiech). Ale nepozerám sa, ako vyzerám, skôr ma zaujíma, či už mám dostatočne vyrysované ruky alebo či už mám kocky na bruchu. Ak nemám, som na seba nahnevaná, že to budem musieť doháňať na poslednú chvíľu.

Predpokladám, že keď potom idete na pláž alebo niekam k vode, musíte priťahovať pozornosť...

Určite áno, svaly sú na žene nezvyklé, ale niekedy je to až nepríjemné, keď na mňa ľudia pozerajú. Aj keď pomaly si zvykám.

Ako dlho treba držať diétu pred súťažou?

Približne tri mesiace. Postupne začínam uberať stravu, napríklad vyhodím mliečne výrobky, sladkosti nejedávam celý rok. Zo sacharidov môžem iba vločky a ryžu, ktorá sa tiež postupne uberá. Z bielkovín jem iba chudé morčacie a kuracie mäso, ryby a veľa zeleniny.

Máte nejakú špeciálnu fintu, aby ste nemali chuť na sladké?

Nemám, jednoducho sladkosti nechcem jesť, tak si ich nedám.

To vás nikdy neprepadne šialená chuť na niečo dobré?

Mám také plánované dni, volá sa to „cheating day“ – vtedy môžem zjesť čokoľvek, na čo mám chuť. Vtedy si všetko vynahradím. Väčšinou zamierim rovno do McDonaldu (smiech).

Nemôže takýto deň uškodiť postave, na ktorej dlho pracujete?

Nie, je to nárazové, len jeden deň, telo si z toho ani nestihne nič uložiť, lebo je vyčerpané. Zoberie si len to, čo potrebuje, ale nestihne si uložiť zásoby vo forme tuku.

A čo rozličné doplnky výživy? Bez nich sa body fitness nezaobíde?

Počas diéty sú potrebné, lebo keby športovec nemal výživu, akú potrebuje, svaly by sa strácali, treba im dodať aminokyseliny. Z bežných potravín sa všetky potrebné látky získavajú ťažko.

Cvičeniu sa venujete aj v práci ako osobná trénerka. Chodia za vami hlavne ženy?

Je ich väčšina, ale mám aj mužov. Niekedy sa mi s nimi dokonca robí lepšie ako so ženami.

Prečo?

Cvičenie s nimi mi je bližšie, pretože im môžem naložiť väčšie váhy.

Ako často využijete pri práci svoje znalosti z fyzioterapie, ktorú ste vyštudovali?

Pomerne často, pretože za mnou chodí veľa ľudí soskoliózou chrbtice alebo prídu do fitnescentra rehabilitovať po operácii. Pomáham im lepšie chápať, ako by mali cvičiť. Napríklad teraz trénujem jednu paniu po autonehode. Mala polámané koleno a vďaka znalostiam z fyzioterapie som jej vedela lepšie poradiť cviky, ktoré sú pre ňu vhodné. Alebo ďalšiu paniu mám po roztrhnutí Achillovej šľachy. Nedovolím jej napríklad robiť drepy, lebo viem, čo by sa mohlo prihodiť.

Adela Ondrejovičová (8 fotografií)

Aké súťaže vás čakajú tento rok?

Začnem Arnoldovou súťažou v Madride – Arnold Classic Europe, kde by som si chcela obhájiť titul. Potom ma čaká nominácia na majstrovstvá sveta, ktorá sa koná v Žiline. Ak sa nominujem, chcela by som ísť na majstrovstvá sveta do Kanady, ktoré budú koncom októbra v Montreale. Ďalšia súťaž ma čaká pravdepodobne vo Fínsku – Nicole Wilkins Fitness Championships Lahti. A ak mi vyjde čas, chcela by som pochodiť aj po slovenských súťažiach, možno aj do Česka do Opavy, to bude zaujímavá súťaž. Keď už som pripravená, chodím všade, kam sa dá.

Čo by ste ešte rada dosiahli?

Mojím hlavným cieľom je obhájiť titul majsterky sveta. Ak by sa mi to náhodou podarilo, chcela by som ísť medzi „profíkov“. Uvidíme, záleží hlavne na sponzoroch. Bez nich to nejde. Keby som sa venovala cvičeniu na profesionálnej úrovni, chodila by som už predovšetkým na zahraničné súťaže. A niekedy v ďalekej budúcnosti by som sa chcela prebojovať na najväčšiu súťaž Olympia.

Vizitka:

Adela Ondrejovičová (23)

Pochádza z Trenčína. Jej meno sa v posledných rokoch skloňuje s úspechmi v body fitness, kde získala viacero významných medailových umiestnení. Môže sa pochváliť víťazstvom v prestížnej súťaži Arnold Classic Europe v kategórii junioriek aj žien. V roku 2011 sa stala majsterkou sveta junioriek, v minulom roku si odniesla zlatú medailu aj z majstrovstiev sveta žien. Okrem toho sa stala trikrát majsterkou Európy a šesťkrát majsterkou Slovenska. Za rok 2013 sa stala najúspešnejšou športovkyňou Slovenska zo všetkých neolympijských športov. Vyštudovala fyzioterapiu a je tiež držiteľkou trénerského osvedčenia fitness a kulturistiky II. stupňa. V súčasnosti pracuje ako osobná trénerka vo fitnescentre v Dubnici nad Váhom, kde sa špecializuje na formovanie postavy i na nasmerovanie k správnej životospráve.

Foto: Petra Bošanská

Styling a vizáž: Barbora Yurkovic