Jazykovedkyňa: Možno budeme gúglovať, rovnako ako píšeme futbal

Jazykovedci zvyčajne nebývajú verejne známi. Vy ste tak trochu výnimka, zastavujú vás náhodní okoloidúci s prosbou o radu?

Poznávajú ma, to je pravda, ale väčšinou len po hlase. Samotnú ma to prekvapilo, nemyslela som si, že budem mať toľko poslucháčov. Sú to také milé príhody, napríklad minule ma jeden pán na autobusovej zástavke poprosil o radu, ako sa dostane na Záporožskú ulicu. Odpovedala som mu a on sa hneď spýtal, či náhodou nerozprávam v rádiu o slovenčine.

Predpokladám, že po odhalení vašej identity nasleduje súkromné jazykové okienko.

Áno, ale neprekáža mi to, som rada, že ľudí slovenčina zaujíma. Len počas dovolenky poradňu zatváram, veď aj oddychovať treba.

Potrpia si ľudia na spisovnú slovenčinu?

Čudovali by ste sa, koľko nám chodí listov, v ktorých sa pisatelia sťažujú, že moderátor XY povedal v konkrétny deň v určitej hodine nejaké nespisovné slovo. To je v poriadku, že ľudia sú kritickí, ich námety sú pre nás často inšpiratívne, ale kultivovanosť moderátorov by mal sledovať predovšetkým ich zamestnávateľ. Dostala som aj otázku, či by sme sa nemohli vrátiť a používať jazyk tak, ako sa používal pred päťdesiatimi rokmi. Ale to sa nedá, jazyk sa totiž mení tak, ako sa menia jeho používatelia. Aj náš spôsob komunikovania sa za posledné desaťročia výrazne zmenil.

Všimla som si, že Slováci si radi svorne zanadávajú na jazykovedcov. Prečo je to tak?

Takisto sa občas stretávam s názorom, že v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV sedia vedci, ktorí si niečo vymyslia a potom to vnucujú používateľom. Myslím si, že je to akési prekliatie z minulosti. Dnes sú jazykovedci oveľa tolerantnejší, skôr odporúčajú, nič neprikazujú. Veď ani ja v rádiu nekážem so zdvihnutým prstom, ale snažím sa vysvetliť, ktoré výrazy sú v konkrétnej komunikačnej situácii vhodné a ktoré nie. Jazyk predsa tvoria ľudia, my ich len usmerňujeme a ukazujeme im cestu, ako ho správne používať.

Takže vedci v ústave neschvaľujú slová, ktoré sa smú a ktoré nesmú používať?

Skúmajú slová a potom ich spracujú vo výkladových slovníkoch alebo v iných vedeckých publikáciách, prípadne o nich napíšu do jazykovedných časopisov. Človek sa tak dozvie, ako slovo správne používať. Niektorí ľudia však majú mylné predstavy o tom, ako sa jazyk skúma. Dokonca aj niektorí novinári sa ma s plnou vážnosťou pýtajú, koľko nových slov sme do slovenčiny prevzali minulý rok a koľko schválime tento rok. Takto to, samozrejme, nefunguje. Slová, ktoré preberáme z cudzích jazykov, prechádzajú procesom zdomácňovania. Niektoré sa v jazykovej praxi uplatnia, iné sa ukážu ako zbytočné.

No dobre, ale slovo je spisovné len vtedy, ak ho nájdem vo výkladovom slovníku.

Vo výkladových slovníkoch sú spisovné aj nespisovné slová, ale tieto slovníky majú obmedzený rozsah a obsahujú len reprezentatívny výber slov. Ak by sa mohli používať len tie, mali by sme veľmi malú slovnú zásobu.

Znamená to, že môžem pokojne používať slovo „googlovať“, aj keď sa nezmestilo do slovníka?