O význame chlorofylu, teda zeleného pigmentu obsiahnutého v rastlinách, sa učíme už v základnej škole. Zohráva kľúčovú úlohu pri fotosyntéze, ktorej výsledkom je vznik kyslíka.
Okrem toho má zelený rastlinný pigment veľa pozitívnych účinkov aj na ľudský organizmus. Primárne sa spája najmä s tvorbou krvi. Prečo je to tak?
„Hemoglobín, ako jeden z najdôležitejších prvkov ľudskej krvi, je veľmi podobný zložením chlorofylu, preto s ním nemá ľudský organizmus veľa práce a vie ho okamžite použiť na tvorbu hemoglobínu. Veľmi zaujímavé je aj to, že potraviny bohaté na hemoglobín takmer vždy obsahujú aj ostatné potrebné látky na tvorbu krvi,“ vysvetľuje výživový poradca Libor Javro. Zelené farbivo však nie je dôležité len pre krvotvorbu, ale má aj mnoho ďalších pozitívnych účinkov.
Ľudské zdravie a chlorofyl
Chemickou podobnosťou chlorofylu a hemoglobínu sa odborníci začali zaoberať už koncom devätnásteho storočia. S prvými dôkazmi však prišli vedci až v dvadsiatom storočí.
V tridsiatych rokoch minulého storočia sa uskutočnila štúdia na potkanoch, v ktorej zistili, že konzumácia potravín bohatých na chlorofyl má priaznivý vplyv na červené krvinky. Z výskumu bolo zrejmé aj to, že to nebolo kvôli obsahu železa či medi zastúpených v zelených potravinách, ale vďaka chlorofylu.
Radí odborník:
Libor Javro, výživový poradca
Od momentu tohto objavu je zelené farbivo a jeho účinky stále zaujímavou oblasťou skúmania mnohých vedcov a odborníkov. O jeho pozitívnom pôsobení na zdravie človeka dnes už nikto z odborníkov nepochybuje.
Chlorofyl je prospešný najmä pre krvotvorbu, a preto je aj účinným preventívnym prostriedkom proti anémii, ktorá sa prejavuje nedostatkom energie, bledosťou pokožky a búšením srdca.
Podporuje činnosť imunitného systému, pomáha hojeniu rán, prospieva tráveniu, je užitočný pri detoxikácii organizmu a v neposlednom rade chráni pred civilizačnými ochoreniami, medzi ktoré patrí napríklad rakovina.
Zaujímavú štúdiu v tejto oblasti uskutočnili odborníci v rámci Nutrition and Health Programme z holandského Wageningen Centre for Food Sciences and NIZO Food Research. Skúmali súvislosť medzi konzumáciou listovej zeleniny, červeného mäsa a rakovinou hrubého čreva.
Dospeli k záveru, že stravovanie zamerané na vysoký príjem červeného mäsa a s malým množstvom zeleniny je spojené so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny hrubého čreva. Podľa výskumníkov môže listová zelenina znížiť riziko vzniku rakoviny práve vďaka bohatému zastúpeniu chlorofylu.
Zelené potraviny v našom jedálničku
Chlorofyl sa nachádza v mnohých druhoch zeleniny. Podľa čoho si vyberať, ktorú je vhodné zaradiť do jedálneho lístka?
„Veľmi dôležitá je sezónnosť, čerstvá, u nás pestovaná zelenina nám môže odovzdávať najkvalitnejšie látky, kvôli ktorým ju konzumujeme. V jedálnom lístku by nemali chýbať špenát, hlávkový šalát, rukola, žihľava, brokolica, vňate koreňovej zeleniny, kapusta a ďalšie druhy listovej zeleniny,“radí odborník na výživu.
Chcete svojmu organizmu dopriať maximum zeleného farbiva? Potom stavte na tmavú listovú zeleninu, v ktorej je zastúpené v naozaj hojnej miere.
Vo vašom stravovacom režime by teda nemali chýbať špenát, brokolica, mangold či kel. Pravidelná konzumácia zeleniny bohatej na chlorofyl však neprináša organizmu len benefity vyplývajúce z obsahu zeleného pigmentu, pretože sú v nej zastúpené aj vláknina a viaceré dôležité vitamíny, ako sú vitamín C, skupiny B, K, minerály železo, horčík, vápnik, zinok a ďalšie živiny.
Zdrojom chlorofylu sú tiež morské riasy, ktoré navyše obsahujú vitamíny C, E, K, skupiny B a rôzne antioxidanty, napríklad luteín, minerály železo, zinok, vápnik, selén, draslík, fosfor, horčík, meď, viaceré aminokyseliny a enzýmy.
Chlorofyl sa tiež nachádza v mladých výhonkoch obilnín, ako je napríklad zelený jačmeň, v zelenom hrášku, pažítke, čakanke i žeruche.
Na čo si treba dať ešte pri konzumácii zelených potravín pozor? Kvôli maximálnemu zachovaniu obsahu chlorofylu je potrebné jesť zelené potraviny čerstvé a z overených zdrojov pre prípadný obsah pesticídov.
5 tipov, ako jesť viac potravín bohatých na chlorofyl:
Zaraďte do svojho jedálneho lístka najmä tie zelené potraviny, ktoré vám najviac chutia a konzumujte ich čerstvé.
Stavte na sezónnosť zeleniny z lokálnych zdrojov.
Zeleninu, ktorú treba tepelne upraviť, ako je brokolica alebo ružičkový kel, pripravujte šetrným spôsobom napríklad v pare.
Pripravte si chutné zeleninové šťavy odšťavovaním.
Aj niektoré bylinky sú výborným zdrojom chlorofylu a hodia sa napríklad do zeleninových šalátov. Patria k nim žihľava, skorocel a púpava.
Kedy potrebujeme chlorofylu viac?
Zelenina je dôležitou súčasťou stravovania a mala by byť v dostatočnej miere zastúpená v našom jedálnom lístku každý deň.
Podľa odporúčaní odborníkov by sme mali denne zjesť 500 až 600 gramov ovocia a zeleniny, pričom zhruba tri porcie by mali patriť zelenine a zvyšné dve ovociu. Niektorí ľudia by mali dbať na prísun zelených potravín ešte o niečo viac ako ostatní.
„Zelené potraviny vo zvýšenej miere odporúčam konzumovať najmä ženám, ktoré sa pripravujú na tehotenstvo alebo sú v prvom trimestri, ďalej anemickým ľuďom, profesionálnym športovcom a najmä športovkyniam a, samozrejme, tým, ktorí majú zníženú tvorbu niektorej zo zložiek krvi,“ upozorňuje Libor Javro.
Ako nám pomáhajú potraviny bohaté na chlorofyl:
podporujú tvorbu krvi
zlepšujú krvný obeh
sú prevenciou anémie
pomáhajú odstrániť zápach z úst
urýchľujú hojenie rán, odrenín a popálenín
bojujú proti plesniam a kvasinkám
zlepšujú činnosť pečene, a tak urýchľujú odstránenie toxínov z tela
posilňujú obranyschopnosť a chránia pred chorobami
prospievajú tráviacemu traktu, pomáhajú pri zápche
zmierňujú predmenštruačný syndróm
spomaľujú proces starnutia
vyrovnávajú pH v organizme a bojujú proti prekysleniu organizmu
zmierňujú zápalové ochorenia, ako sú rôzne alergie a astma
pomáhajú pri kožných problémoch
pozitívne ovplyvňujú mužskú potenciu
sú prospešné pre zuby a ďasná
Autor: Miroslava Miková