V móde sú bozky a objatia, osobná zóna je v ohrození

Je to o srdečnosti?

Už samotné zoznámenie alebo zvítanie napovedá o našich zvyklostiach. Problémy môžu prísť, ak nedokážeme odhadnúť, na čo je zvyknutá druhá strana. Ľahko sa môže stať, že vyvoláme rozpaky už pri obyčajnom pozdrave.

Okrem taktného podania ruky, používanom skôr v oficiálnom styku, prišlo do módy objatie, či bozk na líce. Telesný kontakt však nevyhovuje každému.

U distingvovanej Zuzany, ktorá patrí k rezervovaným introvertom a nerada sa dotýka cudzích ľudí, vyvolal napätie v rodinných vzťahoch. Zvítavacie maniere príbuzenstva z manželovej strany prirovnáva k hurikánu.

„Zakaždým sa vystískajú a vybozkávajú, akoby sa nevideli desať rokov. Keďže pochádzam zo zdržanlivejšieho prostredia, vždy ma to dostáva do rozpakov. Naznačila som, že sa mi to nepáči, ale oni to vzali osobne,“ opisuje svoju situáciu štyridsiatnička.

Osobná zóna je naša

Učebnicovým príkladom nedobrovoľného prekračovania osobnej zóny je preplnený výťah. Všetci poznáme nepríjemný pocit, ak v ňom stojíme v tesnej blízkosti s neznámymi ľuďmi.

Nezachráni nás ani prezeranie pošty, čítanie novinových titulkov či vášnivé prehrabovanie sa v kabelke. Azda jedinou útechou je, že „spolupasažier“ očakáva cieľové poschodie rovnako túžobne ako my.

Význam osobnej zóny si uvedomujeme, keď si k nám niekto prisadne, prípadne sa s nami zvíta objatím, dotykmi alebo potľapkávaním. Osoba, ktorá rozhovor sprevádza prehnaným nakláňaním či mimovoľnými dotykmi, riskuje, že spolubesedník pocíti nátlak.

Ľudia, ktorí nerešpektujú fyzickú vzdialenosť v bežnom kontakte, vstupujú do intímnej oblasti aj v psychologickom zmysle. Snažia sa ovplyvniť druhého, presvedčiť ho o svojej pravde, stiahnuť ho na svoju stranu. Samozrejme, deje sa tak pod rúškom srdečnosti, takže „obeť“ má len obmedzené možnosti protestovať.

V zajatí srdečnosti

Keď nemecká kancelárka Angela Merkelová svojho času vyjadrila námietky proti prehnane srdečným prejavom Nicolasa Sarkozyho, tlač si zgustla.

Francúzsky prezident stavil na bozky, potľapkávanie po chrbte a následné protesty najmocnejšej ženy sveta tlmočilo nemecké veľvyslanectvo v Paríži. Reakcie na incident sa líšili. Pre Nemcov šlo o excentrické a od úprimnosti na míle vzdialené správanie. Pre Francúzov nešlo o nič viac ako o prejav pozornosti medzi politikmi.

Inak, kancelárku zaskočil aj Jacques Chirac, keď jej na prvom oficiálnom stretnutí gentlemansky pobozkal ruku.

Lavíne „srdečností“ neunikla ani na summite v roku 2006 v Petrohrade. Rozpaky jej vtedy spôsobil kráľ spoločenských prešľapov George Bush. Okrem potľapkávania došlo vtedy k ďalšiemu faux pas, keď sa zrazu ocitol za Angeliným chrbtom a zo dvakrát jej ho „pomasíroval“.

Spontánna reakcia nemeckej kancelárky je zachytená na fotografii, ktorá obletela svet. Zmraštená tvár a kŕčovitá snaha vymaniť sa z hanlivého objatia hovoria za všetko.

Polemické bozky

V niektorých krajinách sú bežnou súčasťou pozdravu bozky. Francúzi či Španieli občas pozabudnú na fakt, že čo sa nosí doma, inde vyznieva čudne.

Intímnym gestám sme však neunikli ani v našich končinách. Predstavitelia bývalého režimu podľahli trendu neúnavného „bozkávača“ Leonida Brežneva. Fotografia, ktorá ho zachytila v objatí s Erichom Honeckerom v roku 1979 si v Nemecku vyslúžila status najnechutnejšej udalosti storočia.

O desať rokov neskôr sa v zajatí Brežnevových pier ocitol aj vtedajší československý prezident Gustáv Husák. Nedokázal sa vzoprieť autorite lídra a ten ho opečiatkoval tak ako mnohých ďalších - šťavnatým prisatím na ústa.

Zo sveta kuriozít

Familiárne gestá sa nestretli s pochopením pri návšteve manželov Obamovcov v Buckinghamskom paláci. Iniciátorkou mimovoľných objatí okolo pása bola sama kráľovná Alžbeta počas rozhovoru s americkou prvou dámou. Michelle Obamová gesto potešene opätovala. Nad porušením protokolu Buckinghamský palác vtedy mávol rukou.

Inú reakciu vyvolal v roku 1992 prehrešok austrálskeho premiéra Paula Keatinga. Za objatie kráľovnej si v anglickej tlači vyslúžil nelichotivé prívlastky.

Počas návštevy Nového Zélandu prijali domorodci španielskeho kráľa Juana Carlosa ako náčelníka miestneho kmeňa. Tamojší premiér sa k nemu priblížil na vzdialenosť nosov a pekne sa tým svojím poobtieral o Carlosovu tvár. Vďaka členitému profilu bol španielsky kráľ vo výhode. Jeho polovička sa po prvotnom šoku tejto nemilej tradícii nedobrovoľne podvolila.

Jeden z bozkov, ktorý spôsobil spoločenské pohoršenie, bol ten, ktorý uštedril americký idol Richard Gere istej indickej krásavici. Odhodil budhistickú zdržanlivosť, strhol do náruče hviezdu Bollywoodu Shilpu Shettyovú a naklonenú k podlahe ju vybozkával, až sa zem zatriasla. Herečka musela čeliť obvineniu zo spoluúčasti na pohoršovaní indickej verejnosti.

Ak neobľubujete familiárnosť pri zoznamovaní:

• Máte právo povedať nie. Otázne je, či to stihnete povedať včas.

• Rátajte s tým, že vyobjímať vás môžu celkom nečakane, vyskúšate si preto svoje herecké schopnosti v predstihu. Zamaskovať kyslý výraz zvládajú len profesionáli, ale možno si nakoniec zvyknete.

• V prípade, že sa s aktérmi familiárností stretávate pravidelne, takmene vyjadrite nesúhlas s ich zvyklosťami. Za pokus to stojí.

Ak patríte k fanúšikom objatí:

• Vedzte, že nemusia byť každému príjemné. Určite nechcete pôsobiť vtieravo, dajte preto šancu druhej strane vyhnúť sa telesnému kontaktu. Možno vycítite, že na vašu náruč niekto nemá náladu. Neberte to osobne.

• Pri fyzickom kontakte automaticky riskujete protesty. V prípade, že narazíte na prudšiu povahu, to môže dopadnúť všelijako... Protest berte ako šancu. Zdokonaliť sa v spoločenskej komunikácii nikdy nebýva na škodu.

• Uvedomte si, že srdečnosť nespočíva v počte uštedrených objatí. Vyjadriť sa dá aj zdržanlivejšie.

Postrehy z internetových diskusií:

• Objatie je malomeštiacky a neúprimný spôsob pozdravu. Bozk je intimita medzi partnermi alebo rodičmi a deťmi. Najúprimnejší pozdrav je silný stisk ruky.

• Keď som bola malá, tak som neznášala bozkávanie babiek a tetiek pri zvítaní a rozlúčke. Ale mám ich rada, tak to znesiem, nie?

• Objatím sa zdravím len s veľmi dobrými priateľmi, s ktorými trávim mnoho času, teda výlučne so spolužiakmi z vysokej školy, lebo sme skvelý kolektív a dobre spolu vychádzame.

Autor: Dana Miháliková