Dobré i nevhodné pracovné návyky získavame postupne, až sa napokon stanú v našom správaní akousi rutinou. Tie dobré prácu i vzťahy na pracovisku uľahčujú, pomáhajú nám osobnostne i kariérne rásť a naopak.
Zlozvyky sú často príčinou pracovných problémov a napätia v kolektíve. Niektorými dokonca škodíme vlastnému zdraviu.
Výstižne to vyjadril známy americký spisovateľ a organizátor motivačných seminárov Zig Ziglar: „Dobré zvyky sa ťažko získavajú, ale ľahko sa s nimi žije. Zlozvyky sa ľahko získavajú, ale život s nimi je zložitý.“ Zbaviť sa ich totiž nie je také jednoduché. Ktorých sa väčšina z nás najčastejšie nevie zbaviť?
Pracujeme priveľa alebo primálo
S týmto zlozvykom sa mnohí z nás stretávajú naozaj často. Vrásky na čele robí aj tridsaťtriročnej obchodnej referentke Zuzane.
Pravidelne rieši zadania, ktoré patria medzi kompetencie jej nadriadeného: „Okrem svojich pracovných úloh riešim kvantum tých, ktorým by sa mal venovať môj šéf.
V poslednom čase je ich čím ďalej, tým viac. Vyhýbanie sa práci je jeho koníčkom. Čas a energiu radšej venuje sledovaniu sociálnych sietí.“ Zuzana bude musieť skôr či neskôr tento problém riešiť.
Názor odborníka:
Radí Jana Mladá
profesionálna koučka
Delegovanie práce na niekoho iného a odkladanie práce na neskôr patria medzi najrozšírenejšie kancelárske zlozvyky. Čas, ktorý by sme mali venovať práci, trávime radšej na sociálnych sieťach, vybavujeme si súkromnú emailovú komunikáciu, zbytočne dlho telefonujeme, predlžujeme si prestávky či surfujeme na internete.
Mnohí sa tiež namiesto práci venujú zháňaniu niekoho, kto im s ňou ochotne (alebo nedobrovoľne) pomôže. Pritom si stačí uvedomiť, že systematické riešenie úloh nás ochráni pred stresom, ktorý prichádza spolu s prácou pod tlakom.
Je to tiež najúčinnejší spôsob, ako sa vyhnúť vymýšľaniu výhovoriek a následnej kritike od šéfa, prečo nie je práca urobená načas a kvalitne. Nové pracovné zadania pritom netreba brať ako prekážku, sú totiž cestou, ako sa naučiť niečo nové a posunúť sa vpred.
Negativizmus
Takmer v každom pracovnom kolektíve sa nájde osoba, ktorá dokáže všetkých otráviť negatívnym prístupom nielen k práci, ale celkovo k životu.
Vôbec nie je príjemné počúvať denno-denne sťažnosti na kvantum práce, počasie, politickú situáciu či nedostatok peňazí. Pre takéhoto človeka nie je dobrý nikto a nič. Neustále na niečo frfle, vyhovára sa, či kritizuje, a preto sa často zaslúžene dostáva mimo kolektívu.
Ako zvládnuť takúto situáciu? Rozhovor či dobre mienené rady zrejme na úrodnú pôdu nepadnú, pretože zmeniť svoje správanie musí chcieť človek sám. Azda najúčinnejšou zbraňou, ako zvládnuť pesimistov v práci, je sústredenie sa na svoje povinnosti a riadenie sa overeným „jedným uchom dnu, druhým von“.
3 TIPY, AKO SA ZBAVIŤ ZLOZVYKOV
Zlozvykov sa nedá zbaviť zo dňa na deň, preto si stanovte konkrétny plán, ako sa postupne a pomaly konkrétneho nevhodného návyku zbaviť. Napríklad si určite pravidlo, že dianie na sociálnych sieťach budete sledovať počas pracovnej doby len obmedzený čas, niekoľkokrát denne a postupne to znižovať.
Dôležitá je správna motivácia, ktorá vám pomôže v čase, keď budete mať tendenciu opäť spadnúť do starých koľají.
Ďalšou možnosťou je vedome a dobrovoľne zamedziť tomu, ako sa konkrétnemu zlozvyku venovať. Možno vám pomôže, ak si dáte zablokovať účet k sociálnej sieti, alebo prestanete chodiť s ohováračmi na obed.
Nechuť k zmenám
Zmena znamená, opustiť to, čo dôverne poznáme a čo je pre nás pohodlné, a vykročiť do neznáma. Preto sa mnohí zamestnanci zmenám v práci krvopotne bránia, hľadajú argumenty, prečo nie sú potrebné a prospešné. Spája sa to hlavne so strachom z nového a nepoznaného.
Ak sa im však prvotné obavy podarí prekonať a uvedomiť si, že zmeny sú nevyhnutnou súčasťou pracovného života, môže to prácu i vzťahy na pracovisku výrazne zlepšiť.
Môže však nastať aj situácia, že dané zmeny naozaj prínosné nie sú. V takom prípade je najlepšou voľbou úprimne vyjadriť svoj názor a ponúknuť alternatívy.
3 otázky pre odborníka
Odpovedá koučka Jana Mladá
1. Väčšina z nás je súčasťou pracovných kolektívov. S akými ľuďmi je podľa vás ťažké v nich vychádzať?
S takými, čo zámerne neposúvajú ďalej informácie a nechávajú si ich pre seba, aby z toho nejakým spôsobom vyťažili alebo druhých znevýhodnili. A potom s takými, ktorí sa neustále na niečo sťažujú: na iných kolegov, na to, že oni majú vždy najhorších klientov, alebo na to, ako nepochopiteľne sa zachoval niekto z manažmentu. Ťažko sa vychádza i s tými, ktorí si robia dlhé prestávky, sústavne odchádzajú skôr, každú chvíľu niečo minú alebo nedoplnia. Problematickí sú aj tí, ktorí chodia do práce chorí, pretože si o sebe myslia, že sú nenahraditeľní. Zložité je tolerovať aj ľudí, ktorí neustále kritizujú druhých, a tých, ktorí chcú mať za každú cenu pravdu. Rozvracať vzťahy na pracovisku môže aj to, keď si niekto privlastňuje zásluhy druhých. Väčšinou je za tým nízke sebavedomie a snaha umelo si ho zvyšovať. Tí, ktorých zásluhy si privlastnia, sa potom cítia ukrivdení, najmä ak sa to stane viackrát a začnú sa mať na pozore pred ostatnými, čo atmosféru na pracovisku zhoršuje.
2. Ktorý zlozvyk je podľa vás v práci najrozšírenejší?
Najviac vzťahy na pracovisku zhoršuje ohováranie. Ohováranie a klebetenie je celkovo činnosť, ktorá nie je prospešná v žiadnom prostredí, ale na pracovisku môže spôsobiť úplné rozvrátenie kolektívu. Ten, kto ohovára alebo šíri o druhých klebety, má problém so sebavedomím a závisťou. Podvedome si tým, že šíri nepekné reči o druhých, zvyšuje sebavedomie a cíti sa lepší ako ostatní. Cíti sa dôležitý, pretože on vie niečo, čo tí druhí nevedia.
3. Ako sa so zlozvykmi popasovať? Ako napríklad bojovať proti ohováraniu?
Nedá sa mať rád všetkých a nemusia všetci mať radi mňa, ale základom dobrých vzťahov je priateľský prístup ku kolegom, čiže pozdraviť sa nahlas a s úsmevom, udržiavať očný kontakt a byť milý. Negativistickí kolegovia oslabujú energiu na pracovisku a ľudia, ktorí s nimi zdieľajú kanceláriu, sa cítia často psychicky unavení. Čo sa týka ohovárania, je dobré držať sa zásady, že ak chcete hovoriť o niekom, kto nie je prítomný, nech sú to iba také slová, ktoré by ste mohli vysloviť aj v jeho prítomnosti. A túto zásadu treba pripomenúť aj tomu, kto ohovára, a týmto ho zastaviť, pretože nemôžete nikdy vedieť, kedy budete terčom jeho ohovárania vy. A vtedy sa budete cítiť v práci nepríjemne a budete možno zvažovať aj odchod z nej.
Autor: Miroslava Miková