Černice nepatria medzi vychytených miláčikov letnej sezóny. Ak nie sú úplne dozreté, teda bordovočierne, chutia kyslo a trpko. Farbia ruky i pery a obsahujú drobné zrniečka, ktorých máte plné zuby. Navyše pri ich oberaní z divorozrastených kríkov sa nevhodne oblečený človek môže poriadne popichať a poškriabať. Aj keď dnes sa už v záhradách pestujú skôr beztŕňové odrody.
No ak sa dokážete nad ich „nedostatky“ povzniesť, obrniť sa proti pichliačom a pozbierať ich v správnom čase, odmenia vás sviežou šťavnatou chuťou a množstvom vitamínov. Výborne sa hodia k mliečnym dezertom, jogurtom na raňajky aj do nadýchaných piškótových koláčov. Ak neprídete na chuť čerstvým plodom, černicový sirup či džem si vás určite získajú.
Sestra maliny
Černica ostružinová, ktorej plody sa nazývajú černice i ostružiny, patrí medzi ružovité rastliny. Na jar teda kvitne podobným kvetom ako šípková ruža. Jej „sestrou“ je malina (ostružina malinová), no okrem farby sa tieto dva plody líšia ešte jednou zaujímavosťou. Jadro alebo mäkké lôžko, na ktorom vyrastajú a dozrievajú drobné guľôčky formujúce černicu aj malinu, zostáva po odtrhnutí maliny na rastline. Plod má teda vnútri dieru. Pri černici lôžko odtrhnete a skonzumujete spolu s plodom.
Čerstvé černice sú nabité vitamínom C, ktorý posilňuje imunitu a napomáha vstrebávanie železa v tele, stimuluje tvorbu dôležitých bielych krviniek a prispieva k správnemu vývoju zubov, kostí a chrupaviek. Okrem toho je vitamín C najznámejším antioxidantom, ktorý pomáha chrániť bunky pred škodlivými látkami a tak zabraňuje ich predčasnému starnutiu a mnohým chorobám. Ak zjete za hrsť čerstvých černíc, zabezpečíte svojmu telu tretinu dennej odporúčanej dávky vitamínu C a približne štvrtinu dávky vitamínu K. Ten je zase dôležitý pre zrážanlivosť krvi, rast buniek a mineralizáciu kostí. Okrem vitamínov sú černice bohaté aj na fenolové zlúčeniny, ktoré majú protivírusové a antioxidačné účinky. Čerstvá šťava z černíc sa preto podáva pri nachladnutí a bolestiach hrdla.
Babky korenárky neobchádzajú ani listy ostružiny černicovej, ktoré majú sťahujúce, posilňujúce a mierne močopudné účinky. Vysušené alebo fermentované listy sa pridávajú do čajových zmesí na trávenie, proti hnačke, zápalu močových ciest, ale i do diabetických čajov.
S hruškami aj jablkami
Dozreté plody černice sa vynikajúco kombinujú s mliečnymi a smotanovými dezertmi. Vyskúšajte si pripraviť taliansku panna cottu s černicovou omáčkou podľa nášho receptu. Alebo ich môžete len tak nahádzať do pohára s piškótami, osladenou kyslou smotanou a máte rýchly nepečený dezert pre nečakanú návštevu. Černice výborne chutia v koláčoch s mliečnym vanilkovým krémom, tvarohom (napríklad v cheesecaku), pudingom a vyskúšať môžete aj černicovú zmrzlinu.
Ak vám prekážajú zrniečka, povarte černice krátko s trochou vody a cukrom, prepasírujte zmes cez husté sitko a získate lahodný sirup. Skombinujte ho s čerstvými lístkami mäty alebo medovky, limetkou, pridajte ľad, vodu alebo sódu a máte osviežujúci nápoj. Hustejším sirupom môžete obliať aj lievance alebo palacinky. Ak si chcete pripraviť černicový džem, ovocie takisto radšej prepasírujte.
Do koláčov, či už z piškótového cesta, alebo do klasických pájov, môžete černice použiť ako oživenie k hruškám alebo k jablkám. K tejto kombinácii sa hodia aj mandle a škorica.
Vanilková panna cotta s černicami
250 ml smotany na šľahanie (aspoň 33-percentnej)
2 lyžičky jemne mletej želatíny
25 g krupicového cukru (plus 2 lyžice na omáčku)
polovica vanilkového struku
150 g čerstvých černíc (mimo sezóny môžu byť aj mrazené)
šťava a kôra z polovice bio pomaranča
1 lyžica pomarančového likéru (napríklad Cointreau)
Do malej mištičky dajte dve polievkové lyžice studenej vody a dve zarovnané čajové lyžičky želatíny. Premiešajte a nechajte aspoň päť minút postáť, aby želatína absorbovala vodu a napučala.
Pripravte si štyri menšie keramické alebo silikónové formičky, do ktorých panna cottu nalejete a necháte vychladiť. Dôkladne ich vymažte rastlinným olejom (napríklad slnečnicovým). Aby sa vám s formičkami lepšie manipulovalo, môžete ich umiestniť na tácku alebo rovný tanier.
Smotanu zmiešajte vo vyššom hrnci s krupicovým (jemným kryštálovým) cukrom. Vanilkový struk prekrojte na polovicu, pozdĺžne ho rozrežte a vyškrabte z neho dreň. Pridajte ju k smotane s cukrom, metličkou premiešajte a na miernom plameni začnite zahrievať. Smotanu by ste mali zahriať nie viac ako na 80 stupňov Celzia, nemala by sa variť. Do horúcej smotany pridajte želatínu a na úplne nízkom plameni ju miešajte, až kým sa úplne nerozpustí. Horúcu zmes vylejte do formičiek, nechajte trochu vychladnúť pri izbovej teplote a dajte na 4 až 6 hodín do chladničky stuhnúť.
Šťavu a kôru z polovice pomaranča zmiešajte v panvici s dvomi lyžicami krupicového cukru a pomarančovým likérom. Na miernom ohni priveďte do varu a miešajte, kým sa cukor nerozpustí. Do sirupu pridajte černice, niektoré popučte vidličkou a povarte ešte 3 až 5 minút. Stiahnite z plameňa, väčšie kusy ovocia povyberajte a zvyšok prepasírujte cez husté sitko, aby ste sa zbavili zrniečok. Ovocie vráťte do omáčky a nechajte ju mierne vychladnúť.
Vychladenú a stuhnutú panna cottu vyklopte z formičky na tanier poliaty ešte teplou černicovou omáčkou a servírujte. Pôjde vám to ľahšie, ak okraje uvoľníte ostrým nožom alebo formičku na chvíľu ponoríte do teplej vody.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
