Aká je pravda o cholesterole?

Prečo je dôležitý

Cholesterol je tuková látka, ktorá je nevyhnutná pre správnu funkciu organizmu. Je zložkou každej bunky ľudského tela.

„Názory, že cholesterol je nepriateľ číslo jeden a mal by z našej stravy definitívne zmiznúť, treba korigovať a mýtus o jeho absolútnej škodlivosti vyvrátiť,“ tvrdí Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a výživu. Cholesterol je hlavnou lipickou zložkou vonkajšej a viacerých vnútrobunkových membrán.

To znamená, že každá bunka ho potrebuje pre normálny chod svojich funkcií. Okrem toho je prekurzorom steroidných hormónov a vitamínu D, čo znamená, že sa podieľa na ich tvorbe v našom tele. Zároveň je súčasťou žlčových kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre vstrebávanie tukov v čreve.

Dobrý a zlý

Laicky sa cholesterol delí na „dobrý“ HDL a „zlý“ LDL cholesterol. V podstate ide o prenášače cholesterolu v krvi. „Dobrý“ HDL prenášač dopravuje cholesterol z krvi do pečene na ďalšie spracovanie a vylučovanie stolicou a tak chráni cievy pred jeho usadzovaním.

„Zlý“ LDL prenášač spôsobuje usadzovanie nadbytočného cholesterolu v stenách ciev, kde tvorí takzvané sklerotické pláty. Cievy tak strácajú pružnosť a znižuje sa ich priechodnosť. Tento proces nazývame ateroskleróza, čiže kôrnatenie tepien. Je príčinou toho, že niektoré dôležité orgány a časti tela zostávajú nedokrvené, čo môže mať za následok ischemickú chorobu srdca, infarkt alebo mozgovú príhodu.

K téme sa vyjadruje:

Alžbeta Béderová, lekárka zo Združenia pre zdravie a výživu, Zzv.sk

Samotný cholesterol však nie je jediný zodpovedný za tento proces. „Za vznik prípadnej aterosklerózy zodpovedá aj viacero rizikových faktorov, ako sú genetika, fajčenie, stres, vysoký tlak a nedostatok pohybu,“ konštatuje Alžbeta Béderová a dodáva, že pre riziko tohto ochorenia nie je podstatné len to, aká je celková hladina cholesterolu v krvi, ale aj to, aký je pomer medzi LDL a HDL cholesterolom.

Navyše je dôležité, koľko majú naše bunky funkčných špecifických receptorov, ktoré sú schopné LDL cholesterol vychytať. Ak je ich na povrchu buniek málo, udržuje sa v krvi vysoká hladina cholesterolu, lebo nemal byť ako spracovaný.

Kontroverzný názor

V odborných kruhoch sa objavil zaujímavý názor amerického kardiochirurga Dwighta Lundella, ktorý je autorom kontroverznej knihy Veľké cholesterolové klamstvo. Píše v nej, že hlavnou príčinou srdcovo-cievnych ochorení nie je samotný cholesterol, ale zápal cievnych stien, ktorý spôsobuje, že sa cholesterol na nich usadzuje.

Za ich hlavnú príčinu považuje Lundell nadbytok cukru v krvi, ktorý je spôsobený vysokosacharidovou stravou. Nadbytočné molekuly cukru sa viažu na rôzne bielkoviny, ktoré poškodzujú cievne steny, čo napokon vedie k tvorbe zápalov.

Ale tento škodlivý proces podporujú aj iné faktory. Podľa Alžbety Béderovej k rizikovým faktorom poškodenia vnútornej výstelky ciev vedú aj voľné radikály, oxidatívny stres, fajčenie, vysoký krvný tlak, cukrovka a hyperhomocysteinémia – zvýšené množstvo aminokyseliny homocysteínu s obsahom síry, ktoré vzniká často ako dôsledok nesprávneho stravovania s prevahou živočíšnych tukov.

Záleží na pečeni

Cholesterol v tele pochádza nielen z potravy, ale aj z vnútorných zdrojov. Podiel vnútorného cholesterolu je dokonca podstatne vyšší ako cholesterolu z potravín. Jeho rovnováha v tele závisí predovšetkým od funkčnosti pečene.

„Pečeňové bunky ako jediné v organizme majú schopnosť nielen tvoriť, ale sa aj zbaviť nadbytočného cholesterolu formou žlče,“ tvrdí Alžbeta Béderová. Preto zdravie tohto orgánu vplýva zásadne na hladinu cholesterolu.

Odporúčaná hladina cholesterolu

u dospelých.......................................................od 3,5 do 5,0 mmol/l

u detí...................................................................od 2,8 do 4,8 mmol/l

Cholesterol a stres

Stres môže zvýšiť hladinu cholesterolu, a tým zvýšiť aj riziko kardiovaskulárnych ochorení. K tomuto dospeli výsledky štúdie na univerzite v Londýne.

Už v minulosti bolo dokázané, že stres negatívne zvyšuje činnosť srdca a oslabuje imunitu. Jeho súvislosť s hladinou cholesterolu však nebola dostatočne prebádaná.

Podľa londýnskych výskumníkov to vyzerá tak, že stres podnecuje telo k tomu, aby vydalo viac energie, pričom pečeň automaticky zvyšuje produkciu LDL cholesterolu.

Zdroj: www.diasvet.cz

Meranie cholesterolu

Hladina cholesterolu bežne stúpa s vekom. Novorodenci majú hodnoty väčšinou okolo 1 mmol/l, tínedžeri medzi 3 - 4 mmol/l, päťdesiatnici sa pohybujú v rozpätí medzi 5 - 6 mmol/l a nad 60 rokov je to často 6 mmol/l a viac.

Existujú však aj výnimky, ľudia s vysokými hodnotami cholesterolu bez ohľadu na vek, s familiárnou hypercholesterolémiou. V takýchto prípadoch mávajú vysoké hodnoty namerané aj deti. Preto je dôležité vyšetrenie tukov v krvi aj v mladšom veku.

Ľudia, ktorí nie sú na vysokú hladinu cholesterolu geneticky predisponovaní, si potom bežne dávajú merať jeho hodnoty raz za päť rokov u praktického lekára. Vyšetrenie sa robí laboratórne krvnými testami.

Ako sa stravovať

„Dôležité je uvedomele konzumovať a kombinovať potraviny, obmedzovať príjem nasýtených živočíšnych tukov a preferovať kvalitné nenasýtené rastlinné tuky s ochranným efektom,“ radí Alžbeta Béderová.

„A netreba zabúdať na potraviny, ktoré obsahujú vlákninu, stopové prvky, vitamíny E, C, A, karotenoidy, flavonoidy, enzýmy a ďalšie zdraviu prospešné živiny.

Preto zaraďujeme do jedálneho lístka v dostatočnom množstve ovocie, zeleninu, orechy, obiloviny, strukoviny a ryby.“ Pri ich tepelnej úprave uprednostňujeme varenie, dusenie a šetrné grilovanie pred pečením, vyprážaním a fritovaním.

Rizikové sú transmastné kyseliny vo vyprážaných pokrmoch, jedlách rýchleho občerstvenia, v tukovom trvanlivom pečive, sušienkach, krekroch. A pozor si treba dávať aj na instantné polievky, sušené omáčky, dressingy a čipsy.

Prevencia aterosklerózy

Pravidelný pohyb, ktorý by mal byť primeraný veku, konštitúcii a zdravotnému stavu človeka. Viaceré štúdie potvrdili, že intenzívna telesná aktivita zvyšuje hladinu ochranného HDL cholesterolu. „Aj pravidelná prechádzka vo svižnom tempe zabezpečí žiadaný efekt,“ radí Alžbeta Béderová.

Konzumácia rýb a morských plodov tiežpriaznivo ovplyvňuje hladinu dobrého HDL cholesterolu, lebo tieto potraviny obsahujú ochranné polynenasýtené omega3 mastné kyseliny. Nájdete ich aj v ľanových alebo sezamových semienkach.

Obmedzenie nasýtených živočíšnych tukov v masle, masti, tučných mliečnych výrobkoch, tučnom mäse, vnútornostiach a údeninách.

Vyhýbanie sa stresu, lebo pokojný organizmus je celkovo odolnejší voči každému ochoreniu.

Život bez cigariet, lebo je štatisticky dokázané, že fajčiari sú týmto ochorením častejšie ohrození ako nefajčiari.