Prečo je dôležitý
Cholesterol je tuková látka, ktorá je nevyhnutná pre správnu funkciu organizmu. Je zložkou každej bunky ľudského tela.
„Názory, že cholesterol je nepriateľ číslo jeden a mal by z našej stravy definitívne zmiznúť, treba korigovať a mýtus o jeho absolútnej škodlivosti vyvrátiť,“ tvrdí Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a výživu. Cholesterol je hlavnou lipickou zložkou vonkajšej a viacerých vnútrobunkových membrán.
To znamená, že každá bunka ho potrebuje pre normálny chod svojich funkcií. Okrem toho je prekurzorom steroidných hormónov a vitamínu D, čo znamená, že sa podieľa na ich tvorbe v našom tele. Zároveň je súčasťou žlčových kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre vstrebávanie tukov v čreve.
Dobrý a zlý
Laicky sa cholesterol delí na „dobrý“ HDL a „zlý“ LDL cholesterol. V podstate ide o prenášače cholesterolu v krvi. „Dobrý“ HDL prenášač dopravuje cholesterol z krvi do pečene na ďalšie spracovanie a vylučovanie stolicou a tak chráni cievy pred jeho usadzovaním.
„Zlý“ LDL prenášač spôsobuje usadzovanie nadbytočného cholesterolu v stenách ciev, kde tvorí takzvané sklerotické pláty. Cievy tak strácajú pružnosť a znižuje sa ich priechodnosť. Tento proces nazývame ateroskleróza, čiže kôrnatenie tepien. Je príčinou toho, že niektoré dôležité orgány a časti tela zostávajú nedokrvené, čo môže mať za následok ischemickú chorobu srdca, infarkt alebo mozgovú príhodu.
Samotný cholesterol však nie je jediný zodpovedný za tento proces. „Za vznik prípadnej aterosklerózy zodpovedá aj viacero rizikových faktorov, ako sú genetika, fajčenie, stres, vysoký tlak a nedostatok pohybu,“ konštatuje Alžbeta Béderová a dodáva, že pre riziko tohto ochorenia nie je podstatné len to, aká je celková hladina cholesterolu v krvi, ale aj to, aký je pomer medzi LDL a HDL cholesterolom.
Navyše je dôležité, koľko majú naše bunky funkčných špecifických receptorov, ktoré sú schopné LDL cholesterol vychytať. Ak je ich na povrchu buniek málo, udržuje sa v krvi vysoká hladina cholesterolu, lebo nemal byť ako spracovaný.
Kontroverzný názor
V odborných kruhoch sa objavil zaujímavý názor amerického kardiochirurga Dwighta Lundella, ktorý je autorom kontroverznej knihy Veľké cholesterolové klamstvo. Píše v nej, že hlavnou príčinou srdcovo-cievnych ochorení nie je samotný cholesterol, ale zápal cievnych stien, ktorý spôsobuje, že sa cholesterol na nich usadzuje.
Za ich hlavnú príčinu považuje Lundell nadbytok cukru v krvi, ktorý je spôsobený vysokosacharidovou stravou. Nadbytočné molekuly cukru sa viažu na rôzne bielkoviny, ktoré poškodzujú cievne steny, čo napokon vedie k tvorbe zápalov.
Ale tento škodlivý proces podporujú aj iné faktory. Podľa Alžbety Béderovej k rizikovým faktorom poškodenia vnútornej výstelky ciev vedú aj voľné radikály, oxidatívny stres, fajčenie, vysoký krvný tlak, cukrovka a hyperhomocysteinémia – zvýšené množstvo aminokyseliny homocysteínu s obsahom síry, ktoré vzniká často ako dôsledok nesprávneho stravovania s prevahou živočíšnych tukov.
Záleží na pečeni
Cholesterol v tele pochádza nielen z potravy, ale aj z vnútorných zdrojov. Podiel vnútorného cholesterolu je dokonca podstatne vyšší ako cholesterolu z potravín. Jeho rovnováha v tele závisí predovšetkým od funkčnosti pečene.
„Pečeňové bunky ako jediné v organizme majú schopnosť nielen tvoriť, ale sa aj zbaviť nadbytočného cholesterolu formou žlče,“ tvrdí Alžbeta Béderová. Preto zdravie tohto orgánu vplýva zásadne na hladinu cholesterolu.
Odporúčaná hladina cholesterolu
u dospelých.......................................................od 3,5 do 5,0 mmol/l
u detí...................................................................od 2,8 do 4,8 mmol/l
Cholesterol a stres
Stres môže zvýšiť hladinu cholesterolu, a tým zvýšiť aj riziko kardiovaskulárnych ochorení. K tomuto dospeli výsledky štúdie na univerzite v Londýne.
Už v minulosti bolo dokázané, že stres negatívne zvyšuje činnosť srdca a oslabuje imunitu. Jeho súvislosť s hladinou cholesterolu však nebola dostatočne prebádaná.
Podľa londýnskych výskumníkov to vyzerá tak, že stres podnecuje telo k tomu, aby vydalo viac energie, pričom pečeň automaticky zvyšuje produkciu LDL cholesterolu.
Zdroj: www.diasvet.cz
Meranie cholesterolu
Hladina cholesterolu bežne stúpa s vekom. Novorodenci majú hodnoty väčšinou okolo 1 mmol/l, tínedžeri medzi 3 - 4 mmol/l, päťdesiatnici sa pohybujú v rozpätí medzi 5 - 6 mmol/l a nad 60 rokov je to často 6 mmol/l a viac.
Existujú však aj výnimky, ľudia s vysokými hodnotami cholesterolu bez ohľadu na vek, s familiárnou hypercholesterolémiou. V takýchto prípadoch mávajú vysoké hodnoty namerané aj deti. Preto je dôležité vyšetrenie tukov v krvi aj v mladšom veku.
Ľudia, ktorí nie sú na vysokú hladinu cholesterolu geneticky predisponovaní, si potom bežne dávajú merať jeho hodnoty raz za päť rokov u praktického lekára. Vyšetrenie sa robí laboratórne krvnými testami.
Ako sa stravovať
„Dôležité je uvedomele konzumovať a kombinovať potraviny, obmedzovať príjem nasýtených živočíšnych tukov a preferovať kvalitné nenasýtené rastlinné tuky s ochranným efektom,“ radí Alžbeta Béderová.
„A netreba zabúdať na potraviny, ktoré obsahujú vlákninu, stopové prvky, vitamíny E, C, A, karotenoidy, flavonoidy, enzýmy a ďalšie zdraviu prospešné živiny.
Preto zaraďujeme do jedálneho lístka v dostatočnom množstve ovocie, zeleninu, orechy, obiloviny, strukoviny a ryby.“ Pri ich tepelnej úprave uprednostňujeme varenie, dusenie a šetrné grilovanie pred pečením, vyprážaním a fritovaním.
Rizikové sú transmastné kyseliny vo vyprážaných pokrmoch, jedlách rýchleho občerstvenia, v tukovom trvanlivom pečive, sušienkach, krekroch. A pozor si treba dávať aj na instantné polievky, sušené omáčky, dressingy a čipsy.
Prevencia aterosklerózy
Pravidelný pohyb, ktorý by mal byť primeraný veku, konštitúcii a zdravotnému stavu človeka. Viaceré štúdie potvrdili, že intenzívna telesná aktivita zvyšuje hladinu ochranného HDL cholesterolu. „Aj pravidelná prechádzka vo svižnom tempe zabezpečí žiadaný efekt,“ radí Alžbeta Béderová.
Konzumácia rýb a morských plodov tiežpriaznivo ovplyvňuje hladinu dobrého HDL cholesterolu, lebo tieto potraviny obsahujú ochranné polynenasýtené omega3 mastné kyseliny. Nájdete ich aj v ľanových alebo sezamových semienkach.
Obmedzenie nasýtených živočíšnych tukov v masle, masti, tučných mliečnych výrobkoch, tučnom mäse, vnútornostiach a údeninách.
Vyhýbanie sa stresu, lebo pokojný organizmus je celkovo odolnejší voči každému ochoreniu.
Život bez cigariet, lebo je štatisticky dokázané, že fajčiari sú týmto ochorením častejšie ohrození ako nefajčiari.