Michaela Musilová: Ženy sú rovnako schopné ako muži

Čo vás na skúmaní vesmíru najviac fascinuje?

Samozrejme, otázka, či sme sami alebo či je tam aj iný život. Čoraz viac zisťujem, keď sa pozerám okolo seba, že všade nájdeme život. Či už je to v hĺbke oceánu alebo na najvyššom vrchu sveta. Život si vždy dokáže nájsť cestu, preto verím, že existuje aj inde, aspoň mikrobiálny. Fascinuje ma hľadať ďalšie originálne tvory.

Myslíte, že existujú vo vesmíre inteligentné bytosti?

Čo sa týka ďalšej civilizácie, tak tie šance sú veľmi malé, ale človek nikdy nevie, lebo vesmír je obrovský. Je to možné, ale pravdepodobnosť je malá a možnosť kontaktu s nimi ešte menšia.

Na čom aktuálne pracujete?

Venujem sa extrémnym organizmom, ktoré žijú na ľadovcoch a snažím sa zistiť, ako dokážu v tých extrémnych podmienkach prežiť.

Zistila som, že tieto mikroorganizmy sú schopné vytvárať si vlastné organické látky, a teda živiť samé seba. Keby niečo také existovalo na Marse, alebo inde vo vesmíre, mohol by tam vzniknúť alebo pokračovať život. Tieto mikróby navyše na ľadovcoch vytvárajú tmavý povlak, a tak urýchľujú ich topenie, čo má nepriaznivý vplyv na zvyšovanie hladiny morí.

To je zas dôležité napríklad pre výskum globálneho otepľovania. Preto som išla aj na tri mesiace do Grónska, kde som robila experiment priamo na ľadovcoch. A potom pred vyše rokom sa konal konkurz vedený vesmírnymi agentúrami ako NASA.

Hľadali dobré experimenty, ktoré by sa mohli uskutočniť v simulovanom marťanskom prostredí. Navrhla som svoj projekt a zároveň som sa uchádzala o miesto v posádke. Vybrali ma a aj môj projekt. Aktuálne analyzujem získané vzorky.

Ako prebiehal tento experiment?

Necelé tri týždne sme boli v púšti v Utahu, izolovaní od sveta. Žili sme v miniatúrnej búdke o priemere osem metrov, v ktorej sme jedli, cvičili, pracovali ako astronauti.

Každý pracoval na svojom výskumnom projekte a v rámci skupiny sme mali podelené úlohy. Napríklad ja, ako biologička, som mala na starosti skleník, pestovala som zeleninu a bylinky ako našu ďalšiu stravu.

Celá pointa experimentu bola v tom, či by ľudia takto dokázali prežiť na Marse. Bolo nás sedem a jeden robot. Akonáhle sme chceli ísť von, museli sme si na seba dať skafander, a tým, že sme mali len určitú dávku vzduchu, tak sme boli limitovaní a nemohli sme chodiť von všetci.

Nedalo sa odtiaľ nikam utiecť, navyše nás kamerovali. Niektorí z nás to prežívali veľmi zle, ja som sa však cítila dobre. Konečne som robila to, čo som vždy chcela.

Teraz by ste už mohli ísť aj do vesmíru?

Na to by som potrebovala prísnejší astronautský tréning a stať sa astronautkou, čo je takmer nemožné.

Lebo ste žena?

Nie, to sa už našťastie zmenilo. NASA má napríklad pomer medzi mužmi a ženami 50 na 50, v Európskej vesmírnej agentúre je zatiaľ jedna žena astronautka. Dostať sa do vesmíru nazývam snom, lebo astronauti sú skoro ako superhrdinovia – najlepší z najlepších.

Slovensko zatiaľ nie je ani súčasťou Európskej vesmírnej agentúry, takže by som musela zmeniť občianstvo. Ak by som sa aj niekedy uchádzala, bola by to veľká bitka, pretože podmienky sú síce splniteľné, ale vyberajú ľudí podľa skúsenosti a vedomosti, ktoré majú navyše.

Problém tiež je, že najbližší konkurz bude tak o desať, pätnásť rokov, dovtedy sa aspoň naň poriadne pripravím. (smiech)

Aké má žena uplatnenie v tomto obore?

Musím povedať, že v Anglicku a v Amerike, lebo tam som pôsobila, sa ženy vedia omnoho viac uplatniť ako na Slovensku. Nejde však o pozitívnu diskrimináciu. Pri výbere sú kritéria rovnaké pre ženy aj mužov.

Ženy sa tam dostanú preto, lebo sú také dobré. Problém je v predsudku, že ženy nie sú po fyzickej stránke dostatočne silné.

Ja som napríklad v Grónsku dokázala omnoho viac vydržať ako moji kolegovia, dávala som im aj svoje jedlo, aby boli spokojnejší. Ženy sú rovnako schopné robiť výskum a ísť na expedície ako muži.

Hľadáte partnera?

Zoznámte sa na dvaja.sme.sk, serióznej zoznamke od SME.sk.

Zaregistrujte sa a nájdite skutočný vťah

Seriózne zoznámenie

A čím výskum obohacujú?

To je ten predsudok, prečo by žena a muž nepriniesli rovnaké veci? Výhoda byť ženou vo výskume je jedine v tom, že ženy musia byť priebojné, aby sa uplatnili. Veľa žien v akademickom prostredí je silných a životaschopných, ale tým sa stávajú príliš striktné. Toho sa aj ja obávam, že sa takou stanem.

Myslíte, že je podstatné, aby vedec mal aj duchovný rozmer?

Správny vedec by nemal nikdy povedať, že neexistuje Boh, lebo vo vede nič nevieme na sto percent. Keď sa snažíme odpovedať na otázky, vyskytnú sa ďalšie.

Ja mám otvorenú myseľ, a to mi veľmi pomáha, lebo tým pádom sa môžem vo vede pýtať rôzne otázky všetkými možnými smermi a nie som uzavretá v škatuľke.

Veľa vedcov je ateistov a sú v tom striktní. Nie je dobré, lebo potom človek vidí čierno-bielo a vidí len tak, ako chce vidieť.

Dokážete vďaka vede lepšie rozoznať, ako svet funguje?

Tým, že istým veciam rozumiem, viem ohodnotiť, čo je správne, vidím do vecí hlbšie. Keď aj niečo robím, nerobím to naslepo, ale s odôvodnením, a tak aj mám väčšiu kontrolu nad sebou. Pravdivejšie nazerám na svet a všetko mi dáva viac zmysel.

Vo viacerých rozhovoroch ste spomenuli, že sa nevenujete len astrobiológii a výskumu, ale aj iným činnostiam. Prečo zvíťazila práve veda?

Odmalička som mala veľkú lásku k umeniu, či už som maľovala obrazy, alebo som tancovala. Na strednej škole som však musela urobiť dôležité rozhodnutie, čomu sa vlastne budem venovať.

Mala som možnosť ísť študovať diplomaciu alebo jazyky, lebo ich ovládam niekoľko. Chcela som však prácu, ktorá je nejakým spôsobom kreatívna, a práve vo vede môže človek skúmať to, čo ho zaujíma.

Inšpiroval ma aj dokumentárny film od Jamesa Camerona Mimozemšťania z hlbín, v ktorom vedci našli na dne mora úžasné bytosti. Neskôr sa mi podarilo s ním osobne stretnút a poďakovať mu.

Od detstva som snívala o tom, že budem astronautkou, dokonca som písala v detstve aj sci-fi romány.

Zostávate ženou aj vo vedeckom svete?

Snažím sa (smiech). Je pravda, že v tom vedeckom prostredí, v ktorom sa pohybujem, si ženy nedokážu nájsť čas, aby si išli napríklad nakúpiť pekné šaty, alebo sa radšej ostrihajú, lebo nemajú čas sa starať o vlasy...

Ja chcem vyjsť z tohto stereotypu a dokázať, že žena môže dbať o svoj zovňajšok, mať svoje hobby a zároveň sa plne venovať kariére. Nemusia sa vzdať normálneho života a snov.

Váš priateľ je geológ, spojila vás práca?

Stretli sme sa hneď prvý týždeň na univerzite a odvtedy sme spolu. Už sedem rokov. Práca nás síce nespojila, ale záujem o prírodné vedy áno. James je Angličan. Ja som už na začiatku nášho vzťahu bola ambiciózna a mala svoje sny.

Povedala som mu, že musí rátať s tým, že budem veľa cestovať a tvrdo pracovať, aby som sa uplatnila vo vede, a že ak chce so mnou ostať, tak musí takým veciam čeliť.

Svojím spôsobom som ho podporila, aby sa začal viac učiť a mal lepšie známky. Vďaka tomu sme napríklad spolu rok študovali v USA, ale aj na iných univerzitách.

Ako to vyzerá v domácnosti vedcov? Riešite spolu aj vedecké problémy?

Nie, ja keď som doma, nepracujem, vyhýbam sa akýmkoľvek vedeckým diskusiam. Samozrejme, keď ide o nejakú zaujímavosť, tak áno, ale inak sa doma tomu nechcem vôbec venovať, chcem sa od práce odreagovať.

Obaja veľmi radi cestujeme, chodíme na dobrodružné, ale aj kultúrne cesty. Precestovali sme celé Japonsko, Ameriku, Európu, a to nás spája. Tiež máme veľmi radi hudbu.

Tým, že sme spolu už dlho, sme v podstate aj najlepší kamaráti. Stačí, keď si len tak pozrieme film a sme jednoducho spolu. Keď sme začali spolu chodiť, tak sme boli veľké protiklady, ale naučili sme sa kompromisom.

Mali ste aj vyostrenia názorov? Nie veľa mužov totiž znesie ambiciózne ženy...

Určite sú takí, ale musím povedať, že, našťastie, viac a viac mužov začína akceptovať, že ženy sú tiež ambiciózne. James mi je nesmiernou oporou, bez neho by som veľmi ťažko prežila tieto roky.

Som mu nesmierne vďačná za jeho trpezlivosť a neustálu podporu. Keďže veľa pracujem a nemôžem sa mu toľko venovať, potom to on všeliako prežíva. Vždy sa ale snažím nájsť si čas, kedy si jeden druhého naplno užijeme.

Chystáte aj svadbu?

Veľa ľudí sa to pýta. Plán bol, že až po doktoráte, ale teraz vo výskume nie je veľa peňazí. Najbližšie roky si budem musieť tým pádom zháňať financie na moju prácu a výskumné projekty. Až keď budem mať stabilitu v živote, môžeme uvažovať o svadbe.

Kde sa chcete usadiť?

Kým som mladá, tak chcem ešte precestovať svet, robiť výskum a potom uvidím, kde sa usadím, som zatiaľ otvorená všetkému...

Aké máte ambície do budúcnosti?

Človek sa musí najmä po doktoráte niekde uchytiť. Určite sa raz chcem stať profesorkou. Na Slovensku máme veľmi málo vesmírneho výskumu.

Keby sa mi podarilo zohnať peniaze a etablovať sa ako vedkyňa, rada by som u nás založila odbor astrobiológie. V najbližšej budúcnosti by som najradšej išla do Antarktídy a pokračovala s výskumom tam.

Vizitka:

Michaela Musilová (25)

Narodila sa v Bratislave, kde začala chodiť do základnej školy. Maturovala v Ríme na francúzskom lýceu. Absolvovala štúdium planetárnych vied na University College v Londýne. Dostala aj štipendium na štúdium prestížnom California Institute of Technology v USA. Podarilo ja jej pracovať pre NASA a iné vesmírne agentúry. Jej podpis je dokonca teraz na Marse. Stala sa „marsonautkou“ počas experimentu vedenom NASA a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) v púšti v Utahu, kde simulovali prostredie na Marse. V rámci svojej doktorandskej dizertačnej práce študovala extremofilné organizmy na povrchu ľadovcov v Grónsku, kde dospela k prekvapujúcim výsledkom. V súčasnosti žije v Bristole.

Foto: Petra Bošanská