Cuketa je taliansky vynález

Cuketa sa v slovenskej kuchyni donedávna príliš nepoužívala, známejšie boli skôr iné druhy príbuzných tekvíc. Do hrncov vtrhla až pod vplyvom módnej vlny talianskej kuchyne, najmä v receptoch na cestoviny.

Niet sa čo čudovať, veď práve Taliansko je kolískou tejto sviežej letnej zeleniny, hoci z botanického hľadiska ide o ovocie. Cuketa, podobne ako ostatné plody z čeľade tekvicovitých, má korene v Strednej Amerike.

No druh, ktorý dnes poznáme práve pod názvom cuketa, vyšľachtili až v Taliansku a to oveľa neskôr, ako sa tekvice dostali do Európy.

Taliani jej preto právom vybrali aj meno, ktoré odvodili od slova zucca (tekvica). Keďže ide o malú „tekvicu“, pomenovali ju výstižne zdrobneninou – zucchina.

V Taliansku sa používa v množnom tvare ženského rodu ako zucchine, v iných jazykoch sa ujal skôr mužský rod zucchini pochádzajúci z toskánskeho dialektu. V slovenčine sú prípustné rovnako cukina i cuketa.

Na tisíc spôsobov

Dospelý plod cukety môže dorásť až do dĺžky jedného metra, no zvyčajne sa zbiera, keď má okolo 20 až 25 centimetrov. Skôr, než sa v vnútri začnú tvoriť semiačka. Špecialitou sú úplne mladé plody, na ktorých sú ešte pripojené nerozkvitnuté jasnožlté kvety. Cukety sú vlastne „semenníkom“ samičieho kvetu.

Treba s nimi narábať veľmi opatrne, ale dajú sa napríklad naplniť a vysmažiť v jemnom cestíčku. Takto upravené kvety s malými cuketkami sú chutnou a navyše veľmi estetickou prílohou. Napríklad k bielej rybe.

Mladé cukety môžete použiť aj v surovom stave, napríklad do šalátu, no hoci sa ponášajú na uhorky, podávajú sa skôr v tepelne upravenom stave. Dajú sa pripravovať všetkými možnými technikami – varením, grilovaním, pečením, smažením, vyprážaním, na pare či ako surovina do cesta alebo na polievku.

Vynikajúce sú do cestovín, do zeleninových jedál (tradičné francúzske ratatouille) a skvele chutia aj plnené. Plniť sa dajú jednak väčšie cukety, z ktorých vydlabete stred so semiačkami, ale aj špeciálna malá guľatá odroda. Tá vyzerá na tanieri veľmi efektne, podobne aj žlté odrody.

Zdroj stopového mangánu

Hoci má cuketa trochu nevýraznú chuť, je plná minerálov i vitamínov a obsahuje veľmi málo kalórií, pretože je plná najmä vody a vlákniny. Vďaka tomu je ľahká na trávenie a vláknina navyše pomáha regulovať cholesterol v krvi a zlepšovať vyprázdňovanie. Cuketa je okrem toho bohatá na železo, mangán, horčík, draslík a vitamíny C a skupiny B.

Mangán, podobne ako vitamín C, majú antioxidačné účinky a chránia bunky pred voľnými radikálmi. Tento stopový produkt navyše podporuje tvorbu pohlavných hormónov a podporuje normálny vývin kostí.

Jedna stredná cuketa pritom telu zabezpečí 17 percent dennej dávky mangánu a približne rovnakú dávku horčíka, ktorá je dôležitá pre správnu činnosť nervov a svalov.

Netreba pripomínať, že telo najviac vyťaží z mladej cukety s ponechanou šupkou v surovom stave. No dostatok živín si zachová aj mierne tepelne upravená (napríklad na pare alebo vo vode).

Cuketové placky s vločkami

• 500 cukety

• 5 lyžíc ovsených vločiek

• 5 lyžíc celozrnnej špaldovej múky

• 2 menšie vajcia

• 3 strúčiky cesnaku

• 1 čajová lyžička soli

• 1 lyžička kurkumy

• mleté čierne korenie

• štipka prášku do pečiva

• slnečnicový olej

1. Cuketu umyte, osušte a ak používate väčší a starší plod, zbavte ho vnútornej mäkkej časti so semiačkami. Nastrúhajte ju na hrubšom strúhadle, posoľte a nechajte 10 minút postáť. Zlejte vodu, ktorú cuketa pustí, ale nemusíte ju žmykať.

2. Pridajte vajíčka, ovsené vločky, múku so štipkou prášku do pečiva a všetko poriadne premiešajte. Pridajte pretlačený cesnak, dochuťte soľou, korením a kurkumou, aby mali placky peknú žltú farbu. Zmes by mala mať hustejšiu konzistenciu, ale nemala by byť suchá.

3. Na plochej panvici rozohrejte trochu slnečnicového oleja. Cuketovú zmes naberte veľkou lyžicou, naložte na panvicu a utľapkajte placku hrubú asi 5 až 7 milimetrov. Opekajte z obidvoch strán dozlatista. Hotové placky preložte na tanier s papierovou utierkou, aby popila prebytočný olej.

4. Placky podávajte ešte teplé so zeleným či paradajkovým šalátom, prípadne s čatní alebo dresingom z kyslej smotany s cesnakom alebo plesnivým syrom. Do cesta môžete pridať aj postúhaný syr alebo parmezán.