Keď sa láska zmení na závislosť

Hľadáte partnera?

Zoznámte ste sa na dvaja.sme.sk, serióznej zoznamke od SME.sk.

Zaregistrujte sa!

Seriózne zoznámenie

Veľakrát sa to začína nevinne. Napríklad na sociálnych sieťach. „Poznáme sa niekoľko týždňov. Nedávno odišiel na služobnú cestu. Pristihla som sa pri tom, že som na sociálnej sieti sledovala každý jeden jeho krok a netrpezlivo čakala odpoveď na správu, ktorú som mu poslala. Neprichádzala. Nevedela som sa na nič sústrediť, iba som v kuse nervózne pozerala na telefón. Zvádzala som sama so sebou vnútorný boj. Nebola som ďaleko od toho, aby som mu zatelefonovala a zahrnula ho nepeknými výčitkami,“ hovorí 28-ročná obchodná zástupkyňa Zuzana, ktorá si, našťastie, uvedomila, že jej správanie nebolo v poriadku a pokúsila sa svoje emócie dostať pod kontrolu.

Oveľa horšie dopadla jej rovesníčka Martina. „Ešte teraz sa hanbím za to, ako som sa správala. Chcela som, aby všetok voľný čas trávil iba so mnou. Prekážalo mi aj to, keď šiel na angličtinu. Ja som sedela doma a zožierala ma žiarlivosť. Nemala som problém kedykoľvek zavolať jeho sekretárke, keď mi nedvíhal mobil. Opustil ma s vysvetlením, že som žiarlivá hysterka,“spomína.

Chyby, ktorých sa často dopúšťame

• vyžadovanie neustálej pozornosti a vyjadrovanie náklonnosti,

• nutnosť tráviť všetok voľný čas výlučne spolu vo dvojici,

• vyzvedanie sa a príliš časté kladenie otázok typu: Kde si bol? S kým si bol? Čo si robil?

• neustále prispôsobovanie sa jeho dennému harmonogramu na úkor svojho vlastného,

• vzdanie sa svojich presvedčení, názorov, priateľov a záľub s cieľom získať muža na svoju stranu,

• zmena svojho vzhľadu v snahe zapáčiť sa mu,

• neprimerané sledovanie jeho aktivít na sociálnych sieťach, časté kontrolné telefonáty a podobne.

„S priateľom sme spolu často, ale vzájomne rešpektujeme svojich kamarátov a záľuby. On nemá problém s tým, že trikrát týždenne chodím cvičiť a pravidelne zájdem s priateľkami na kávu. Ja mu zasa doprajem stretnutia s chalanmi na tenisovom kurte či pri pive. O to viac sa potom na seba tešíme,“ hovorí programátorka Ivana, ktorej sa naopak zázračne darí udržiavať vo vzťahu zdravú rovnováhu. Čím to, že niektoré z nás ju nedokážu nájsť?

Keď obetujeme všetko

Hlavne na začiatku vzťahu je prirodzené, že zaľúbenci chcú tráviť spolu čo najviac voľného času. Lenže nič netrvá večne. Postupne prichádza realita. Práve pred ňou si mnohé ženy zakrývajú oči.

Snažia sa urobiť maximum preto, aby všetko zostalo tak ako na začiatku. Zabúdajú, že skutočná láska znamená predovšetkým dôveru, úprimnosť, toleranciu a primeranú dávku slobody. Menia sa na partnerky, ktoré dokážu obetovať všetko - svoje priateľky, záľuby a nakoniec aj túžby a sny len preto, aby mohli so svojím milovaným tráviť čo najviac času.

O téme s odborníkom

K téme sa vyjadruje Alexandra Putzová, psychologička

Postupne strácajú kontrolu nad vlastným životom. Stávajú sa nezdravo mentálne naviazanými na partnera. A výsledok? Väčšinou zlomené srdce, sebavedomie na bode mrazu a nakoniec samota.

Známa americká spisovateľka, odborníčka na vzťahy a osobný rast Barbara De Angelis to vo svojej knihe Tajomstvá o mužoch, ktoré by mala poznať každá žena, opisuje veľmi presne: „Vždy, keď sa vzdáte nejakého koníčka, priateľa či sna, aby ste získali mužovu lásku, odkladáte kúsok zo seba. Čím viac obetujete, tým menej z vás zostane, až sa jedného dňa zobudíte a vnútri budete cítiť len prázdnotu. Nič z vás nezostalo. Všetko ste odložili, aby ste sa mužovi zapáčili, a zatiaľ ste prišli o svoju podstatu, o dušu svojej ženskosti.“

Prečo to robíme?

Je pravda, že v tom nie sme samy. Stáva sa to aj opačne, keď sa muž vnútorne príliš naviaže na partnerku, nedopraje jej dostatok voľnosti a jej to prekáža. Čo je za tým?

Jednou z najčastejších príčin je nezrelosť jedného z dvojice alebo nízke sebavedomie. Nedostatočná sebadôvera sa prejavuje u každého inak. Napríklad u žien tak, že sa neustále medzi sebou porovnávajú. Cítia sa ohrozené, keď sa muž pozerá po iných, hoci vedia, že toto sa nikdy nezmení a bolo by lepšie, keby sa nad to dokázali povzniesť.

Ďalej ide o neschopnosť samostatne sa rozhodovať, povedať bez okolkov svoj názor. Celé sa to dá zhrnúť ako potláčanie svojej osobnosti, toho, aké naozaj sme. Ďalšou príčinou vzniku mentálnej naviazanosti na partnera je obava, že ho môžeme stratiť, máme strach z toho, že nás dostatočne nemiluje.

Ako sa k tomu postaviť? Spoľahlivá a účinná cesta, ako zapracovať na sebe, neexistuje. Jediné čo môžeme urobiť, je posilňovať vedomie vlastnej sebahodnoty a hľadať šťastie aj mimo vzťahu, vo vlastných koníčkoch, v činnostiach, ktoré nás napĺňajú a robia nezávislými.

Lebo len sebavedomá žena, ktorá má primerane rada seba samu, má svoju hrdosť a je samostatná, dokáže naozaj milovať a byť milovaná. So všetkým, čo k tomu patrí. Veď ako povedal známy ruský spisovateľ Alexej Nikolajevič Arbuzov: „Len tá láska šťastná je, v ktorej nie sú milenci od seba závislí.“

2 otázky pre odborníka

Odpovedá psychologička Alexandra Putzová

1. Čo je hlavná príčina toho, že ženy sa stávajú citovo príliš závislými od mužov, naviažu sa na partnera tak, že obetujú svoje záľuby alebo zrušia posedenie s kamarátkami len preto, aby mohli byť čo najviac s ním?

Možno sa na túto tematiku netreba pozerať až tak negatívne. Obidvaja partneri, ak vstúpia do vzťahu a berú ho vážne, mali by sa v niečom prispôsobiť a je asi celkom normálne, že sa ich život zmení. Ak trávia viac času s partnerom ako s kamarátkami, netreba to vždy nazývať závislosťou. Ak súspolu všetok voľný čas a obom to vyhovuje, prečo by to nemalo byť v poriadku? Kto vlastne má určovať, koľko času majú partneri tráviť spolu a koľko zvlášť? Pre každú dvojicu to môže byť inak a stále to môže byť v poriadku. Problém sa objavuje vtedy, ak majú partneri iné potreby a očakávania. Závislosť od muža nemusí byť v tom, že partnerka zruší posedenie s kamarátkami, ale že nedokáže byť bez neho – to je jedno či s kamarátkami, alebo bez nich. A takýto spôsob riešenia vzťahu je často o nezrelosti - nie vzťahu, ale človeka.

2. Určite sa s takýmito problémami vo svojej praxi stretávate. Čo by ste takto postihnutým ženám poradili?

Tu nastupuje ako prvá otázka, čo takéto ženy vnímajú ako problém a čo vlastne chcú riešiť. Ale vždy je dobre hovoriť s partnerom o vlastných predstavách a očakávaniach a snažiť sa dohodnúť tak, aby to bolo pre oboch v poriadku a vyvážené. Lebo aj vyžadovanie neustálej prítomnosti a pozornosti nemusí byť pre druhého príjemné, môže to byť zaťažujúce, zväzujúce. Najlepším riešením takmer všetkého vo vzťahu je otvorenosť. Aj keď sa hneď na prvýkrát nedá dohodnúť, určite je profitom z takéhoto rozhovoru minimálne vzájomné spoznávanie sa. Nuž a všeobecne platí, že ak majú partneri ochotu a chuť problém riešiť, vždy sa dá na to nájsť vhodný spôsob.

Autor: Miroslava Miková