Čas, ktorý rozhoduje o tom, či sa do niekoho zamilujeme nie je vraj dlhší ako sto milisekúnd. Aj jedno žmurknutie trvá dlhšie. Čo rozhoduje o tom, že je pre nás niekto taký príťažlivý, že mu za tak krátku chvíľu podľahneme?
Podvedomie a príťažlivosť
Zdá sa, že človek dokáže vycítiť s kým by mohol tvoriť geneticky zdravý pár na stvorenie životaschopného potomstva. Ak natrafíme na partnera, ktorý sa k nám z tohto uhla pohľadu dokonale hodí, pocítime priam živočíšnu príťažlivosť.
Rozhodujúce je ako vnímame jeho vôňu a či sú nám príjemné letmé dotyky pri zoznamovaní – podanie ruky, náhodné obtretie sa... Tieto pocity nemajú nič spoločné s rozumom, vychádzajú z našich inštinktov. V tejto fáze nie je dôležité či je dotyčný pre nás intelektuálne zaujímavý, ani či má predpoklady stať sa živiteľom rodiny. O takýchto veciach sme schopní rozmýšľať až trochu neskôr, keď zoznámenie pokročí do ďalšej fázy.
Hľadáte partnera?
Samotné inštinkty však na milostné vzplanutie nestačia. Ľudská zamilovanosť je komplikovaná záležitosť, okrem túžby po splynutí s vhodným genetickým partnerom ju vyvoláva aj potreba dopĺňať sa s človekom, ktorý stelesňuje vlastnosti, ktoré nám vedome alebo nevedome chýbajú.
Preto nás často priťahujú partneri, ktorí nám môžu tento deficit pomôcť vyrovnať. Túžime stať sa lepšími, dokonalejšími a ten druhý nám to svojim vlastnosťami umožňuje.
Ružové okuliare
Pod vplyvom čerstvej zamilovanosti nedokážeme objekt svojho záujmu nestranne posúdiť. Máme tendenciu maľovať si jeho obraz na ružovo, v našich očiach rastú do nebies jeho prednosti a nie sme schopní venovať pozornosť jeho nedostatkom.
Akoby ani neexistovali. Príčinou je silný hormonálny koktail, ktorý obsahuje oxytocín a endorfíny – hormóny šťastia. Náš mozog je nimi doslova zaplavený. V tejto fáze je každý odpor zbytočný.
Objektívnejší pohľad na svojho vyvoleného získame, až keď prvotná zamilovanosť opadne. A práve v tom sa odlišuje zamilovanosť od pravej lásky. Kým to prvé vyprchá po krátkom vzplanutí, to druhé prežije aj momenty, keď už sme dlhšie spolu a vnímame jeden druhého viac realisticky.
Videli sme muža svojich snov v ponožkách s dierkou alebo sme ho počuli šťavnato nadávať pri šoférovaní a nijako to neznížilo jeho hodnotu v našich očiach. Vtedy si môžeme s pokojným svedomím povedať, že máme nádej na vážny vzťah.
Z kamarátov zaľúbenci
Občas máva zaľúbenosť aj trochu iný scenár. Celé roky niekoho stretávame, dotyčný nám je síce sympatický, ale nič viac. A zrazu bum – niečo sa stane. Preskočí z ničoho nič iskra.
Takýto začiatok lásky popiera všetky teórie o biochemicky podmienenej zamilovanosti, o potrebe hľadať geneticky vhodného otca našich detí, jednoducho, nemá žiadnu logiku. Napriek tomu ho zažilo množstvo ľudí. Dokonca je dokázané, že mnohé lásky na celý život mali práve takýto priebeh.
To dokazuje len toľko, že v zaľúbenosti je ešte čosi navyše, čo žiadne výskumy ani psychologické teórie nedokážu pomenovať. Niečo medzi nebom a zemou, čo určuje prečo nám je niekto zrazu taký blízky, že naňho myslíme vo dne, v noci.
Každopádne, keď taký pocit zažijeme, je dôležité prejaviť svoje city bez ohľadu na to či budeme alebo nebudeme odmietnutí. Lebo veľká láska neprichádza do nášho života každý deň a bolo by škoda ju prepásť.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
