Divé byliny a buriny sú tu pre všetkých zadarmo. Navyše majú vyšší obsah minerálov a stopových prvkov ako tie, ktoré si dopestujeme v záhrade. Keďže buriny nedostávajú vlahu každý deň, musia mať veľmi dlhý koreň, ktorý nasáva živinu z hĺbky aj niekoľkých metrov.
„Telo má zvýšenú potrebu minerálov, najmä keď je naša strava prekysľujúca. Nedostatok vápnika či železa nám môžu doplniť práve divo rastúce rastliny ako ekologický lokálny zdroj,“ vysvetľuje Edita Dobríková z centra Mayura, ktoré organizuje aj kurzy varenia z rastlín, ktoré vnímame najčastejšie len ako buriny. (Ako je to s prekyslením organizmu pohľadom vedy?)
Pripomína, že naši predkovia bežne používali v kuchyni široké spektrum divých rastlín: nielen lesných a lúčnych, ale aj tých, čo rastú na rumoviskách či močiaroch.
„Nemali inú šancu, ako využiť naplno miestne zdroje rastlín, preto jedávali aj rastliny, ktoré dnes ani nepoznáme. Znalosť jedlých divých rastlín im pomáhala prežiť časy neúrody, ale bola aj dobrým zdrojom pestrosti v jedálnom lístku,“ dodáva Dobríková.
Lipové listy. Foto: Edita Dobríková
Hlávkový šalát? Nuda!
Je všeobecne známe, že hlávkový šalát sa dá ozvláštniť šťaveľom, kvetmi sedmokrásky, stonkami a lístkami podbeľa či jarnými listami púpavy lekárskej.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
