Ako ste sa vlastne dostali k futbalu?
Pamätám si, že som mamu veľmi prosila, nech ma prihlási do miestneho klubu u nás v Dunajskej Lužnej. Keď sme prišli za trénerom, ten si ani nevšimol, že som dievča, keďže som v tom čase nosila krátke vlasy (smiech). Ale ja som si už odmalička rada kopala loptu o dom. Občas si so mnou zahrala futbal sestra, s bratom sme hrávali hokej. Aj mama je športový typ, ale je skôr na volejbal a bicykel.
Čo vám mama povedala na to, že chcete robiť chlapčenský šport?
Mama sa podľa mňa tešila, že chcem niečo robiť, že nebehám po vonku, ale chodím na tréningy, kde na mňa dávali pozor. Keď videla, že ma futbal baví, nezobrala mi šancu robiť ho.
"Ako Slovenka by som radšej hrala v domácom klube a dosiahla úspech."
Nakoniec ste sa rozhodli ísť aj na futbalovú školu na Fakultu telesnej výchovy a športu. Chcete sa futbalu venovať dlhodobo?
Rozhodovala som sa medzi žurnalistikou a FTVŠ, odradili ma však talentové skúšky a bála som sa, že nebudem stíhať školu popri futbale. Na FTVŠ som sa dala aj preto, lebo som hrala v tom čase za Slovan v Bratislave. Keby som sa nerozhodla študovať, musela by som ísť pracovať, lebo na Slovensku je to tak, že nehráme profesionálny futbal, teda nikto nám za hranie neplatí. Po škole uvidím, ešte asi jeden rok ostanem v Rakúsku a potom by som chcela robiť futbal profesionálne, to je môj sen.
V rakúskom klube SV Neulengbach nehráte profesionálne?
Dostávame nejaké peniaze, ale nemáme profesionálnu zmluvu. Je to však lepšie ako na Slovensku, lebo napríklad sme sa s naším klubom dostali aj do štvrťfinále Ligy majstrov, kam sa podľa mňa doteraz nedostala žiadna Slovenka a my sme tam hneď štyri. Takže z tohto hľadiska je to určite lepšie, ako hrať doma.
Sledujete majstrovstvá sveta vo futbale?
Keďže je po skúškach v škole a končí nám hlavná sezóna v klube, mám čas pozrieť si futbal aj v televízii. Nemusím už tak často cestovať medzi Dunajskou Lužnou a Rakúskom.
Zvyknete pozerať futbalové zápasy v televízii?
Keď sa dá, tak vždy si rada pozriem zápas. Niekedy však mám neskoro večer tréning a nestihnem to.
Dá sa z televíznych prenosov odpozorovať technika hrania?
Tým, že futbal aj študujem, pozerám sa na tento šport inými očami, hľadám rôzne spojenia medzi tým, čo vidím u iných, s mojou praxou.
Ktorej krajine držíte palce na tohtoročných majstrovstvách sveta?
Španielom, ktorí budú obhajovať titul spred dvoch rokov, ale tento rok to prajem aj domácim, Brazílii. Investovali do organizácie majstrovstiev dosť peňazí, tak nech sa im to aspoň trochu vráti. Hrajú dobrý futbal a sú aj dobrými ľuďmi. Poznám jednu Brazílčanku, z klubu, v ktorom hrám. Z futbalových klubov mám rada Chelsea Londýn, teraz však skôr obdivujem Realu Madrid.
V čom je ženský futbal iný ako mužský?
Mužský futbal je rýchlejší, muži majú vyššiu akceleráciu, ale čo sa týka sily, tak aj ženy dokážu hrať jedna na jednu. Vyrovnáme sa aj v technike a taktike, lebo tá nie je o tom, čo vieme, ale čo nás naučí tréner.
A ktorý futbal je podľa vás krajší?
Asi ženský. Aj keď, no neviem, teraz už aj chlapci chcú na zápase dobre vyzerať.
Ako dieťa ste začali trénovať s chlapcami. Bola to dobrá škola?
Hlavne to bol dedinský futbal, nesnažili sme sa hrať kombinačne a takticky, ale určite som sa naučila hrať rýchlejší futbal, lebo už aj v tom veku boli chlapci rýchlejší ako ja. Aj tréneri odporúčajú dievčatám ostať čo najdlhšie pri chlapcoch. Lepšie je, ak ostanú v chlapčenskom kolektíve, kým môžu, a potom môžu prejsť k ženám. Lebo, predsa len, ženský futbal je pomalší a sú tam iné špecifiká. Dievčatá sú úplne iné ako chlapci, sama som si na ne musela zvykať.
V čom spočívajú tie špecifiká?
Chlapci sú takí, že keď si niečo zlé urobia, tak na druhý deň na to zabudnú, ale dievčatá viac rozmýšľajú. Keď sa niečo stane, nevieme tým len tak ľahko prejsť, budeme sa stále rozprávať o tom, kde sa stala chyba... Okrem toho sme emotívnejšie, keď napríklad prehráme dôležitý zápas, takmer každá z nás sa rozplače.
Máte už po tejto sezóne vyhliadnutý nejaký nový klub?
Ono to nie je úplne o klube, lebo ten si musí vybrať mňa, skôr o krajine. Pre mňa je ideálnou voľbou Nemecko.
Aké má uplatnenie slovenská futbalistka v zahraničí?
Treba mať manažéra, ktorý vám pomôže s umiestnením v klube a s vyjednaním podmienok. Je ťažké dostať sa do profesionálneho klubu, ale určite to nie je nereálne, lebo ženský futbal sa posledné roky dosť rozrastá. Samozrejme, že nemecké hráčky sú už niekde inde ako slovenské, majú totiž iné podmienky na trénovanie, a to vidno aj na prvý pohľad. Môžu si dovoliť venovať sa len športu. Nedajú sa robiť dve veci na sto percent, teda trénovať a popri tom aj pracovať, prípadne študovať.
Na Slovensku je ženský futbal vnímaný stále tak trochu ako exotika. Nemám pravdu?
Presne. Napríklad v porovnaní so ženským basketbalom je vnímaný úplne inak. Neviem, prečo to tak je. Futbalový zväz nám v rámci reprezentácie síce dosť pomáha a máme vytvorené aj dobré podmienky, ale čo sa týka slovenskej ligy, stále to tu nemá úroveň. Napríklad v Nemecku má ženský futbal úplne inú prestíž. Podľa mňa je to aj o prístupe Slovákov, lebo keď sa dá ženský futbal robiť inde vo svete na najvyššej úrovni, prečo by sa to nemohlo dať u nás?
Koľko ženských prvoligových klubov je na Slovensku?
Už sa to rozrastá. Aktuálne je v lige tuším sedem klubov.
Spomínali ste, že s klubom SV Neulengbach ste postúpili do štvrťfinále Ligy majstrov, to je asi úspech...
V Rakúsku som druhý rok a doteraz sa žiadne rakúske ženské družstvo nedostalo do Ligy majstrov. Toto bol historický úspech. Škoda, že sa nám to nepodarilo aj na Slovensku, lebo ako Slovenka by som radšej hrala v domácom klube a dosiahla takýto úspech, ale bohužiaľ, každý odchádza odtiaľto preč.
Dá sa pri tomto športe niekde natrvalo usadiť?
Určite by som už chcela vyskúšať žiť sama, lebo už mám na to vek, ale keďže nie som ešte úplne rozhodnutá, kde zostanem a neviem, kde budem mať možnosť hrať dlhodobo futbal, tak sa nemôžem zatiaľ nikde natrvalo usadiť. Napríklad by sa mi páčilo žiť vo Viedni. Je to pekné mesto a zo Slovenska dobre prístupné.
A čo sa týka rodinného života? Je to ešte hudba budúcnosti alebo blízka realita?
Skôr by som povedala, že všetko ukáže budúcnosť. Počkám si na to, keď niečo príde a možno ma to zmení. Teraz žijem na rýchlej nohe, nemám čas hľadať si partnera.
Ale asi to budete mať vďaka futbalu s mužmi jednoduchšie. Väčšinu žien znervózňuje, keď ich partneri sledujú v televízii futbalové zápasy, vám to však určite nehrozí...
Áno, ale možno si nájdem partnera, ktorý nebude mať rád futbal a to, o čom hovoríte, sa otočí (smiech).
Je pre futbalistku jednoduché nadväzovať kontakt s mužmi?
Vôbec s tým nemám problém. Aj na FTVŠ mám viac spolužiakov ako spolužiačok a dokážeme sa porozprávať o všetkom.
Získavate pri futbale mužský pohľad na svet?
Presne tak. Napriek tomu však rada nakupujem, tak ako iné ženy.
Cítite sa lepšie v kopačkách alebo v ihličkách?
Jednoznačne v kopačkách. Do ihličiek sa obúvam len pri špeciálnych príležitostiach. Kopačky mám na nohách určite častejšie.
Ženský svet vás teda skôr obchádza?
Áno, miestami sa však doň dostanem. Nemám čas chodiť na rôzne párty, ale sú príležitosti, na ktoré sa aj my futbalistky tešíme, keď sa môžeme nahodiť a ukázať, že sme aj pekné a nehráme len futbal.
Vizitka:
Dominika Škorvánková (22) pochádza z Dunajskej Lužnej, kde začínala v miestnom klube s futbalom, keď mala sedem rokov. Od dvanástich hrávala za ŠK Slovan Bratislava, najskôr za žiačky, neskôr za ženy. V súčasnosti pôsobí v rakúskom klube SV Neulengbach, s ktorým sa prebojovala do štvrťfinále ženskej Ligy majstrov. Vyštudovala športové gymnázium v Bratislave, aktuálne dokončuje bakalársky stupeň vysokej školy na Fakulte telesnej výchovy a športu, odbor trénerstvo, špecializácia futbal. Na svojom konte má tri ocenenia v ankete Futbalistka roka, naposledy za rok 2013. Žije v Dunajskej Lužnej. Má dvoch súrodencov – sestru Alexandru (23) a brata Lukáša (23).
Foto: Petra Bošanská
Vizáž a styling: Barbora Yurkovic
Ďakujeme ŠK Slovan Bratislava za poskytnutie priestorov na fotografovanie. www.skslovan.com