Alena je atraktívna tridsiatnička, ktorej bolo odmalička jasné čo chce od života. Vyštudovať právo, vydať sa za dobrého a pracovitého muža, mať s ním dve deti a pracovať v prestížnej advokátskej kancelárii. Vysokú školu zvládla presne tak, ako si naplánovala, aj zamestnanie si okamžite našla presne podľa svojich predstáv. Zaľúbila sa do chlapca z dobrej rodiny a krátko po promóciách sa zaňho vydala.
Jej sen o ideálnom živote, ktorý si vysnívala, sa začal rúcať v momente, keď zistila, že jej muž je nenapraviteľný sukničkár. Prejavilo sa to krátko po svadbe, a hoci Alena mu neveru niekoľkokrát veľkoryso odpustila, s ich vzťahom to išlo dolu vodou.
Veci sa skomplikovali ešte viac, keď otehotnela a v prvom trimestri potratila. To už bolo na ňu priveľa. Vynadala manželovi, že sa to stalo preto, lebo je vo vzťahu s ním vystavená neustálemu stresu. Napokon sa rozviedli. Nestabilita v súkromí sa negatívne prejavila aj v jej kariére.
Šéf jej začal vyčítať, že jej výkony už nie sú ani zďaleka také ako kedysi. Pod toľkým tlakom sa nervovo zrútila. Dala v práci výpoveď. Momentálne chodí na psychoterapiu a rozmýšľa, ako začať odznova.
Snaha nestačí
Niekedy majú naše sny o ideálnom živote takú silu, že v snahe naplniť ich prehliadame realitu. Keby Alena nebola posadnutá túžbou po rodine a dieťati, možno by sa s oveľa väčšou ľahkosťou a predovšetkým skôr než otehotnela, vzdala nefunkčného manželstva.
Napriek tomu, že signály zvonka jej jasne dávali najavo, že niečo nie je v poriadku, ona ich opätovne prehliadala a snažila sa v sebe nájsť znovu a znovu silu na odpustenie, hoci vedela, že si tým ubližuje.
Prečo to vlastne robila? Prečo sme v niektorých situáciách ochotní ísť za hranice svojich možností len preto, aby sme plnili nejaké fiktívne ideály?
Podľa psychologičky Eleny Tomkovej vyplýva takéto správanie často zo snahy pozitívne zapadnúť do skupiny, ktorá je pre nás dôležitá. „Robíme si plány do budúcnosti, lebo aj tí druhí to tak robia,“ vysvetľuje. „Snaha zapadnúť do kolektívu a neodlišovať sa môže mať korene v ranom detstve. Môže sa zrodiť napríklad z toho, že sme sa cítili už v škôlke iní ako ostatní, lebo sme chodili inak oblečení, alebo sme mali nejakú povahovú črtu, ktorá nás odlišovala od priemeru.“
Ľudská psychika funguje tak, že keď z niečoho utrpí traumu, v budúcnosti sa jej snaží vyvarovať. Ak sme niekedy trpeli pre svoju inakosť, je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti budeme často potláčať svoju jedinečnosť v snahe nevytŕčať z davu.
Budeme sa usilovať získať si uznanie a lásku ostatných tak, že budeme napĺňať nejaký všeobecne akceptovateľný ideál. A ak sa nám to nepodarí, budeme z toho veľmi frustrovaní.
Slovo odborníka
K téme sa vyjadruje:
Elena Tomková, psychologička, Poradnapsychologicka.sk
Moje sny, tvoje sny
Elena Tomková upozorňuje, že je veľmi dôležité uvedomiť si či svoju snahu vkladáme do svojich snov alebo do snov niekoho iného. Či žijeme v súlade so svojimi vnútornými potrebami, alebo napĺňame potreby rodičov, kamarátov, partnerov?
Je to zvláštne, ale ak nežijeme sami za seba, vždy nám to dá život najavo. Napríklad keď ideme študovať odbor, ktorý pre nás vybrali rodičia, ale my v hĺbke duše túžime po nejakom inom, je veľmi pravdepodobné, že v tom, čo vyštudujeme, napokon neuspejeme.
Alebo ak sa snažíme vydať len preto, lebo všetky kamarátky naokolo sú už vydaté a majú deti, hrozí, že sa pripútame k prvému mužovi, ktorý nám príde do cesty a po čase zistíme, že to nie je ten pravý.
Skôr než sa rozhodneme naplniť nejaký cieľ, je dôležité uvedomiť si, či má pre nás takú hodnotu, že nám za tú snahu naozaj stojí. Väčšinou sme schopní s ľahkosťou uspieť len v tom, čo odráža našu jedinečnosť, v tom, pre čo sme skutočne stvorení. Nemôžeme byť niekým, kým nie sme.
Život je rieka
Ani napĺňanie cieľov, o ktorých sme presvedčení, že vychádzajú z nášho vnútra, nemusí vždy ísť ako po masle. „Napríklad veľmi túžim po ceste okolo sveta ešte skôr, než budem mať deti, ale pri jej plánovaní narazím na manželov nesúhlas,“ vysvetľuje Elena Tomková.
„V takej situácii mám na výber – môžem trvať na svojom a riskovať krízu vo vzťahu alebo sa prispôsobiť a zľaviť z nárokov.“ Aby sme sa vyhli zbytočným problémom a konfliktom, je podľa psychologičky vhodné netrvať vždy na svojich predstavách.
Niekedy je totiž cena privysoká a napokon možno zistíme, že svoj cieľ sme síce dosiahli, ale to, čo sme pritom museli obetovať, nám vôbec nestálo za to.
„Život je ako rieka,“ dodáva Elena Tomková. „Môžeme sa nechať unášať prúdom a užívať si alebo plávať proti prúdu a vyčerpať sa.“ Niektorí ľudia majú v sebe tak zakorenenú potrebu všetko stále kontrolovať, že je pre nich veľmi ťažké uvoľniť sa a prijímať udalosti z okolitého sveta tak, ako k nim prichádzajú.
Zakladajú si na svojej pevnej vôli a sú schopní ísť si za svojimi predstavami aj vtedy, keď je to pre nich nesmierne vyčerpávajúce. Väčšinou ich na to, že niečo nie je v poriadku, upozorní stav chronickej únavy, ktorý sa jedného dňa dostaví ako dôsledok dlhodobého vyčerpávajúceho snaženia.
Ak si nedokážu pomôcť sami, je vhodné vyhľadať odbornú terapeutickú pomoc. Alena napríklad na sedeniach s psychologičkou zistila, že je niekedy lepšie brať si to, čo život práve ponúka, ako stále snívať o tom, čo by od neho chcela. Lebo to, že si dokážeme naplniť naše plány, ešte neznamená, že nás to automaticky urobí šťastnými.
„Môžem snívať o ceste do Paríža a po príchode tam zistím, že je to rušné špinavé mesto, ktoré ma vôbec nenadchlo a napokon sa mi niečo skvelé stane niekde úplne inde. Tam, kde som to vôbec nečakala,“ vraví Elena Tomková.
Naplnenie cieľov nie je zárukou šťastia. Šťatie vyplýva vždy len z toho, ako si dokážeme užívať prítomnú chvíľu. Ak sa to chceme naučiť, je dobré vyskúšať si to najprv počas voľných dní, keď nemáme veľa povinností.
„Skúste aspoň na chvíľu nechať udalosti plynúť bez toho, aby ste do nich násilne zasahovali,“ odporúča Elena Tomková. Možno pritom zistíte, že máte zrazu viac energie na to, aby ste si všimli to pekné, čo sa okolo vás deje.
Otestujte sa:
Pokúste sa úprimne odpovedať na nasledujúce otázky.
- Máte pocit permanentnej nespokojnosti s tým, čo sa okolo vás deje?
- Cítite veľkú potrebu kontrolovať dianie okolo seba?
- Keď sa veci nedejú tak, ako ste si predstavovali, napĺňa vás to úzkosťou?
- Máte snahu stále niečo vylepšovať na svojom výzore?
- Ťažko sa vyrovnávate s nesúhlasom okolia?
Ak ste na niektoré z týchto otázok odpovedali kladne, bolo by dobré zamyslieť sa, z čoho pramení vaša vnútorná nespokojnosť.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
