Nedávno mal premiéru váš dokument Blues pre sólo matky, v ktorom ste sledovali osudy desiatich žien samoživiteliek. Ako ste sa k tomuto projektu dostali?
V podstate náhodou, ozvala sa mi Česká televízia, že sa rozbieha sociálny projekt, určený na pomoc konkrétnym ženám v núdzi. Nasledovalo výberové konanie na realizáciu časozberného dokumentu, ktorý to mal celé zaznamenať a ja som ním prešla.
V čom spočívala pomoc tým ženám?
Išlo o to, že desiatim slobodným matkám bola ponúknutá zmluva na divadelnom projekte, ktorý pre ne slúžil ako forma terapie.
Vybrané účastníčky získali polovičný úväzok a počas šiestich mesiacov im bolo poskytnuté právne a psychologické poradenstvo, zároveň absolvovali kurzy hereckého prejavu a kreatívneho písania, kde sa snažili zachytiť rôzne momenty zo svojho života.
Postupne spolu vytvorili predstavenie Samodiva - blues pro sólo matky, s ktorým hosťujú po rôznych divadlách v Česku a na Slovensku.
Museli ste si hľadať k téme cestu?
Svojím spôsobom áno. O problémoch slobodných matiek sa veľa nehovorí a aj mne začali mnohé veci dochádzať až postupne, počas projektu.
Som zvyknutá pohybovať sa v sociálne drsnejšom prostredí a, samozrejme, vnímam, že za zlou situáciou ľudí sú väčšinou ukryté viaceré príčiny. No pri slobodných matkách ide často o jedinú príčinu, ktorá ich dostáva do takmer neriešiteľných situácií - a tou je náš sociálny a právny systém.
Ale najviac ma prekvapilo, že väčšinová spoločnosť ani len netuší, s akými problémami musia matky samoživiteľky bojovať.
Napríklad?
V dokumente účinkuje mamička, splácajúca dlhy, ktoré spôsobil jej bývalý partner počas ich manželstva. On je pre úrady nevypátrateľný, preto zostalo všetko na nej. Kým mohla pracovať, ako-tak to išlo. Lenže jedného dňa jej vážne zlyhalo zdravie a zrazu musela riešiť, kto sa jej postará o tri deti a ako nahradí stratený príjem.
V takýchto krízových prípadoch by matke pomohla hotovosť na ruku, aby mohla okamžite zaplatiť lieky, nájomné, stravu a starostlivosť o deti.
Lenže u nás nie je také jednoduché získať okamžitú jednorazovú sociálnu dávku a ak nemá žena rodinu a blízkych, musí si poradiť sama. A kto požičia peniaze na ruku slobodnej mamičke?
Tipujem, že nebankovka, mám pravdu?
Tak nejako, lenže to je cesta do pekla, nasledujú ďalšie pôžičky, dlžoby na nájomnom, deložovanie z bytu. Málokto to vie, ale ani azylové domy pre matky s deťmi nie sú zadarmo a termín pobytu je väčšinou obmedzený na rok, nanajvýš na rok a pol.
Keď žijete v azylovom dome s malým dieťaťom, nie je to práve dobrý východiskový bod pre hľadanie zamestnania, ale kto prenajme byt nezamestnanej slobodnej matke?
Jedna mamička z projektu prebývala so svojím synom v azylových domoch 11 rokov . Po uplynutí maximálnej dĺžky pobytu museli obchádzať ďalšie ubytovne, kde strávili ďalší rok, a tak ďalej.
To sú všetko veľmi smutné prípady, lenže obávam sa, že ani zamestnané matky to nemajú jednoduché.
Podľa českých štatistík patria matky samoživiteľky medzi najzadlženejšie skupiny obyvateľstva. Neviem, ako je to na Slovensku, ale predpokladám, že to bude podobné. Navyše, na rozdiel od iných ohrozených sociálnych skupín sú matky špecifické tým, že ich chudobu často nevidno.
Chodia upravené, deti sú čisté, robia maximum pre to, aby aspoň na oko pôsobili, že je všetko v poriadku, pretože inak príde sociálka a hrozí, že im deti odoberú.
Predpokladám, že častým problémom je aj slabá vymožiteľnosť výživného, či nie?
Nemám k dispozícii presné štatistiky, ale veľakrát ide o zdĺhavý proces, plný byrokratických prekážok. Poučenejšie matky vedia, že sa dá na partnera uplatniť exekúcia, ale výsledok závisí napríklad od toho, či má bývalý partner stále zamestnanie, alebo či si vôbec niekde preberá poštu.
Ďalšou dilemou je, či podať návrh na exekúciu partnera, ktorý o deti prejavuje záujem, pretože riskujete zhoršenie vzťahov a hrozí, že deti prídu o otca úplne.
Ako môže matkám v ťažkej situácii pomôcť divadelný projekt?
Krásne to vidno vo filme – na začiatku je tam desať ubitých žien s nulovým sebavedomím, ale na konci vidíme úplne nových ľudí. Akoby sa narovnali a začali si uvedomovať vlastnú hodnotu.
Pre mňa bolo veľmi dojemné aj to, že sa stali silnejšie vďaka vzájomnej pomoci. Vlastne sa dá povedať, že získali jedna druhú, strážia si deti, chodia spolu na kávu, vyrozprávajú sa jedna druhej. A tiež si vzájomne požičiavajú peniaze (úsmev).
Nemali voči vám účinkujúce odstup preto, že ste zatiaľ bezdetná?
Problém bol najmä v tom, že žiadna z desiatich matiek nešla do projektu preto, aby účinkovala v dokumente. Prihlásili sa nám ženy, ktoré boli v extrémnych životných situáciách, potrebovali pomoc a pre polovičný úväzok by sa upísali aj čertovi. Až neskôr si uvedomili – aha, veď ja tu mám odhaliť svoje súkromie, uvidia to moje deti, moji susedia, čo si o mne pomyslia.
Koľko je na Slovensku neúplných rodín?
| 2001 | 2011 | |
| Počet neúplných rodín, ktoré tvorí matka a deti | 213 983 | 275 349 |
| Počet neúplných rodín, ktoré tvorí otec a deti | 32 375 | 56 175 |
Zdroj: Štatistický úrad SR, Sčítanie obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 a 2011
Na čo majú nárok rodiny s deťmi?
Okrem štandardného rodičovského príspevku vo výške 203, 20 eur mesačne, prídavkom na dieťa vo výške 23, 52 eur mesačne a jednorazového príspevku pri narodení dieťaťa 829,86 eur môžu rodiny požiadať o tieto sociálne dávky:
Náhradné výživné
Je to pravidelná mesačná finančná podpora osamelých rodičov s deťmi v tých prípadoch, ak si druhý rodič neplní voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť.
Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku je nezaopatrené dieťa s trvalým pobytom na území SR a ktoré sa zdržiava na území Slovenska, ak príjem spoločne posudzovaných osôb za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o náhradné výživné nepresiahol 2, 2 násobok sumy životného minima.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške výživného, určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, najviac ale vo výške 1, 2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. O dávku treba požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska.
Príspevok na starostlivosť o dieťa
Vypláca sa raz mesačne do výšky 230 eur. Je určený rodičom na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa, ak rodič vykonáva zárobkovú činnosť v období, keď jeho dieťa ešte nedovŕšilo tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Príspevok sa poskytuje na každé dieťa vo veku do troch alebo šesť rokov vo výške preukázaných výdavkov, ktoré rodič uhradil za starostlivosť o dieťa. Príjem rodičov sa nesleduje, no rodič musí vykonávať zárobkovú činnosť, alebo študovať dennou formou štúdia na strednej alebo vysokej škole.
Príspevok na starostlivosť o dieťa sa vylučuje s rodičovským príspevkom, rodič si teda musí vybrať z uvedených príspevkov len jeden. Na príspevok má od 1. januára 2013 nárok aj rodič, ktorý pracuje na dohodu. O dávku treba požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska.
Pomoc v hmotnej núdzi
Pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, napríklad ochranného príspevku, príspevku na bývanie, aktivačného príspevku a príspevky na nezaopatrené dieťa.
Príspevky sa neposkytujú samostatne ale spolu s dávkou v hmotnej núdzi. Výšky dávok v hmotnej núdzi nájdete na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. O dávku treba požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska.
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi v prípade mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie
Poskytovateľom je príslušný obecný alebo mestský úrad, dávka je určená na úradu mimoriadnych výdavkov, napríklad na nevyhnutné ošatenie, obuv, základné vybavenie domácnosti, palivo a iné.
Dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa
Určená pre deti ohrozené sociálnym vylúčením a poskytuje sa na zabezpečenie obeda a iného jedla v MŠ alebo ZŠ. Dotácia sa poskytuje na dieťa najviac v sume 1 euro na jeden stravovací deň, počas ktorého bolo v MŠ alebo ZŠ.
Dotácie možno poskytnúť žiadateľovi na každé dieťa, ktoré navštevuje materskú školu alebo základnú školu a v MŠ alebo ZŠ je najmenej 50 percent detí z rodín, ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.
Nárok majú aj deti, ktoré navštevujú MŠ alebo ZŠ a žije v rodine, ktorej sa poskytuje dávka a príspevky alebo ktorej priemerný čistý mesačný príjem za posledných šesť mesiacov je najviac vo výške životného minima. O dávku treba požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska.
Dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa
Určená pre deti ohrozené sociálnym vylúčením, dotáciu možno poskytnúť na úhradu školských potrieb na vyučovanie v MŠ alebo ZŠ. Ide najmä o zošity, písacie potreby, učebnice a ďalšie pomôcky, dotácia sa poskytuje najviac v sume 33,20 eur za dieťa a rok.
Dieťa musí spĺňať rovnaké podmienky ako pri dotácii na podporu výchovy k stravovacím návykom (viď hore). O dávku treba požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska.
Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ale nakoniec to dopadlo dobre.
Áno, ale musela som ich presvedčiť, že im filmom neublížim. A práve preto som si vymyslela štylizovanú formu, v ktorej účinkujúce zahrali svoje vlastné príbehy, bez toho, aby som sliedila po intímnych detailoch a ich súkromí.
Myslíte si, že projekt môže byť prínosom aj pre iné ženy?
Určite áno. Na začiatok je fajn už len to, že sa vďaka divadelnému projektu načala spoločenská diskusia. Sama som poskytla zopár rozhovorov, jedna z účinkujúcich bola dokonca pozvaná do televíznej debaty Máte slovo s Michaelou Jílkovou. Zúčastnili sa na nej aj zástupcovia slobodných otcov, politici a rozprúdila sa pomerne živá a podnetná diskusia.
Čo chystáte teraz?
Pracujem na hranom filme Piata loď podľa knižky Moniky Kompaníkovej o svete detí, o ich snoch a potrebách. Predchádzajúci film o matkách bol vlastne skvelou prípravou, pretože opäť skúmam rodičovstvo, akurát z úplne iného uhla.
Takže teraz navštevujem prostredia, kde vyrastajú „problémové deti“, teda napríklad detské centrá, zhováram sa s psychológmi, sociálnymi pracovníkmi, sledujem deti a snažím sa odpozorovať zaujímavé momenty a situácie, ktoré sa neskôr môžu objaviť aj v scenári.
Ako to prebieha? Sedíte niekde v kúte a zapisujete si poznámky z toho, čo vidíte?
Nie, nesedím v kúte a poznámky si zapisujem až neskôr. Jednoducho som tam a to úplne stačí. Nedávno som mala možnosť byť pri peknej situácii v jednom detskom zariadení.
Vždy, keď tam príde nové dieťa, ostatní ho privítajú, dajú mu na krk cukrík a zaspievajú mu. Presne takto tam uviedli aj mňa, bolo to pre mňa veľmi dojemné a silné.
Musí byť dobrý filmár komunikatívny a spoločenský?
Neviem. Ja som napríklad veľká introvertka a myslím si, že mi to pri práci až tak neprekáža.
Na začiatku si možno ťažšie získavam respondentov, ale viem im prenechať priestor, aby mohli byť pred kamerou sami sebou. Podľa mňa je skôr dôležitá ochota dokumentaristu vydať sa na územia, ktoré sú preňho neznáme a tak trochu nepohodlné.
Poznám veľa filmov o dobrých babičkách, príjemných osobnostiach a tak ďalej, a mnohé z nich sú aj kvalitné. Ale mňa osobne vždy najviac zaujme, keď filmár vykročí z dôverne známeho sveta a vydá sa tam, kde by sa možno nešiel dobrovoľne zrekreovať.
Často sa stáva, že dokumentarista síce nazrie do neznámeho sveta, ale spracuje ho povrchne a čo je horšie, dokonca účinkujúcich poníži.
Nuž áno, film je väčšinou taký, aký je jeho režisér. Sú filmári, ktorí prídu na miesto nakrúcania, majú už vopred svoju predstavu, všetko ovplyvnia svojou energiou a skutočnosť pretvoria na svoj obraz.
Takže možno je to tak, že extrovertný režisér má väčší problém urobiť pravdivý film než introvert, ktorý musí prekonať počiatočnú bariéru, ale potom je ochotný ľudí aj počúvať. No ťažko sa mi nad tým mudruje, mne sa už tiež všeličo nepodarilo, aj keď som introvert (smiech).
Odľahne vám po poslednom strihu a po tom, ako sa „zbavíte“ filmu?
Ale áno. Najmä po snímke Až do mesta Aš mi teda skutočne odľahlo, keďže realizácia trvala celých šesť rokov. Pamätám si, že po premiére som sa cítila ako znovuzrodená.
Čo potom robíte? Prespíte naraz tri dni? Alebo sa opijete?
Pred pár týždňami som dokončila dizertačku a naozaj som zopár dní prespala (smiech). Ale inak si po projektoch zvyčajne užívam fyzickú prácu. Zájdem na priateľovu chatu, kosím trávu, je to veľmi príjemný pocit. Najmä to, že výsledok vidím ešte v ten istý deň.
Vizitka:
Iveta Grófová (33)
pochádza z Trenčína. Na bratislavskej Vysokej škole múzických umení študovala v Ateliéri animovanej tvorby a absolvovala Ateliér dokumentárnej tvorby. Jej celovečerný debut Až do mesta Aš o fenoméne príležitostnej prostitúcie získal národnú nomináciu na cenu Americkej filmovej akadémie, ocenenie slovenskej filmovej kritiky a cenu za najlepší slovenský film v roku 2012 na Bratislavskom filmovom festivale, zvláštne ocenenie na filmovom festivale v rakúskom Linzi a v nemeckom Neisse, cenu za najlepšiu réžiu na MFF Tofifest v poľskom Toruni. Do projektu Slovensko 2.0 prispela príbehom Discoboj. Nedávno mal na Slovensku premiéru jej časozberný dokument Blues pre sólo matky, v ktorom mapuje projekt občianskeho združenia Tripitaka a zároveň približuje sociálnu situáciu slobodných matiek. S priateľom Maťom žijú v Bratislave.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
