Je ich čoraz viac. Vyzerajú ako víly, nosia dlhé sukne, rozpustené vlasy, ak majú malé deti, tak určite uviazané šatkou k telu. A navyše, tvária sa spokojne a šťastne, akoby sa ich stres a problémy súčasného sveta ani netýkali.
Navonok ich spája niekoľko rovnakých čŕt. Nakupujú biopotraviny, ekologicky odbúrateľné čistiace prostriedky, bavlnené plienky, používajú menštruačné kalíšky, odmietajú očkovanie a najradšej by rodili doma, bez prítomnosti lekára – chlapa.
Tiež majú blízky vzťah k prírode, zbierajú bylinky, oslavujú letný slnovrat, robia obrady a rituály, meditujú v kruhu žien a tancujú očistné tance.
Ženy, spojme sa
To najdôležitejšie však je, že sa stretávajú a rozprávajú. O tom, že ženy by sa mali opäť spojiť, navzájom medzi sebou, ale i so svojou maternicou, so svojou menštruáciou i s vlastnou sexualitou a vyliečiť svoje lono.
Oblasť panvy a ženské orgány považujú za svoje najcitlivejšie psychosomatické orgány, kde sa ukladajú potlačené emócie, ublíženia, traumy a spôsobujú vážne zdravotné problémy.
„Je čoraz viac žien, ktoré majú problémy s myómami, cystami, endometriózou,“ hovorí lektorka sebarozvojových kurzov pre ženy Kristína Dubajová. „Alebo trpia bolestivou menštruáciou, či silno krvácajú. Často len tým, že začnú cvičiť jednoduché tantra jogové cviky, dostanú sa do kontaktu so svojím telom a menštruačným cyklom, ich problémy sa zmiernia alebo dokonca postupne vymiznú. Sme odtrhnuté od svojich cyklov, od svojho tela, nežijeme svoju autentickosť, ktorá je niekedy aj poriadne divoká,“ vysvetľuje.
V Bratislave a Pezinku organizuje kurzy tanca pre radosť, semináre o liečení ženského lona a potenciáli menštruačného cyklu, sprevádza ženy na ženských kruhoch, počas prechodových rituálov, cvičí s tehotnými i s bábätkami.
„Dnešné ženy žijú izolovane, ale mení sa to. Internet je plný žien, ktoré si posúvajú šaty po deťoch, podelia sa o informácie, radia si, vytvárajú zoskupenia,“ hovorí Alexandra Paršová, matka troch detí a spoluorganizátorka školských premietaní o menštruácii.
Ženy sa prestávajú vnímať ako konkurentky, ktoré súperia o muža, o prácu, hoci mnohé sa ešte zdesia pri predstave, že by sa ocitli v spoločnosti desiatich žien. Navyše oblečených v prírodných materiáloch a rozprávajúcich o menštruácii. Podľa Dubajovej však nie je výnimkou, ak ženské kruhy a semináre navštevujú aj topmanažérky. Cítia sa vyhorené v mužskom kolektíve, kde nemajú možnosť prejaviť svoju kreativitu a emócie.
Preč s patriarchátom
Trend prišiel zo Západu a môže byť vnímaný ako jedna z reakcií na kapitalizmus v jeho industriálno-technizovanej a byrokratickej podobe. Od človeka vyžaduje nepretržité výkony, nedovoľuje mu oddýchnuť si a byť sám sebou.
Nie sú to len ženy, ktoré sa snažia o iný spôsob života, pribúda aj mužov, ktorí si nechávajú narásť brady, správajú sa ekologicky a menej sa prispôsobujú požiadavkám spoločnosti. Posilňujú svoju mužskosť, tak ako ženy ženskosť.
Ďalšie vysvetlenie hovorí, že nejde ani tak o návrat k prírode alebo k tradíciám, ale skôr o vzdávanie sa patriarchálneho pohľadu na svet.