Zelený šalát po celý rok

Nezáleží na tom, či si na balkóne nájdete miesto pre veľký hrantík, k zadným dverám verandy pristavíte starú drevenú debničku alebo sa rozhodnete vybudovať na plote vegetačnú stenu zo samozavlažovacích nádob. Na každom z týchto miest sa môžete tešiť z bohatej úrody krehkých, šťavnatých lístkov.

Listová zelenina toleruje tieň severného balkóna, miluje chladnejšie časti roka a vytvára bohatý koreňový systém, ktorý pátra po živinách. Ľahký substrát v prvých dňoch klíčenia vyvoláva rozpaky slabým ukotvením rastliniek, len čo ho však prikryje zeleň, ukáže všetky svoje prednosti.

Chrumkavé lístky z Ázie

Mibuna, mizuna a čínska horčica sú rekordérmi v rýchlosti rastu. Kým v skorej jari a neskorej jeseni vyrastú v priebehu 30 dní v hustý vysoký koberec šťavnatých lístkov, v sparnom lete to stihnú za polovičný čas. Majú krehké, šťavnaté stonky, ktoré svojou chrumkavosťou dopĺňajú jemnú chuť listov.

Najlepšia taktika výsevu je husté rozsýpanie semienok na povrch zrovnaného substrátu, tak aby na každom centimetri bolo jedno semienko. Potom už len vziať do ruky sitko a jemne ich zasypať tenkou preosiatou vrstvičkou, aby boli v neustálom vlhku. Rosenie a prikrytie fóliou urýchli klíčenie, pozor však na krhličku. Mladé rastlinky líhajú pod tenkými prúdmi vody a trvá im deň či dva, kým sa postavia na nohy.

V stocentimetrovom hrantíku narastie dostatok lístkov pre početnú rodinu na dva zbery. Osvedčilo sa mať dva hrantíky s výsevmi s 2-, resp. 1-týždenným odstupom, k spokojnosti im stačí univerzálny substrát.

Šalát na rez

Kto by nemiloval jemnú chuť listového šalátu na rez. Dvojfarebné zmesi Lolo a Bowl rastú s takým intenzívnym nasadením, že kedykoľvek pretrháte z hustého porastu za misku lístkov, do dvoch dní sa uvoľnené miesto opäť zaplní.

Prírodný substrát s ílmi a organickým predhnojením je zárukou toho, že dosiahnu typickú sladkastú chuť šalátu. Nesmú však pri pestovaní utrpieť stres zo sucha či horúčav. Jar a jeseň sú ideálnym obdobím na ich pestovanie a samozavlažovací hrantík by mal byť samozrejmosťou. Nespália ho ani prízemné mrazíky.

Výhodné je pri výseve povrch substrátu utužiť tlakom, aby klíčne rastlinky, ktoré sa objavia po 4 až 6 dňoch, mali oporu. V hustom výseve rastie najrýchlejšie, trvá približne šesť týždňov, kým vás zahrnie bohatou úrodou. V hrantíku 40 x 100 centimetrov narastie v dobrom počasí až 1,5 kilogramu lístkov. A to je také množstvo, že chvíľami nebudete možno vedieť, čo s ním.

Korenisté dobroty

Pre koho je šalát príliš fádny, toho viac nadchnú rukola a dánska žerucha. Tušili ste o tom, že žeruchu možno pestovať aj inak ako na vate pre jej klíčne lístky? Jej štipľavá korenistá chuť sa pri vyššom vzraste nevytráca a je úplne iná ako rukola s jej korenistou horkosťou.

Obe rastlinky milujú teplo a nerobia si ťažkú hlavu z tienistého stanovišťa. Len žeruchu treba pre jej jemný vzrast chrániť pred vetrom, pri ktorom intenzívne polieha. Vyrobiť horčiny a aromatické látky z fádnej zeme nie je jednoduché. Obom svedčí substrát s vermikompostom, ktorý rozvinie ich arómu naplno.

Vďaka tomu, že im stačí päťcentimetrová hĺbka pestovateľskej nádoby s podmiskou, v ktorej je neustále voda, pri ich pestovaní si vystačíte na celú sezónu s jediným 50-litrovým vreckom. Potrvá dva cykly, kým vyčerpajú živiny a ich chuť sa stane fádnejšou.

K úrode sa prepracujú približne za šesť týždňov. Kým úroda rukoly je takmer zhodná s mizunou, žeruchy je o poznanie pomenej. Nestojí však za to vyčkávať ďalšie týždne na prírastky. Akoby dosiahla svoj vrchol.

Čo poviete na špenát?

V marci je všetka zelenina vzácnejšia ako špenát a tak zostáva bez povšimnutia. Keď sa však rok preklopí a v druhej polovici augusta sú dni opäť kratšie, nastal čas na pestovanie jesenných odrôd. Možno sa vám to zdá nezvyčajné, ale špenátu sa predsa len v hrantíkoch darí a tienisté miesto im neprekáža. Záleží však na odrode, či budete chcieť, aby skončil pod pokrievkou v hrnci, alebo v studenej šalátovej mise.

Monores má jemné svieže lístky, ktoré priam lákajú na odtrhnutie a zjedenie, Emilia F1 je typicky tmavá, pevná, na tepelnú úpravu. Matador je kdesi uprostred svieži i s typickou špenátovou chuťou zároveň.

Siať špenát je ako hrať sa na vojačikov. Semienko k semienku naukladáte na urovnaný rašelinový substrát, tak aby boli 2 či 3 centimetre vzdialené od seba. Každé z nich potom ceruzkou zatlačíte dva centimetre pod zem a o niekoľko dní začnú spod zeme vykúkať pevné rastlinky s dlhými klíčnymi listami. Mohutnejú, hustnú a ak príroda chce, začnú pre kvet vybiehať i do výšky. Nie je to však na škodu, k listom sa dostane viac svetla.

Zo 60-centimetrového hrantíka zozbierate približne 100 gramov úrody, čo pri výraznej chuti špenátu nie je na zahodenie.