Prázdninový biznis

Delegátka: Každý deň robíte niečo iné

Magdalena Nerádová (24), Turecko

Magdalena už niekoľko sezón pracuje ako delegátka v Turecku. Počas vysokej školy si urobila sprievodcovský kurz a vtedy sa začalo dobrodružstvo, ktoré hľadala. „Človek, ktorý nie je príliš spoločenský, by sa delegátom stať nemohol.

V tejto práci nepoznáte stereotyp, neustále stretávate nových ľudí, riešite nové situácie. Najdôležitejšie kritériá na prácu delegáta sú samostatnosť, asertivita, trpezlivosť, zodpovednosť, dobré organizačné a orientačné schopnosti.

Veľmi dôležitá je aj jazyková výbava a vodičský preukaz, pretože medzi hotelmi najazdíte počas sezóny stovky kilometrov,“ vysvetľuje Magdalena. Jej hlavnou náplňou práce je vyzdvihnúť dovolenkárov na letisku, ubytovať ich, počas celého týždňa sa im venovať, vybaviť ich požiadavky, riešiť prípadné problémy, sprevádzať ich na fakultatívnych výletoch a na konci pobytu ich odprevadiť na letisko.

„Každý deň robíte niečo iné. To je na tejto práci to najlepšie,“ pochvaľuje si. A ako rieši vypäté situácie? „S chladnou hlavou a úsmevom na perách,“ pohotovo odpovedá.

„Na dovolenky chodia aj ľudia, ktorí nebudú spokojní nikdy s ničím. Najhoršie bývajú asi meškania letov, ktoré sú, samozrejme, nepríjemné – ľudia sú unavení a v dôsledku toho často aj podráždení.“

Ak ste šikovný delegát, nemáte vraj problém so zarobenými peniazmi vyžiť. Podľa Magdaleniných slov však mnoho jej kolegov ostáva v dovolenkovej destinácii aj počas zimy a robia napríklad sprievodcov na poznávacích zájazdoch alebo sa presunú ako delegáti do exotickejších krajín, prípadne si nájdu prechodnú prácu na Slovensku, kým čakajú na ďalšiu sezónu.

Ak chcete túto prácu skúsiť: Hlavne treba byť silnou osobnosťou, nevzdávať sa pri prvých problémoch či sťažnostiach. Väčšina dovolenkárov sú spokojní a milí ľudia, ktorí si prídu na dovolenku naozaj odpočinúť a nie vyhľadávať každú malú chybu v programe – dokonca vás mnohí aj pochvália.

Animátorka: Cítila som sa ako na dovolenke s mladšími súrodencami

Veronika Tupá (23), Turecko

Hlavnou motiváciou animátorky Veroniky bola snaha skúsiť niečo nové, zdokonaliť sa v jazyku, spoznať novú krajinu a najmä užiť si leto pri mori.

„Rok predtým na rovnakom mieste boli moje dve známe, ktoré sa tam opäť chystali a cez ne som sa dozvedela, že cestovná kancelária potrebuje ešte jedno dievča. Neváhala som a po úspešnom absolvovaní pohovoru som si spravila animátorský kurz. Všetko ostatné – letenky, ubytovanie a stravu zabezpečovala cestovná kancelária.“

Veronika pracovala počas leta v hotelovom komplexe ako detská animátorka. Jej pracovný čas sa začínal o desiatej a končil sa o sedemnástej, s trojhodinovou prestávkou cez obed.

„Venovala som sa slovenským deťom a na každý deň mala pre nich pripravený program, ktorý sa skladal z kreatívnych a športových hier, maľovali sme na tvár, stavali hrady z piesku, chodili na tobogany či do hotelovej minizoo. Vždy večer bola polhodinová detská diskotéka.“

Keďže nedele mala voľné, užila si aj krajinu a zúčastnila sa aj na rôznych fakultatívnych výletoch. Na rodičov a hlavne deti mala skutočne šťastie a celé dva mesiace prebiehali v poriadku.

„Vážnejší problém bol akurát s pracovnými vízami, dokonca mi hrozilo, že si pobyt predĺžim, nakoniec však všetko dobre dopadlo,“ spomína Veronika, ktorá si prácu detskej animátorky užívala skôr ako dovolenku s mladšími súrodencami.

Ak chcete túto prácu skúsiť: Ak si veríte, že odlúčenie znesiete dobre a ste komunikatívny, trošku bláznivý typ, ktorý chce zažiť menšie dobrodružstvo, neváhajte – je to práca snov.

Čašníčka: Chlapci mi nechávajú na servítke svoje čísla

Miroslava Šoltýsová (24), Korzika

„V obsluhe počas letných mesiacov pracujem už siedmu sezónu. Najskôr som bola trikrát v Bretónsku a posledné tri letá na Korzike,“ začína o svojej práci čašníčky rozprávať Miroslava.

„Spočiatku to bolo náročné, najmä po jazykovej stránke, lebo som ovládala len učebnicovú francúzštinu a s tou som veru toho veľa nerozumela.“

Na Korzike sa už vďaka väčším jazykovým skúsenostiam rýchlejšie adaptovala. Dokonca sa trošku naučila aj po taliansky. Len výnimočne v tejto časti Európy narazí na Slováka alebo Čecha.

„Medzi dovolenkármi nájdete najmä Francúzov, Talianov a Nemcov, prípadne Angličanov. Najpriateľskejší sú práve Francúzi,“ šibalsky sa usmeje Mirka a hneď aj vysvetľuje prečo.„Veľakrát sa mi stáva, že mladí chlapci mi nechajú na servítke svoje telefónne číslo. Pre nich je to bežný spôsob nadväzovania kontaktov. Nie sú takí ostýchaví ako Slováci, urobia prvý krok a čakajú, ako žena zareaguje.“

Najskôr bola z tohto zvyku zmätená, ale raz sa takto s jedným hosťom zoznámila a vyšli si na kávu. Doteraz sú v kontakte. Nie vždy je však práca čašníčky len o úsmevných spomienkach.

Často musí riešiť aj konfliktné situácie, najmä v kolektíve, občas aj so samotnými hosťami. „V čase najväčšej sezóny, čo je júl a august, nemáme ani jeden deň voľný, a preto treba prácu zvládnuť nielen fyzicky, ale aj psychicky.

Občas si aj poplačem, ale takýto dynamický život ma baví. Napokon si vždy pamätám viac príjemných zážitkov ako tých nepríjemných.“

Ak chcete túto prácu skúsiť: Ideálne je uchádzať sa o takúto prácu po priamej linke, to znamená po odporučení od známych, prípadne si priamo dohodnúť spoluprácu u majiteľa reštaurácie. Sprostredkovateľské agentúry len ťahajú peniaze a človek nevie, do čoho ide.

Plavčíčka: Zachránila som 11 ľudských životov

Denisa Ludvigová (33), Slovensko

Denisa odmalička aktívne plávala a venovala sa rôznym športom. Inšpiroval ju seriál Baywatch, aj ona chcela ľuďom zachraňovať životy. Plavčíčkou je už od roku 2001, stihla si „odskočiť“ aj na materskú dovolenku.

„Po absolvovaní kurzu plavec – záchranca som sa zamestnala ako plavčíčka a trénerka plávania pre materské školy. Prvá problémová situácia prišla, keď som musela zachraňovať topiaceho sa imobilného návštevníka,“ hovorí o svojich začiatkoch.

Počas svojej desaťročnej pracovnej činnosti zachránila 11 ľudských životov, a to ju pri práci najviac napĺňa, hoci ako plavčíčka vníma neustálu fyzickú a psychickú záťaž.

„Z pohľadu plavčíka sú najproblematickejší nedisciplinovaní, arogantní návštevníci a tiež tí pod vplyvom alkoholu. Najväčším problémom je, keď mám dlhý týždeň v dvanásťhodinovej pracovnej zmene.“

Práca plavčíka nie je len obchôdzka okolo bazénov, Denisa musí dbať na všeobecnú bezpečnosť a dodržiavanie predpisov danej plavárne či kúpaliska, udržiavať čistotu bazénov a okolia, pravidelne kontrolovať, merať a viesť záznamy o vode, ovzduší, úrazoch a, samozrejme, poskytovať prvú pomoc.

„Ľudia si myslia, že plavčíci si užívajú v čase sezóny slnko, bazény, ale v skutočnosti to tak nie je. Je to veľmi zodpovedná práca, čím je na kúpalisku vyššia návštevnosť, tým sú vyššie nároky na pozornosť plavčíkov,“ opisuje svoje leto Denisa.

„Vo voľnom čase si síce môžem zaplávať, ale letná dovolenka mi chýba. Zamestnávateľ nám ju kompenzuje mimo sezóny.“

Ak chcete túto prácu skúsiť: Dobrým predpokladom, ako sa stať plavčíčkou, je plavecká zručnosť, komunikatívnosť, psychická stabilita, dobrá telesná kondícia, ochota pomôcť a poradiť návštevníkom kúpaliska.