Nela Pocisková: Stále som trémistka

Vaša televízna postava Niny Dolinskej patrí k najpopulárnejším na Slovensku. Ako sa vám s ňou žije?

Párkrát som dostala otázku, či sa nebojím, že by som pri tejto postave mohla byť zaškatuľkovaná. Tak to, našťastie, nehrozí, lebo okrem nakrúcania Búrlivého vína robím aj veľa iných projektov.

Účinkujem v muzikáloch, koncertujem... Takže nemám pocit, že by ma Nina Dolinská nejako obmedzovala. Vďaka nej som spoznala veľa skvelých ľudí, členov produkčného tímu aj hereckých kolegov, od ktorých sa stále niečo nové učím. A to je fajn, lebo stále cítim potrebu posúvať sa ďalej.

Keď ste si prvýkrát prečítali scenár Búrlivého vína, čo ste si pomysleli?

Ten príbeh sa mi od začiatku páčil. Ja som romantická duša, milujem Rómea a Júliu a hlavné postavy seriálu – Nina s Martinom majú s nimi niečo spoločné.

Tiež ide o mladých zaľúbených ľudí z dvoch znepriatelených rodín. Pre túto komplikáciu nemôžu svoju lásku rozvíjať tak, ako by chceli. Páčilo sa mi, ako to bolo napísané, plné napätia a nečakaných zvratov...

Ale kým som dostala postavu Niny, musela som prejsť namáhavým konkurzom, lebo zoznam uchádzačiek bol veľmi dlhý. Bol to skutočne dobrý pocit, keď mi napokon zavolali, že som uspela.

Spočiatku to vyzeralo tak, že pôjde len o nízkorozpočtový seriál s tridsiatimi časťami pre televíziu Doma. Napokon už točíme tretiu sériu a sme najsledovanejším projektom na Markíze. To je úspech, o akom sa nám ani nesnívalo.

V seriáli ste už vystriedali troch partnerov. Aké to je hrať s niekým dlhší čas milenecký pár?

Napríklad keď sme sa prvýkrát stretli s Ďurom Lojom, ktorý hrá postavu Martina, tak sme sa predtým vôbec nepoznali. Videla so ho len párkrát, keď bol pozrieť Zuzku Kanóczovú pri nakrúcaní Ordinácie v ružovej záhrade. Takže som mala obavy, ako to celé dopadne.

Viete, ak s niekým hráte zaľúbenú dvojicu, sú len dve možnosti – buď si sadnete, a váš výkon bude mať iskru, alebo pocítite napätie, neuvoľníte sa a celé to bude nanič. Našťastie, my sme si s Jurajom ľudsky sadli. Podľa mňa je to veľmi príjemný chlap.

Keď sme sa rozprávali pred šiestimi rokmi, vtedy ste opisovali ako najdôležitejšieho človeka vo svojom živote Jána Ďurovčíka. Ako ho vnímate dnes?

Ja ho stále tak vnímam. Jano pre mňa objavil divadlo, otvoril mi dvere do sveta, v ktorom žijem, a stále nado mnou drží ochrannú ruku. Stále som mu veľmi vďačná a úprimne si ho vážim.

Podľa mňa je to jeden z najväčších profesionálov v našej brandži. Ale netvrdím, že to medzi nami nebolo v istom období ťažké. Potrebovali sme čas, aby sme sa napokon dopracovali tam, kde sme, do stavu, v ktorom dokážeme komunikovať bez akýchkoľvek pocitov napätia.

Dnes spolu úplne normálne pracujeme, dokonca sa mi zdá, že komunikácia medzi nami je ešte lepšia ako kedysi.

Bývate stále s rodičmi?

Áno, s našimi mám výborný vzťah. Vieme sa porozprávať ako kamaráti. Okrem toho tam fungujem ako samostatná jednotka, máme oddelené izby, takže sa vidíme, len keď cítime potrebu.

Keď mám nával práce, tak som rada, že sa vôbec raz za čas stretneme. Určite by som chcela mať jedného dňa vlastnú rodinu, ale momentálne sa na to nesústredím.

Kedysi ste si robili plány, že by ste chceli študovať v zahraničí.

Tie plány stále sú, stále zvažujem, či sa jedného dňa nevyberiem do Ameriky, do Londýna, alebo do Viedne. Keď som bola tesne pred maturitou, otvorili sa mi neuveriteľné možnosti.

Zrazu som bola zavalená množstvom ponúk, ktoré som nechcela prepásť. Nebolo to ľahké, chvíľami som sa bála, že možno ani nedoštudujem. Po maturite som si nevedela predstaviť ísť hneď na vysokú, bola by to príliš veľká záťaž.

Ale otázku ďalšieho štúdia som neuzavrela. Možno sa raz vyspím a poviem si, že teraz je ten správny čas a pošlem niekam prihlášku.

Nedávno ste vystupovali na koncertoch s Andrejom Bocellim a Filipom Tůmom. Láka vás operný spev?

Skladby, ktoré som s nimi spievala, nie sú operné, aj keď niečo z techniky operného spevu som pri svojej učiteľke Mirke Marčekovej pochytila. Bolo to niečo medzi vážnou hudbou a popom, taká „dolce muzika“.

Ako sa vám stálo na koncertnom pódiu s Filipom Tůmom?

Keď mi zavolal s touto ponukou, potešilo ma to. Veď obaja spievame, venujeme sa hudbe... Neváhala som ani sekundu a povedala som mu, že je to podľa mňa krásny projekt.

Spievať so živým orchestrom je pre mňa vždy úplne iný zážitok ako vystupovať s hotovým podkladom. Pokiaľ ide o spoluprácu s Filipom, neviem, čo k tomu dodať.

Obdivujem ho ako umelca a je to skvelý človek, takže len dúfam, že sa nám koncert vydaril a že sa to ľuďom páčilo.

Takže vaša dohoda je, že nechcete váš vzťah medializovať?

Presne tak. Často mi volajú novinári a pýtajú sa, či som nezmenila názor. Ale ja ho nikdy nezmením. Podľa mňa nie je mojou povinnosťou verejne rozprávať o tom, s kým trávim voľný čas.

A keď potom napíše niekto niečo čo nie je pravda?

To by sa mohlo stať tak či tak. Mám pocit, že či o niečom hovorím, alebo nehovorím, aj tak je to jedno. Aj tak si každý napíše, čo chce. Teda – česť výnimkám.

Vraj ešte stále bojujete s trémou. Je to pravda?

Pýtala som sa starších kolegov, či to niekedy prejde – vraj nie, bude to len horšie (smiech). Som hrozná trémistka, asi preto, že v sebe cítim veľkú zodpovednosť a všetko vážne prežívam. Priveľa rozmýšľam, viem, že to nie je dobré, ale neviem si pomôcť.

Neskúšali ste nejaké dychové cvičenia na uvoľnenie?

Skúšala som všetko možné, ale keď príde kritická chvíľa tesne pred vystúpením, vtedy mi nezaberie nič. Len sa prežehnám a poprosím niekoho tam hore, aby stál pri mne.

Nedávno ste vydali popový pesničkový album, ktorý sa celkom dobre ujal v rádiách. Ako sa cítite v polohe populárnej speváčky?

Pre ľudí, ktorí ma doteraz poznali len z muzikálov, je to možno prekvapenie. Tento album je viac obyčajný, viac o mne. Urobila som ho, ako som to cítila a vôbec mi nešlo o to, či sa bude, alebo nebude predávať.

Robila som na ňom dosť dlho, dva roky s rôznymi producentmi - Oskarom Rózsom, Andrejom Škrovinom, Michalom Bielym, Tomim Popovičom. Nikam sme sa neponáhľali, na nič netlačili, takže celý projekt vznikal nenásilne a v pokoji.

Vo videu ku skladbe Mysterious Boy podávate slušný tanečný výkon. Tancujete aj v súkromí?

Odjakživa som mala blízko k pohybu. Obdivujem tanečné umenie a čo všetko sa dá ním vyjadriť.Keď som mala vlani v novembri turné, tak mi baletné tréningy pomohli zvládnuť fyzickú záťaž, ktorá s tým bola spojená.

Od profesionálnych tanečníkov mám síce ďaleko, ale neskutočne ma baví hýbať sa na akúkoľvek hudbu. Tanec je pre mňa hoby.

Pomáhate si nejakou špeciálnou stravou, aby ste boli v kondícii?

Ja sa v prvom rade rada zdravo a dobre najem. Nedokážem diétovať, nie som vegetariánka ani nemám žiadne zvláštne stravovacie návyky. Len od istého času cítim potrebu obmedziť pšenicu a mliečne výrobky.

Zdá sa mi, že potraviny, ktoré sa z týchto surovín vyrábajú, majú ďaleko od prirodzeného stravovania, lebo sú kadečím umelo dochucované a upravované.

Mama mi síce vraví – pozri sa na našu prababku, celý život jedla chlieb aj mlieko a bola zdravá. Ale to, čo sa jedlo kedysi, malo celkom inú kvalitu.

Takže zdravo jete, cvičíte, pracujete. Máte vôbec nejaké neresti?

Mám slabosť na sladkosti, obhrýzam si nechty a mám vyoperované bunky na všetko, čo súvisí s technikou a s počítačmi.

Keď potrebujte technickú výpomoc, kto vám ju poskytne?

Môj brat. On je, našťastie, úplne inak orientovaný ako ja. Takže keď sa niečo pokazí, bez problémov mi to opraví.

Keby ste sa mali v budúcnosti usadiť s nejakým mužom, aký by mal byť?

Nemám vysnívaný typ muža, napríklad blondiaka s modrými očami... Dôležité pre mňa je, aby som si s ním mala ako s človekom čo povedať a potom, aby medzi nami fungovala chémia, istá príťažlivosť, bez ktorej by som nemohla byť vo vzťahu šťastná.

Každopádne, keď príde potreba usadiť sa s niekým, tak si myslím, že to vycítim. Podľa mňa to príde samo od seba.

Vizitka:

Nela Pocisková (23) spieva už do ôsmich rokov. Ako štrnásťročná dostala úlohu Katky v muzikáli Neberte nám princeznú, potom, ako ju na kastingu objavil choreograf a režisér Ján Ďurovčík. Účinkovala v tanečnej dráme Labuťko, v predstavení Jozefa Bednárika Fidlikant na streche, v balete Popolvár v SND, v muzikáloch West Side Story, Ôsmy svetadiel, Pomáda. Má za sebou účinkovanie v televíznych seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade a Búrlivé víno. Vydala sólový album War, koncertovala s Adreom Bocellim, Filipom Tůmom, Daliborom Jenisom a Martinom Chodúrom. S Kamilom Mikulčíkom sa zúčastnila na medzinárodnej súťaži Eurovision Song Contest.

Foto: Petra Bošanská

Styling: Jana Milatová

Vizáž: Jana Olšinská