Máte doma malých generálov?

Metla vyháňa deti z pekla, hovorili ešte naši prastarí rodičia. Dnes by sme za tento výchovný prístup mohli mať opletačky so zákonom. Čoraz viac rodičov preferuje liberálny spôsob výchovy, ktorý podporuje individualitu dieťaťa a jeho slobodnú vôľu.

Prívrženci voľnej výchovy veria, že dieťa je hotový človek, ktorý vie, čo potrebuje, a kedy to potrebuje. „Rodičia by nemali potomkov ani chváliť, ani trestať. Dôležitá je len bezbrehá láska, pocit bezpečia a dobrý príklad,“ hovorí americká psychologička Naomi Aldorfová. „Neveríme, že dieťa potrebuje čokoľvek dodávať zvonka. Veríme, že všetko v sebe už má. Vie, čo potrebuje a vie o to požiadať.

Úloha rodičov je vytvoriť mu priestor, v ktorom sa môže naplno rozvinúť,“ hlása text na portáli nevýchova.cz, ktorý propaguje voľnú výchovu u našich západných susedov.

Nespratná generácia

Aj keď má liberálny spôsob výchovy svoje klady, v poslednom čase sa v západnej Európe ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že metóda zlyhala. Medzi jej najsilnejších odporcov patrí švédsky psychiater a otec šiestich detí David Eberhard, ktorý rozvíril rodičovské vášne knihou Ako deti preberajú kontrolu.

„Jasné, že deťom sa treba venovať a načúvať im, ale vo Švédsku to zašlo príliš ďaleko. Dnes rozhodujú za celú rodinu. Určujú, čo sa bude variť, kedy ísť do postele, kam sa pôjde na dovolenku, dokonca si rozkazujú, čo sa bude pozerať v televízii,“ hromží Eberhard a pokračuje: „Zo Švédov vyrastajú samoľúbi, nevychovaní a panovační uličníci.

Vyvreskujú počas večere, prerušujú vás a vyžadujú rovnaké právomoci, ako dospelí.” Nespratná generácia nie je problémom len pre ostatných, ale v konečnom dôsledku škodí sama sebe. „Deti sú odmalička vychované v dojme, že sú stredobodom vesmíru. Lenže raz dospejú a prídu na to, že v skutočnom svete to takto nefunguje. Logicky príde sklamanie a pocit frustrácie.“

Zločin a trest

Švédsko bolo prvým štátom, ktorý v roku 1979 uzákonil zákaz fyzického trestania detí. Podľa Davida Eberharda za to dnes krajina pyká – dôsledky sa prejavujú v poklese úrovne školstva, náraste počtu záškolákov aj psychických problémov detí.

Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková s fyzickými trestami celkom nesúhlasí. „Myslím si, že nemajú vo výchove veľké zastúpenie. Význam majú len pri malých deťoch, ktoré ešte nerozumejú rozumným argumentom. Ročnému dieťatku môžete aj hodinu vysvetľovať, že nemá strkať pršteky do elektrickej zásuvky, no aj tak nechápe, čo od neho chcete.

Jemné capnutie po plienke alebo po rúčke je pre ne oveľa zrozumiteľnejšie,“ hovorí psychologička, no zároveň dodáva, že pri starších deťoch je už fyzický trest zlyhaním zo strany rodičov, ktorý výchovne nič nerieši. „Úder dieťa zbytočne dehonestuje, navyše hrozí, že mu ublížime. Nehovoriac o tom, že malý nespratník môže úplne prirodzene zareagovať tak, že sa na rodiča v obrane zaženie - a to si asi neželáme,“ dodáva psychologička.

K téme sa vyjadruje:

Mária Tóthová - Šimčáková

detská psychologička

Bezpečný pevný režim

Voľnosť a slobodu chcú deťom dopriať často tí rodičia, ktorí v detstve zažili prísnu výchovu. Občas to dôjde do extrému – krpci sa môžu hrať, jesť a spať v časoch, ktoré im vyhovujú, v domácnosti neexistuje žiadny pevný režim. „Lenže deti potrebujú mať v živote poriadok,” tvrdí Mária Tóthová Šimčáková.

„Neznamená to, že musia mať stopercentne nalinajkovaný denný program bez priestoru na relax a leňošenie, ale nejaký režim predsa len potrebujú, pretože im vytvára pocit bezpečia a istoty,“ hovorí detská psychologička. V otázke výchovy sa sama prikláňa k zlatej strednej ceste.

„Rodič by mal dieťaťu načúvať, prihliadať na jeho požiadavky aj pocity, no zároveň by malo dieťa rešpektovať určité pravidlá a hranice.“

Eberhard je o niečo radikálnejší a vyzýva na návrat k prísnemu rodičovstvu. „Neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, že autoritatívny prístup deťom škodí, takže pokojne prevezmite právomoci. Rodina nie je demokracia.“

Veľa slobody – málo lásky?

Ak patríte medzi utláčaných rodičov a práve ste sa rozhodli prevziať vládu, začať môžete už dnes. Napríklad tým, že niekedy medzi druhým večerníčkom a včielkou Majou prepnete na hlavné televízne spravodajstvo. Vaše zlatíčko zrejme nebude skákať od radosti po plafón, ale neskôr to určite ocení.

Ako hovorí Mária Tóthová Šimčáková, najnovšie psychologické výskumy ukázali, že deti, ktorým bola dopriata voľná a liberálna výchova, neskôr ohodnotili prístup rodičov ako nedostatočný. „V danom momente im stav vyhovoval, pretože si mohli robiť, čo chcú.

Lenže s časovým odstupom to ohodnotili ako slabú starostlivosť, nezáujem a nedostatočnú lásku zo strany rodičov. A naopak, deti, na ktoré boli kladené primerané požiadavky a ktoré mali stanovené určité hranice, spätne označili svojich rodičov ako milujúcich a starostlivých.“

ANKETA: Aké sú dnešné deti?

Zo švédskych detí vraj vyrastajú nespratníci. Čo hovoria na dnešnú generáciu pedagógovia na Slovensku?

Katarína Farkašová, detská logopedička, ZŠ Jelenia 16, Bratislava

Deti sú iné, ale súvisí to aj so spoločenskými zmenami, ktoré sa u nás udiali za posledných dvadsať rokov. Veľa závisí aj od rodičov, v praxi sa stretávam s takými, pre ktorých je dieťa centrom vesmíru a všetky svoje potreby podriaďujú potomkovi, a stretávam sa aj s rodičmi, ktorí očakávajú, že sa dieťa vychová samo. Našťastie, väčšina funguje mimo týchto extrémov, snažia sa deťom poskytnúť vzory a vytvárať hranice.

Róbert Dadykin, zástupca riaditeľky, ZŠ Grösslingova 48, Bratislava

Sú benevolentnejšie v prístupe k povinnostiam. Je oveľa ťažšie prinútiť ich k disciplíne, pretože ako autoritu neuznávajú ani učiteľov, ale ani vlastných rodičov. Na druhej strane sú žiaci oveľa viac informovanejší, vďaka internetu sú nasiaknutí informáciami ako špongia. Učiteľ sa musí logicky viac oháňať, pretože ak dieťa zaujme nejaká téma, tak si dokáže naštudovať toľko vecí, že je v danej oblasti takmer expertom.

Eva Polonyová, zástupkyňa riaditeľky, ZŠ Škarniclova 1, Bratislava

Deti sa zmenili, ale nemyslím si, že je to kontinuálna zmena k horšiemu. Jeden rok sú žiaci živší a neposednejší, inokedy sú viac pozorní. Istý trend bol vidno tesne po revolúcii, keď panovala uvoľnená atmosféra a eufória zo slobody. Vtedy mnohí rodičia nepochopili demokraciu a zrazu chceli rozhodovať o všetkom. Toto preniesli aj na svoje deti, u ktorých bolo badať pokles rešpektovania učiteľských autorít. O pár rokov sa to však zmenilo a ľudia pochopili, že aj demokracia má isté pravidlá a že odvaha a otvorenosť môžu ísť ruka v ruke so slušnosťou.