Muž počúva prvých päť viet partnerky, hovorí psychologička

Čo je viac? Láska alebo priateľstvo?

Tieto vzťahy nemôžete porovnávať, každý je kvalitatívne úplne iný. V rámci priateľstva si ľudia toľko neubližujú, nedochádza k neverám, s priateľom sa nestretávame každý deň, zatiaľ čo s partnerom áno. Preto niekedy partnerstvo splýva so stereotypom plným povinností. Partnerstvo je intenzívne, každodenné a rutinné, zahŕňa aj partnerskú históriu, zvládnuté krízy, dobrodružstvá a radosti. S kamarátom sa vidíme len keď chceme, máme náladu, preto si vždy nájdeme spoločný záujem, tému. Nemusíme sa s ním dohadovať o maličkostiach a môžeme si dovoliť byť oveľa veľkorysejší, pretože s kamarátom, na rozdiel od partnera, nežijeme.

Slovo odborníka

Psychologička Jitka Douchová

Partnerské problémy párov rieši už tridsať rokov.

Foto: onadnes.cz

Čo si teda vážiť viac?

Oboje. Oba tieto vzťahy majú v našom živote svoje miesto. Bez priateľov by sme boli zúfalí a bez partnera je život tiež dosť smutný. Bez partnera sme osamelí a vyhľadávame potom priateľov častejšie ako je nutné a môžeme byť až otravní. Oba vzťahy sú v živote zásadné.

Posunuli sa partnerské vzťahy za 30 rokov vašej praxe?

Dynamika života posunula aj tempo vzťahov. Psychológovia teraz najviac riešia nevery, manželské trojuholníky, problémy v komunikácii. V porovnaní s minulosťou pribudli problémy v sexe. Niežeby v minulosti neboli, ale toľko sa o nich nehovorilo. V poslednom čase za mnou častejšie chodia klientky s otázkou, ako sa majú vyrovnať so situáciou, keď ich partner žije dvojitý život – má okrem svojej pôvodnej rodiny ešte druhú partnerku a s ňou dieťa.

Má dnes na vzťahy vplyv to, že nová generácia dospelých vyrastala v rodinách, ktorých partnerské modely správania sa formovali za socializmu, v čase keď platili iné životné hodnoty?

Z mojej praxe vyplýva, že dnešná mladá generácia vychádza hlavne z klasického vzorca správania sa v tradičnej rodine a skôr z toho, čo zažívala u svojich starých mám a starých otcov, než u rodičov, ktorí sa hádali a možno rozviedli. Mladí ľudia žijú inak ako ich rodičia, majú viac možností a je pre nich ťažšie orientovať sa v živote a vzťahoch. Aj preto, hlavne vo väčších mestách, častejšie striedajú partnerov, hľadajú adrenalín. Cenu trvalého partnerstva hľadajú ťažšie, ale hodnoty ako domov, rodina s deťmi, partnerská láska sú pre nich o to viac ulitou bezpečia, zárukou pokoja.

Majú na vývoj vzťahov vplyv emancipačné snahy žien?

Sebavedomé a schopné ženy chcú byť emancipované, ale zároveň stále vyžadujú od muža džentlmenstvo, zásadný postoj, ktorý by si muži mali udržať bez ohľadu na akékoľvek hnutie. Jedna moja klientka advokátka má nového priateľa a vo svojich 36 rokoch je ohromená a nadšená z toho, že nový priateľ jej otvára dvere na aute predtým ako si doň sadne, že on objedná jedlo, ktoré si ona vyberie z menu, podrží jej dvere, že sa správa ako skutočný chlap.

To by mal predsa robiť každý muž.

Povedala som jej to isté, ale ona sa na mňa prekvapene pozrela a povedala, že to zažíva prvýkrát. Ak sa teda na niečom v partnerstve podpísal socializmus, tak nezmyselným výkladom feminizmu v tom zmysle, že ženy majú robiť presne to, čo muži. Vezmite si napríklad situáciu v MHD, kde sedí chlap, nech už akokoľvek starý a nad ním stoja ženy. Kedysi by k maskulinite patrilo to, že žena, aj keby mala dvadsať, predsa nemôže stáť nad mužom.

Hovorí sa o kríze mužskosti.

Neviem, či je to kríza. Skôr by som povedala, že muži sa dnes horšie orientujú v tom, čo vlastne ku skutočnému mužovi patrí. Ženy túžia po mužovi vo význame Pán Božský: kedykoľvek schopný erekcie, zo všetkého nadšený, schopný, silný, udatný, džentlmen a ekonomicky zdatný. Žena neočakáva len manuálnu podporu a peniaze, ako kedysi, jeho ekonomická sila, kvôli ktorej ho žena v minulosti obdivovala, už nie je taká jednoznačná. Jej očakávania mieria viac k potrebe opory, ťahúňa , vedomia, že sa môže pritúliť k svojmu chlapovi a môže mu niečo povedať. Na druhej strane, muži si s tým nevedia poradiť, pretože nie sú empatickí a počúvajúci, takže nakoniec aj tak skončíme pri kamarátke. Tá nám v tej situácii poslúži lepšie ako chlap, ktorý tým pádom stráca šancu byť nám pevnou oporou.

Čo robíme zle, keď nie sme v partnerstve spokojní?

Najčastejšie chyby robíme v komunikácii. Často si len na základe vlastných skúseností zle vysvetľujeme to, čo druhý hovorí a dezinterpretácie vedú k prehlbovaniu nedôvery, k neverám a krízam. Pribúdajú problémy so sexuálnou rezonanciou párov. Často má žena väčší apetít ako muž, a to, že je to prírodou a pudmi zariadené naopak, to je veľký mýtus. Do vzťahov vstupujú aj ekonomické problémy, dlhy a tiež stále vyššie nároky na pracovné nasadenie. Čím viac času trávime práci a potom relaxujeme s priateľmi alebo spánkom, tým menej priestoru nám zostáva na aktívne trávenie času s partnerom a vzťah chátra.

Máte viac klientok alebo klientov?

Fifty fifty. To sa tiež zmenilo, pretože predtým chodili hlavne ženy. Muži vnímali pomoc psychológa ako niečo ponižujúce, pretože k mužovi predsa patrí aj to, že všetko vyrieši. Ženy väčšinou chcú počúvať a vyrozprávať sa, ale nestoja o konkrétne inštrukcie. Naopak, muž obyčajne očakáva jasnejší a štruktúrovanejší výstup.

Aké rysy má harmonický pár?

Chcú spoločne tráviť voľný čas, uvedomujú si, čo pre nich ich vzťah znamená, vedia komunikovať, existuje medzi nimi intimita a erotika, bez ktorej by šlo o priateľstvo. Pritom vôbec nemusia mať každodenný pravidelný sex. K harmonickému partnerstvu patrí rešpekt, úcta k druhému i určitá miera smútku pri odlúčení a umenie prispôsobovať sa. Partnerstvo je totiž sakramentsky zložitá práca! Nejde o dve individuality, ktoré vzišli z iného rodinného zázemia a každá má svojich kamarátov. Na rozdiel od priateľstva je treba vedieť zladiť názory na výchovu detí, na finančné hospodárenie, vedieť vytvárať tandem, ťahať za jeden koniec a zároveň zostať individualitami, pretože keď sa jeden druhému prispôsobujú príliš, strácajú svoje "ja". Ale aby s tými svojimi "ja" vedeli byť "my", to je kumšt, ktorý je potrebné sa naučiť. S tým sa nikto nenarodí. Ako škola života býva užitočná aj nejaká životná partnerská kríza, ktorá tých dvoch spojí a začnú sa sami sebe viac venovať.

Je v harmonickom vzťahu bezpodmienečne nutná dôvera?

Každý ju od druhého očakáva, ale čo sa stane, ak odhalíte neveru svojho partnera? Znamená to, že je koniec? Že už s ním ďalej nemôžete byť? Naopak, môžete si znovu uvedomiť, prečo práve vy dvaja patríte k sebe a zvládnuť to. Dôvera je základná hodnota, ale skôr v tom zmysle, že ma ten druhý podrží. Ak mi zahne, sklame moje očakávania, ale nemusí sklamať moju dôveru.

Ak by sme mali opísať ideálnu ženu pre partnerstvo, aké by mala vlastnosti?

Rozdiel medzi psychikou ženy a muža vždy bol a bude, takže sa určite oplatí vedieť byť diplomatický ženský stratég a používať rafinované techniky, ktorými dostaneme muža tam, kde by aj on chcel byť, ale sám by na to neprišiel. Aj on má potom radosť z toho, kde je. Zo strany ženy to ale nie je hnusná manipulácia, je to umenie. Je to dar. Ak ho žena nemá, je úplný nezmysel, aby popierala sama seba a snažila sa o nejakú rafinovanú ženskú karikatúru diplomacie. Bude však pre ňu ťažšie nájsť správneho partnera, pretože je dosť mužov, ktorí reagujú práve na tie ženské „tančeky“.

Čo iné by ideálnej partnerke nemalo chýbať?

Na ženu sa možno kladie dokonca viac očakávaní ako na muža: mala by byť jemná, krehká, citlivá víla, zároveň sebestačná, dobrá matka a gazdiná, diplomatka, elegantná, krásna a upravená...

Štíhla?

Tak to ste ma rozosmiali. Tučné ženy nemajú kvôli váhe žiadne problémy v partnerstve. To je blbosť.

Prečo teda stále chudneme?

Chceme byť spokojné samy so sebou. Pre muža nie je váha partnerky až taká podstatná. "Keď som si ťa bral, bola si štíhla, teraz máš fúzy a o dvadsať kíl navyše,“ takúto argumentáciu používajú alibisticky v situácii, keď je k nim partnerka protivná.

Cení sa pracovitosť?

To ste ma dostali druhýkrát. Partnerka musí byť hlavne príjemná, ústretová, priateľská, má partnera vypočuť a zaujímať sa o neho. V tom spočíva jej hodnota oveľa viac, než v tom, či je štíhla, má na sebe značkové kostýmčeky alebo upečie buchty. Kyprá žena s nenalakovanými nechtami môže byť tisíckrát lepšia než nejaká Stepfordská panička.

Ako spoznáme krízu vo vzťahu?

Muži veľmi nevedia dávať signály vopred. Klienti sa často prídu poradiť až roky po tom, čo sa ešte niečo dalo zachrániť. Krízu možno vybadať, keď začne viaznuť komunikácia, keď druhému nedôverujeme, viazne sex a intimita, nedohodneme sa, nerozumieme si, netrávime spolu toľko času. Viac sa naťahujeme. Hádka, ako taká, vzťahu neublíži, ale musíme ju zúročiť do konštruktívneho výsledku. Ak po konflikte zostáva dusno, ktoré zametáme pod koberec, nedokážeme sa dohodnúť a veci riešiť, to už je kríza. Kríza je o nepomenovanom napätí medzi sebou.

Ale muži obyčajne toho vo vzťahu veľa riešiť nechcú.

Pretože ženy sú väčšinou príliš rozvláčne a muži sú struční. Partneri počúvajú prvých päť viet, ktoré im poviete, potom je to pre nich už len omáčka, ktorá ich nebaví a nezaujíma.

Keď nastane kríza, treba sa dohodnúť, ale čo robiť, keď partner nechce?

Odporúčam pomenovať problémy na neutrálnej pôde. Určite nie doma, kde môže muž utiecť k televízoru, počítaču, kamkoľvek. Radšej choďte do reštaurácie na večeru, na víno a v príjemnej atmosfére sa začnite rozprávať, pomenujte, čo vás trápi. Ženy občas rady použijú písomnú formu, takže keď majú problém a chlap im uteká do nekomunikácie, píšu mu e-maily. Lenže ak sú príliš dlhé, je to skôr forma ich vlastnej autoterapie. Muža treba vždy vopred naladiť, aby sa chcel situáciou zaoberať a na začiatku je lepšie byť stručná a vecná.

Má cenu udržiavať vzťah iba kvôli deťom?

Nie. Je to kontraproduktívne pre celú rodinu. Deti vyrastajú v prostrední zlého vzoru, partnerskej patológie a rodičia sa v tom vzťahu trápia. Na začiatku terapie si o klientoch píšem rodinnú anamnézu a veľmi často sa dozvedám, že ich detstvo bolo hrozné, že ich rodičia si nerozumeli a zostávali spolu kvôli deťom, pretože zachovať rodinu vnímali ako morálny imperatív. Ich deti si ale strašne priali, aby sa rodičia rozviedli a ony mali konečne pokoj.

Ženám u mužov často chýbajú priznané emócie, teda to, že ich partner len tak sám od seba objíme, povie pár pekných slov. Čo s tým?

Žena, ktorá dlhodobo od svojho muža nedostáva emócie a potrebuje ich, je dlhodobo frustrovaná. Možno to ten muž nevie, pretože je z rodiny, kde chýbala slovná a dotyková emocionálna blízkosť. Môžeme ho to naučiť, ak cítime, že to v sebe má, a že to len nevie a je si v tom neistý. Muži s ich egom všeobecne robia v osobnom živote málokedy niečo, v čom sú si istí, a to aj napriek tomu, že v rámci kariéry riskovať dokážu. Každý máme svoje mechanizmy a obranné panciere a mávame pocit, že by sme sa príliš obnažili. Čo s tým? Môžeme emocionálne uzatvoreného muža inšpirovať tým, že my samy budeme dotykové a dáme najavo, že je nám to príjemné. Tým on objaví a naučí sa niečo nové, čo si z rodiny nepriniesol. Radím teda skúsiť takéhoto partnera inšpirovať, môžeme sa aj porozprávať o tom, že nám je príjemné sa niekedy objať. Ak cítime reciprocitu dávania a prijímania, sme blízko víťazstva. No aj keď to v sebe, tak či onak, každý človek má, ale jeho pancier absolútne odmieta čokoľvek vydať, je veľmi ťažké z neho emócie vydolovať.

Aké signály nám velia vziať nohy na plecia a utiecť z partnerstva?

Často trvá veľmi dlho kým pochopíme, že nie sme vo vzťahu, ale v zajatí vzťahu, v ktorom sa odohráva teror. Ak tomu porozumieme, často už neexistuje cesta späť do skutočného vzťahu. Konkrétne, napríklad patologická žiarlivosť je niečo, v čom sa nedá dýchať a slobodne žiť. Aj závislosť od alkoholu alebo drog, keď ten druhý nie je ochotný vidieť problémy, ktoré z toho vo vzťahu vznikajú, sú impulzom k úniku. Nepriznané dlhy sú stratou vzájomnosti a dôvery, stretávam sa s tým u svojich klientov stále častejšie. Dysfunkčná komunikácia vedie k zacykleniu problémov. Ak ich ten druhý dlhodobo nemá záujem riešiť v spolupráci so psychológom, čo iného než rozchod vám ostáva? Nezrelosť partnera a jeho opakovaná potreba ďalších a ďalších adrenalínovo sexuálnych zážitkov s inými partnermi, aj to je dôvod na odchod.

Autor: Pavla Matějů Onadnes.cz