Farma na balkóne

Mať hlinu za nechtami, v špajze vlastné čerstvé potraviny a skvelý pocit z pestovania. To je podľa Petry Čertekovej hlavným dôvodom, prečo mešťania - obyvatelia panelákov, v poslednom čase akoby intenzívnejšie zatúžili po vlastnej farmárskej produkcii, hoci aj v balkónovej verzii.

Farmárske trhy naprieč Slovenskom rovnako ako myšlienka komunitných mestských záhrad, kde susedia svorne obrábajú zarastené okolia vnútroblokov a trávia spolu harmonické, zmysluplné chvíle, sa podobne ako v iných svetových metropolách rozšírila aj v našich mestách.

Od Bratislavy, Nitry, Piešťan cez Žilinu a Poprad ľudia menia nevyužité verejné priestranstvá na zeleninové záhony a kvetinové záhradky.

Mobilná záhrada v Bratislave. FOTO: Juraj Holub

Téma priblíženia farmárskych produktov ľuďom z mesta na Slovensku skutočne rezonuje. Jedným z dôkazov je i vlaňajšie víťazstvo až dvoch projektov v medzinárodnej súťaži nápadov s významným spoločenským prínosom Social Impact Award v réžii Nadácie Slovenskej sporiteľne a Rozbehni sa!, ktoré boli zamerané práve na tento problém.

Projekt Farmama je sprievodcom mestských pestovateľov, kým getFarmer ponúka webovú aplikáciu, ktorá približuje ponuku farmárov ľuďom v ich okolí. „Ide o trend, ktorý tlačí na kvalitu zeleniny. Rozširuje sa segment ľudí, ktorí sú ochotní priplatiť si za túto kvalitu, ak sa tým vyhnú kúpe štandardizovaných a chemicky upravených potravín,“ myslí si Emil Stranianek z Farmamy. „Je za tým túžba vedieť, čo jeme, a najmä chuť dopestovaných plodín. Ľudia sa vzdelávajú o stravovacích návykoch a zisťujú, čo je pre organizmus prospešné.“

Ako príklad uvádza Stranianek obyčajnú paradajku. Tá obsahuje mnoho vitamínu A a C, má vysoký podiel betakaroténu a je zdrojom antioxidantu zvaného lykopén, ktorý zabraňuje rastu nádorov a slúži ako prevencia rakoviny.

Lykopén sa neničí tepelnou úpravou rajčín, práve naopak, jeho koncentrácia vzrastá. „Okrem neporovnateľnej chuti obsahuje prírodne vypestovaná paradajka z vášho balkóna v porovnaní s paradajkou zo supermarketu až trojnásobok spomínaných látok a vitamínov,“ ilustruje Stranianek.

Využite svetové strany

Vyrastali ste v panelákovom dome a nemáte potuchy, ako sa ktorá rastlina pestuje, koľko potrebuje vlahy a slnka, aké kombinácie je vhodné vysádzať vedľa seba? To vôbec nie je prekážkou, tvrdí Petra Čerteková z Farmamy.

Ona vďačí za nápad rozbehnúť službu, ktorá vám pomôže radami, odpoveďami na otázky či takzvanými štartovacími balíčkami pre začínajúcich mestských farmárov, práve svojmu sídliskovému pôvodu. Potom potrebujete už len nadšenie, balkón a zopár väčších kvetináčov.

„Na začiatok odporúčame vyskúšať menej náročné plodiny a bylinky, ktoré však využijete takmer každý deň. Patria medzi ne paradajka, paprika, bazalka, mäta, čili, oregano alebo jahody,” radí Čerteková. „Ak máte balkón orientovaný na juh, nemusíte sa báť výsadby rajčiakov, papriky či baklažánu.

Severná strana je vhodná na pestovanie mäty a petržlenu. Ranné slnko orientované na východ je dostatočné pre uhorky. Západná strana je zasa rajom pre bylinky,” prezrádza vzácne tipy. Hlávkový šalát, cibuľa či reďkovka sú, naopak, vyslovene spokojnejšie v tieni.

Vaša balkónová záhrada bude svojím vlastným ekosystémom, ktorému pomôžete, ak v ňom vysadíte voňavý kôpor, koriander či fenikel. Tie lákajú prospešný hmyz ako zlatoočky a lienky, ktoré ochránia vaše rastliny pred pažravými voškami.

K téme sa vyjadrujú:

Petra Čerteková , projekt Farmama

Emil Stranianek, projekt Farmama

Milan Fencik, projekt getFarmer

Keď farma chodí k vám domov

Čo však robiť, ak nie ste šťastným zemepánom ani len na tých štyroch štvorcových metroch alebo máte v blízkosti záhradky či kvetináča talent zeleň skôr zabíjať než kultivovať?

Dnes už si, našťastie, dokážu lokálne vypestované potraviny nájsť cestu k vám. Ich dovozca vám debničku s nielen esteticky, ale najmä chuťovo uspokojivým výberom sezónnej úrody privezie až domov v dohodnutom čase. „Ako príklad takýchto dovozcov spomeniem Debničkárov, Slovenskú debničku či Frou-Frou,“ hovorí Milan Fencik z projektu getFarmer, ktorý má snahu pomáhať malým poctivým farmárom na Slovensku.

„Asi pred dvoma rokmi sa na verejnosti začal čoraz viac spomínať problém (ne)sebestačnosti Slovenska v potravinách. Vtedy sme si uvedomili, že príčin, prečo u nás malí farmári takmer vymizli, je viac. Myšlienka bola vytvoriť webové a mobilné aplikácie, aby sme kvalitu, ktorá tu v oblasti farmárskej produkcie ostala, dostali čo najbližšie k ľuďom. Týmto chceme farmárom dať nielen možnosť na predaj priamo k zákazníkovi, ale aj poskytnúť priestor, v ktorom si budú vedieť navzájom poradiť a pomôcť,“ popisuje Fencik.

Napokon je jedno, či sa rozhodnete aspoň malú časť svojej zeleninovo-bylinkovej spotreby vypestovať vlastnoručne, alebo túto úlohu prenecháte odborníkom. Nadšenci tvrdia, ak raz človek okúsi ten rozdiel, už si nikdy nekúpi zeleninu v supermarkete.

Zaobstarajte si najlepší kompostovač

Kompost je kľúčovým prvkom úspešného organického farmárčenia. No kým rozmiestnenie niekoľkých kvetináčov nepredstavuje veľký problém, uviesť do prevádzky hromádku kompostu v panelovom dome hraničí s extrémom.

Oveľa lepšou alternatívou je preto húseničia farma. Húsenice premenia organický odpad z domácnosti na prirodzené a vysoko efektívne tekuté hnojivo pre vaše rastliny. Takáto farma nesmrdí, je jednoduchá na údržbu a pozorovanie života vášnivých a večne vyhladnutých stvorení určite poteší duše nielen vašich ratolestí, ale aj vás!

Záhradka ako susedská iniciatíva

Ak nemáme vlastnú pôdu, no vieme o nevyužívanom pozemku v meste, stojí za to pustiť sa do misie o vytvorenie komunitnej záhrady. Tá môže vyrásť medzi panelovými domami, na streche budovy či väčšej terase, no zveľadiť možno i areál najbližšej základnej školy.

Hlavné je, aby sme naším nadšením dokázali nakaziť kritické množstvo ľudí, susedov, učiteľov či zástupcov mesta. Výsledok bude priam snový: získame možnosť starať sa o záhradku spoločne s desiatkami ľudí, tráviť v nej voľný čas a lákavé sú i vyhliadky záhradných grilovačiek či výmenných trhov.

Autor: Monika Pašiak