Dokonalý trávnik a živý plot z tují okolo celého pozemku, to je záhrada v našom ponímaní. Dva roky moderoval a tvoril reláciu Hurá do záhrady a tvrdí, že dvaapolmetrové múry sú slovenskou realitou.
Od marca sa vysiela nová séria relácie Hurá do záhrady. Vy tam už nie ste. Prečo?
Po tom, ako nám koncom minulého roka oznámili, že sa s nami ďalej nepočíta, ponúkli mi možnosť moderovať reláciu naďalej, ale bez toho, aby som sa na nej autorsky podieľal. Nesúhlasil som, reláciu sme so spoločníkom vyvinuli, dva roky tvorili a účinkovali v nej. Formát mal stúpajúcu sledovanosť, prekročili sme tristotisícovú hranicu a myslím, že paradoxne aj to zohralo úlohu. V hrubých rysoch sme to vysvetlili na našej webovej stránke, pretože sa nás na to diváci pýtali.
Zareagovali na zmenu?
Áno a výraznejšie, než sme čakali. Predpokladali sme, že si rýchlo zvyknú na nových protagonistov, že je pre nich zaujímavý formát a nie moderátor, ale začalo nám prichádzať denne množstvo e-mailov, diváci sa cítili oklamaní, pretože sme sa celý tím s nimi minulú sezónu lúčili so slovami, že v ďalšej sezóne sa uvidíme opäť. Doslova nám teraz ponúkali pomoc, ozval sa nám právnik, IT technik, rôzne iné profesie. My však nechceme plytvať energiou na nekreatívny proces.
Plánovali ste niečo zaujímavé?
Chceli sme sa vrátiť do záhrad, ktoré sme založili v prvom roku. Ukázali by sme, ako vznikali, vysvetlili, že takto sme to sadili práve preto, že teraz po dvoch rokoch je tento krík väčší a tento menší, vzájomne sa dopĺňajú a pekne spolu kvitnú. Alebo aj pokojne priznali svoje chyby a ukázali že to nebola dobrá voľba. Prípadne demonštrovali, ako to vyzerá, keď sa domáci nestarajú. My sme si tie dva roky budovali základy na ďalšie roky, aby sme sa mali obsahovo kam posunúť. Hoci nik to tak nevnímal, vyčítali nám, že zbytočne mrháme energiu na niečo, čo nie je momentálne aktuálne. Každú záhradu sme však robili tak, ako keby sme ju robili pre seba. Nerobili sme to na televízny efekt. Okrem toho, po natočení dielu domáci záhradu kolaudovali, chceli ju mať reálne urobenú, pretože si zaplatili materiál.
Pri nakrúcaní relácie Hurá do záhrady. FOTO: archív M. Č.
Je rozdiel, ako sa vníma okrasná záhrada u nás a ako ju vnímajú inde v Európe?
Povedomie o záhradách je ešte stále ovplyvnené spoločenským zriadením, ktoré u nás kedysi fungovalo. Záhrada bola v minulosti vyslovene funkčnou záležitosťou, a nebolo zriedkavé mať hoci aj pred domom zasadené zemiaky. Tuja bola svojho času veľký pokrok. Bohužiaľ, v niektorých pretrváva dodnes a vrcholom tohto modelu je živý tujový plot okolo celého pozemku.
Ďalej naše estetické cítenie nesiaha?
Nie, to je o niečom inom. O zúfalej potrebe nás Slovákov a ľudí z východného bloku mať trochu súkromia, čo asi tiež súvisí s našou minulosťou. Robili sme napríklad záhradu dvojici, ktorá dlho žila na Novom Zélande a prosila nás, len nech jej nerobíme plot. Neboli na to zvyknutí, tam totiž nikto nič také nemal. Pritom u nás je štandardom postaviť dvaapolmetrový múr, ako keby sme čakali masívne obliehanie a katapulty.
Ľudia v zahraničí netúžia po súkromí?
Ale áno, pozemky si však ohraničujú len symbolicky. Dajú si tam napríklad hrant alebo vkusnú zástenu. Asi viac spolu komunikujú, sú súdržnejší. Súvisí to možno aj s demografiou. Okrem toho, záhrada má pre nich iný význam ako pre nás. Je povýšená na súčasť domu. Vidieť to aj v tom, že na ňu myslia už pri projektovaní domu a vyčlenia si na ňu určitú sumu. Riešia hlavne to, aby bola pekná aj bez údržby, aby si mohli sami niečo dopestovať a aby si mali obrazne povedané, kde vyložiť nohy.
Tak ju vnímajú aj Slováci, či nie?