O pohánke sa tradujú tri chýry, z ktorých dva sú zaručene nepravdivé. Hovorí sa, že je to jedlo chudobných. Áno, kedysi to tak bolo. Naši predkovia mali pohánkovú kašu na stole hádam častejšie ako zemiaky. A to už je čo povedať. Dnes to však neplatí.
Pohánka bola dlho zabudnutá a v posledných rokoch zažíva renesanciu najmä v obchodoch so zdravou výživou a s bioproduktmi, kde si za polkilové balenie vypýtajú od 1,5 po dve eurá. Ešte o čosi drahšia je pohánková múka. Polkilové balenie sa predáva za 2,30 až 2,50 eura.
Neplatí ani druhý mýtus, ktorý zaraďuje pohánku medzi obilniny. Jej olúpané semená sa síce štruktúrou i chemickými vlastnosťami ponášajú na cereálie, no pohánka je rastlinou z čeľade stavikrvovitých a príbuzná je napríklad s rebarborou či šťaveľom.
Dar od pohanov
Pravdivý je iba pôvod jej názvu, ktorý odkazuje na pohanov. Pohánku do Európy skutočne priniesli pohania. Konkrétne Tatári počas svojich inváznych nájazdov v 13. storočí. Plodina pochádzajúca z centrálnej Ázie a oblasti Tibetu sa však v Európe uchytila a na konci stredoveku a začiatku novoveku dokonca patrila medzi popredné plodiny pestované na poliach starého kontinentu. Názov jej prischol práve preto, že ju sem priniesli pohania, za ktorých označovali bezbožníkov a vyznávačov iných náboženstiev než kresťanstva. Aj v nemčine sa pohánka (Heidekorn) odvádza od slova Heide, čo znamená pohan.
Kráľovná zdravej výživy
Prečo však pohánka zapĺňa regály obchodov so zdravou výživou? Vďaka tomu, že nejde o obilninu, ale veľmi sa na ňu ponáša, je pohánka prirodzene bezlepková. Tým sa stáva neoceniteľnou náhradou pre celiatikov a je vhodná aj pre úplne malé deti. Obsahuje vzácny flavonoid rutín, ktorý chráni vitamín C pred oxidáciou a zvyšuje jeho efektivitu. Podobne ochranne pôsobí na srdcovo-cievny systém. Zvyšuje pružnosť krvných ciev a pomáha regulovať zrážavosť krvi, čo je prospešné najmä pri nadmernom krvácaní z nosa alebo ďasien. Pohánka navyše pomáha regulovať obsah cholesterolu v krvi, je ľahko stráviteľná a obsahuje veľa vlákniny.
Príloha i základ
Pohánka môže mať v kuchyni široké využitie, ak si zvyknete na jej špecifickú chuť. Pohánkové zrno sa podáva ako príloha namiesto ryže alebo ako základ do šalátov či nákypov, pohánkové krúpy sa používa do polievok ako závarka alebo ako základ raňajkových kaší. Pohánkové vločky sú výborné do jogurtu a z múky sa dajú pripraviť palacinky (francúzska pochúťka galletes) alebo slané lievance pochádzajúce z Ruska, nazývané bliny.
Bliny – pohánkové lievance naslano
250 ml mlieka
10 g droždia
150 pohánkovej múky
50 g pšeničnej hladkej múky
1 vajce
lyžička soli
lyžička krupicového cukru
kyslá smotana
údený losos
kôpor na ozdobenie
Mlieko zohrejte, aby bolo vlažné. Rozmrvte doň droždie, pridajte lyžičku cukru, lyžičku pšeničnej múky a nechajte chvíľu postáť, aby vzišiel kvások.
Obe múky preosejte do misky, pridajte soľ, vajce a kvások. Poriadne premiešajte a misku zakrytú čistou utierkou nechajte odpočívať na teplom mieste 30 minút. Cesto by malo zdvojnásobiť svoj objem.
Rozohrejte panvicu na lievance. Do každej časti kvapnite trochu oleja alebo maslo, nalejte cesto a pomaly smažte z oboch strán.
Ešte teplé lievance ozdobte lyžicou kyslej smotany, plátkom údeného lososa a kúskom čerstvého kôpru, žeruchy alebo vňaťou z mladej cibuľky. Ako obmenu môžete bliny podávať s cviklovým čatní alebo avokádovým guacamole s krevetou. Ak do cesta nepridáte soľ, pokojne servírujte aj sladkú verziu s tvarohom a čerstvým alebo zavareným ovocím. Pohánkové lievance majú v porovnaní s klasickými z pšeničnej múky zemitejšiu chuť.