Príliš zraniteľná pleť

Naozaj je tento problém taký rozšírený, alebo je slovíčko „sensitive“ iba trendom nastoleným kozmetickým priemyslom?

„Žiaľ, citlivá pleť sa naozaj vyskytuje čoraz častejšie, podľa niektorých výskumov trápi až šesťdesiat percent žien a približne tretinu mužov,“ konštatuje dermatovenerologička Jana Chudíková z bratislavskej DermaCare Clinic.

Na vine je vonkajšie prostredie, stres a nezdravý životný štýl, genetické predispozície, ale aj nevhodne zvolená kozmetika. Ak je aj vaša pokožka na pohmat drsná a suchá, má sklon k začervenaniu, reaguje podráždením na akékoľvek mechanické alebo chemické podnety, napríklad aj po kontakte s bežnými kozmetickými prípravkami, s vodou, teplom alebo po vystavení chladu, zrejme do skupiny „citliviek“ patríte aj vy.

Slovo odborníka

Jana Chudíková, dermatovenerologička, DermaCare Clinic, dermacare.sk

Cez mikroskop

Diagnóza „citlivá pleť“ znie pomerne všeobecne. Ak by sme sa na takúto kožu pozreli okom odborníka a cez mikroskop, našli by sme aj objektívny nález v podobe narušenej ochrannej bariéry pleti.

„Zdravú kožu pokrýva hydrolipidový ochranný film, ktorý obsahuje mierne kyslé zložky, napríklad kyselinu mliečnu, aminokyseliny z potu a rohovatejúcich buniek kože či voľné mastné kyseliny,“ vysvetľuje Jana Chudíková.

„Ďalšou dôležitou bariérovou zložkou sú korneocyty, teda bunky povrchovej vrstvy epidermy, ktoré sú v zdravej koži uložené tesne vedľa seba ako tehly v múre, vyplnené epidermálnymi lipidmi. Stačí, aby sa niektorá z týchto bariér narušila a prejaví sa to v podobe reaktívnej, napätej, červenej alebo páliacej kože so skonom k alergickým reakciám.“

Problém sa zvyčajne pripisuje najmä suchej pokožke, no ako tvrdí dermatologička, neplatí to vždy. „Takmer každý typ pleti môže vyústiť aj do citlivého typu, či už je to dehydratovaná mastná pleť, alebo suchá pokožka, ktorá je krehká a tenká.

Kuperózna pleť, teda pleť s rozšírenými cievami sa zasa rýchlo vysuší a reaguje podráždením na kozmetiku, chlad, teplo či iné vonkajšie podnety,“ hovorí Jana Chudíková.

Menej je viac

Sérum, krém, podkladová báza, mejkap, krycí púder… takto vyzerá ranný kúpeľňový rituál väčšiny žien. Ak by sme zrátali všetky zložky, ktoré musí uniesť naša pleť počas dňa, pravdepodobne by sme zostali zaskočené. Pri nákupe výrobkov sa teda nestačí riadiť len označením „sensitive“, ale aj vlastným rozumom - čím je zoznam všetkých zložiek kratší, tým je riziko podráždenia nižšie. Z rovnakého dôvodu pleti neprospieva ani časté striedanie kozmetických prípravkov rôznych značiek.

Obsah kozmetického kufríka treba sem-tam podrobiť revízii a zahodiť do koša všetky prípravky po dátume spotreby, prípadne tie, ktoré doma skladujeme niekoľko rokov. Ak máme na výber, pri kúpe si vyberajme krémy v tube alebo s dávkovačom, ktoré sú chránené pred nečistotami a pôsobením vzduchu. Pokožku chránime aj pred pôsobením chladu, vetra, pred slnkom a sálavým teplom.

Nástrahy z prírody

Opatrnosť sa vypláca aj pri takzvanej prírodnej kozmetike. Nápis „natural“ patrí medzi obľúbené marketingové formulky, no pri bližšom preskúmaní škatuľky často zistíme, že prírodná je len jedna zložka, ktorá sa vo výrobku nachádza v mizivom množstve.

Ako navyše upozorňuje dermatologička, aj niektoré rastlinné zložky môžu byť pre pleť dráždivé. Čo si teda vybrať, ak sa chceme vyhnúť nepríjemnej reakcii pleti? „Dobrá prírodná kozmetika by mala obsahovať kvalitné rastlinné oleje, ktoré sa podobajú tukom v koži. Patrí medzi ne napríklad rastlinný glycerín, bambucké maslo, kyselina mliečna, pantenol, ale aj čisté rastlinné oleje, najmä mandľový, makadamový, arganový alebo pupalkový, “ vymenúva doktorka Chudíková.

Čo pomáha na citlivú pleť a čomu sa treba vyhnúť?

NEVHODNÉ

- kozmetika s obsahom alkoholu, konzervačných látok, parabénov, tenzidov, parfumov, emulgátorov,

- prípravky s hydroxykyselinami, kyselinou salicylovou, vitamínom C,

- prírodné látky s vysokým alergizujúcim potenciálom, napríklad kamilky, propolis, citrusy, lanolín,

- kozmetické prípravky s neutrálnym alebo zásaditým pH, ktoré poškodzujú kyslý ochranný plášť pokožky,

- dlhá horúca sprcha alebo kúpeľ a nešetrné trenie uterákom,

- alkalické mydlá.

VHODNÉ

- krémy na báze O/V, teda oleja vo vode, s obsahom premasťujúcich látok a vodu viažucich látok (urea, kyselina hyalurónová, ceramidy, kyselina mliečna),

- vnútorné užívanie omega-3 mastných kyselín, odporúčaná denná dávka pre dospelého človeka sa pohybuje od 1,1 až 1,6 gramu, toto množstvo nám zabezpečí približne 500 g morských rýb týždenne,

- relipidačné umývacie emulzie bez obsahu tenzidov s pH 5,5,

- prevarená voda v prípade precitlivenosti na chlór.