Šibačka verzus oblievačka

"Zároveň to bol aj prejav záujmu a uznania dievčaťa. Pokiaľ to mládenci nerobia príliš surovo, v zásade má táto tradícia pozitívny význam," uviedla v rozhovore pre TASR etnologička Kornélia Jakubíková z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa nej interpretovať šibačku či oblievačku ako niečo zlé, je scestné. "Trošku čerstvej vody nikomu nezaškodí," konštatovala.

Kým šibačka je svojím pôvodom západoeurópskym prvkom, oblievanie pochádza z východnej Európy. Na Slovensku, ktoré je charakteristické tým, že sa nachádza na hranici mnohých kultúrnych javov, sa aj tieto tradície územne delili. "Platí, že na východnom Slovensku sa polievalo, na západnom sa šibalo a na strednom Slovensku sa to miešalo," vysvetlila Jakubíková. V súčasnosti sa to však už nediferencuje a vo všetkých regiónoch väčšinou praktizujú ako šibačku tak aj oblievačku.

Šibačkové prúty sú jarným symbolom zelene. "Sila v týchto prútoch sa mala preniesť dotykom na dievčence," objasnila etnologička. Voda takisto slúžila odjakživa ako dôležitý živel nielen na oblievanie, ale aj na jarnú očistu. Až do polovice 20. storočia boli šibačky a oblievačky výhradne záležitosťou mladých. "Mládež bola zárukou budúcnosti a života. Mládenci chodili oblievať a šibať dievčatá, aby boli plodné a šikovné," potvrdila etnologička.

Magický význam sa stratil a pôvodná funkcia sa zmenila na spoločensko-rodinnú záležitosť. Oblievať, a to nielen mladé dievčatá, už chodia všetky vekové kategórie. Odmenou chlapcov za pondelkové snaženie sa je vajíčko či kraslica a domáce koláče.

Veľkonočné sviatky nepatria k obľúbeným, zvlášť u dievčat. Podľa výsledkov etnologických výskumov vyplýva, že mnohé rodiny, v ktorých žijú dievčatá, riešia Veľkonočný pondelok aj tak, že odídu z domu, aby sa tomuto zvyku jednoducho vyhli.